európsko-americkej vesmírnej misie Cassini-Huygens, ktorej hlavným cieľom je podrobný prieskum planéty Saturn a jej najväčšieho mesiaca Titan. Združená sonda Cassini-Huygens bola vypustená 15. októbra 1997 americkou raketou Titan IVB-Centaur, ktorá štartovala zo základne amerického vojenského letectva na floridskom myse Canaveral. Pretože sonda hmotnosti 5,6 tony bola príliš ťažká na to, aby bola navedená na priamu dráhu k Saturnu, trvala jej vesmírna púť k cieľu 6,7 roka, pričom sonda na tejto ceste dostala gravitačné "kopance" preletmi v blízkosti Venuše, Zeme a Jupitera. Do sféry planéty Saturn sa sonda dostala 1. júla 2004 a 25. decembra sa dovtedy spoločne putujúca dvojica sond Cassini-Huygens rozdelila: sonda Cassini stala na obežnej dráhe okolo Saturna, sonda Huygens sa vydala na 20-dňovú púť k mesiacu Titan, zahalenému oranžovým smogom hrúbky okolo 300 km. Pristávanie na Titane začalo vo výške približne 1 270 km, pričom sonda letela rýchlosťou okolo 18 000 km/h. V priebehu troch nasledujúcich minút sa aerodynamickým brzdením znížila rýchlosť sondy na 1 400 km/h. Na ďalšie zabrzdenie sondy sa použila séria padákov, ktoré znížili pristávaciu rýchlosť na 300 km/h. Vo výške približne 160 km nad povrchom Titanu začali prístroje sondy analyzovať parametre atmosféry Titanu. Vo výške 120 km bol hlavný padák nahradený menším, na ktorom sa sonda zniesla na povrch Titanu, kde už spoľahlivo pracuje dva roky. Celý zostup sondy Huygens na povrch Titanu trval 2,25 hodiny.

Počas zostupu bola meraná rýchlosť vetra a teplota atmosféry Titanu. Vo výške okolo 60 kilometrov vietor náhle ustal, čo je fenomén, ktorý sa teraz teoretici pokúšajú objasniť pomocou počítačovej simulácie cirkulácie v atmosfére Titanu..Prístroje sondy stanovili aj teplotný profil atmosféry, a to od výšky 1 600 kilometrov až po povrch. Na mieste prustátia sondy panuje teplota mínus 179 oC. Plynový chromatograf a hmotnostný spektrometer sondy zisitli, že v mieste pristátia sondy sa z povrchu odparuje metán. "Metán hrá na Titane rovnakú úlohu ako voda na Zemi," povedal Jonathan Lunine z univerzity v Arizone. Spomenuté prístroje zistili aj prítomnosť dvoch izotopov argónu v blízkosti povrchu Titanu. Prítomnosť izotopu Ar40 naznačuje, že vnútro Titanu je stále ešte aktívne. Ďalšie prístroje zmerali výškový profil zloženia atmosféry Titanu. Táto atmosféra je zmesou dusíka, metánu a etánu. Veľmi prekvapujúce boli pre vedcov snímky povrchu Tiatu, zhotovené prístrojmi sondy Huygens počas jej pomalého zostupu na povrch. Ukázalo sa, že povrch je veľmi členitý a sú na ňom kanály, ktoré boli pravdepodobne vytvorené nejakou tečúcou kvapalinou. "Obrázky s prístroja DISR boli obrovským prekvapením. Očakávali sme oveľa hladší povrch," povedalaAthéna Coustenisová z parížskeho observatória.

Zatiaľ čo sonda Huygens zbiera informácie na povrchu Titanu, sonda Cassini obieha okolo Saturnu, pričom pravidelne sa približuje k mesiacu Titan a mapuje jeho povrch z výšky. Práve radarové snímky povrchu Titanu, zhotovené zo sondy Cassini, priniesli vedcom definitívny dôkaz o existencii jazier, naplnených tekutým metánom. Tieto jazerá majú totiž oveľa nižšiu reflektivitu (odrazivosť) pre radarové lúče, než okolitý skalnatý povrch. Výsledky skúmania radarových snímok a závery o prítomnosti metánových jazier na Titane zhrnuli vedci do článku, ktorý začiatkom uverejnil prestížny vedecký časopis Nature. Na snímkach vidno vyše 75 útvarov, ktoré by mohli byť jazerami, pričom ich dĺžka je od 3 km do 70 km. Niektoré jazerá sú zrejme plné kvapaliny, iné vyzerajú byť poloprázdne. Tento rôzny stav jazier naznačuje, že jazerá v skúmanej oblasti Titanu sa môžu s časom meniť, ale zatiaľ nie je zrejmé, v akom časovom rozpätí k týmto zmenám dochádza. Nad hladinu niektorých jazier zrejme "vykukujú" malé ostrovčeky. Niektoré jazerá pravdepodobne vznikli na mieste kráterov bývalých sopiek. V najbližších mesiacoch sa zrejme informácie o jazerách na Titane budú ďalej spresňovať, pretože sonda Cassini má pracovať až do leta 2008. Už dnes však vedci diskutujú o možnostiach predĺženia tejto veľmi plodnbej vesmírnej misie.

Saturnov mesiac Titan zaujíma medzi mesiacmi všetkých planét našej Slnečnej sústavy významné miesto, pretože ide o jediný mesiac s výraznou atmosférou. Titan má priemer 5 150 kilometrov a okolo svojej materskej planéty obieha vo výške 1,2 milióna kilometrov po temer presne kruhovej obežnej dráhe. Atmosféra Titanu pozostáva prevažne z dusíka (87 až 99 %), ďalšími jej zložkami sú argón, metán a ďalšie uhľovodíky. Na povrchom Titanu je nepriehľadná oranžová vrstva atmosféry, ktorá siaha až do výšky okolo 300 km a cez ktorú nemôže do okolitého vesmíru prenikať žiadne viditeľné svetlo. Titan nemá žiadne magnetické pole, čo naznačuje, že v jeho jadre nie je žiadne železo. Pretože pri veľmi nízkych teplotách, panujúcich na povrchu Titanu, môže metán existovať vo všetkých troch skupenstvách, zohráva metán v atmosfére Titanu podobnú úlohu ako voda na Zemi. Vďaká sondám Huygens a Cassini nám Titan postupne odhaľuje svoje tajomstvá.