Vydavateľ protislovenského časopisu ho uvádzal ako odosielateľa
V januári roku 1921 vrcholili v celej ČSR prípravy na sčítanie obyvateľov, ktoré sa malo uskutočniť 16. februára 1921. Bola to veľká udalosť, veď to bolo prvé sčítanie v mladej Československej republike. Naschvál určili tento februárový termín, lebo bolo po fašiangoch a hoci je to z dnešného pohľadu nezvyčajné, úradníci už nemali spoločenské povinnosti. V 20. rokoch minulého storočia to boli nielen bály, plesy, ale aj rokovania s ministerskými úradníkmi, uvedenia do rôznych funkcií, koncerty a divadelné predstavenia, výročné hodnotenia, kde sa vyžadovala ich prítomnosť. Technická príprava nebola na takej úrovni ako dnes, no zato bola silná personálne a zúčastňovali sa na nej úradníci a učitelia.
Sčítanie a analfabeti
Problém bol v analfabetizme - veď v samotných Košiciach bolo v roku 1910 vyše 15 percent analfabetov zo 44 tisíc 200 obyvateľov. Bolo ich menej oproti roku 1900, kedy zo 40 tisíc 400 obyvateľov bolo 21,2 percenta analfabetov. Košice boli známe ako posádkové mesto. Podľa sčítania v roku 1880 bolo v meste z 32 tisíc 165 obyvateľov 3281 príslušníkov vtedajšej armády. K slovenskej národnosti sa vtedy hlásilo 40,9, k maďarskej 8 a k nemeckej národnosti 13,5 percenta. V roku 1890 sa znížil počet Slovákov na 33,6, v roku 1900 na 22,9 perc. Počet obyvateľov Košíc maďarskej národnosti bol v tom istom roku 66,3 perc. a nemeckej poklesol na 5,4 perc.
Okrem analfabetizmu bola na východnom Slovensku, najmä v Zemplíne, negramotnosť u ľudí, ktorí odišli za prácou do Ameriky, kde sa naučili po anglicky, ale po návrate domov po rokoch zabudli písať po maďarsky a po slovensky sa písať neučili. Preto muselo byť sčítanie personálne dobre zabezpečené, aby úradníci aj učitelia ešte pred ním ľuďom vysvetľovali, o čo ide a čo je jeho cieľom. Kvôli tejto udalosti bola v hostincoch a kaviarňach skrátená aj policajná hodina a to nielen deň pred ňou. Napríklad v Levočskom dome aj v Slávii v Košiciach na Hlavnej bola policajná hodina stanovená do 23.00 hod. Polícia jej dodržiavanie veľmi dôsledne kontrolovala pravidelne denne, nielen pred sčítaním.
Za to, že hostinec Levočský dom aj Slávia boli otvorené ešte 20 minút po 23.00 hodine, boli predvedení na políciu ich majitelia Ján Signorini a Jiří Šimůnek.
Veľká policajná udalosť
Ďalšou veľkou udalosťou regionálneho významu a to deň prd sčítaním obyvateľov, bolo uvedenie do úradu policajného riaditeľa Dr. Sládeka ministrom Mičurom. Bol to veľký deň polície, lebo odvtedy sa Košice stali sídlom hlavného policajného orgánu s pôsobnosťou pre celé východné Slovensko. Slávnosť bola v zasadacej sieni košického župného domu.
To neznamená, že oslavovali všade a všetci policajti. Február bol studený a niektorým sa už míňali zásoby dreva na kúrenie. Aj na to, že si ich budú chcieť najmä na vidieku zadovážiť "za päť prstov", boli policajti pripravení. Chalupník z Baškova viezol na voze pätnásť siahovíc dreva, ktoré neboli označené pečiatkou správy lesa, ani nemal doklad o ich kúpe. Drevo polícia zhabala. V Košiciach predviedli na políciu kolportéra novín, ktorý mal svoje stále miesto na rohu Hlavnej a Mlynskej pred lekárňou. Volali ho Béla (volal sa Vojtech Murat). Mal zvučný hlas a ľudia od neho radi kupovali noviny. Okrem ich názvu vykrikoval aj názvy článkov a ich obsah. A to nemal, na čo ho policajt upozornil, že obsah je pre čitateľa a stačia im titulky. Za neposlúchnutie napomenutia ho predviedli na políciu a pokutovali.
Falošný odosielateľ
Do nepríjemnej situácie sa dostal šarišský župan Ján Brežný. Jeho meno bolo uvedené ako odosielateľ na desiatkach zásielok krakovského časopisu Slovák. Svojím štvavým obsahom poburoval tých, ktorým ich mal údajne posielať nič netušiaci župan Brežný. Časopis vydával J. Jehlicska, ktorého Šarišania označovali ako "maďarónskeho agitátora, ktorý zradil slovenskú reč a zmenil si aj meno". Časopisy boli v obálkach označené falošnou pečiatkou s domácou županovou adresou. Tento podvod polícia odhalila a župan v tlači celú záležitosť dementoval a dištancoval sa od textu v časopise, diskreditujúcom Slovákov, ich národnosť a jazyk. Okrem toho mnohí ľudia, ktorí časopis dostali, považovali za omyl adresu odosielateľa, pretože župan Brežný bol známy ako propagátor slovenského jazyka a od každého verejného činiteľa vyžadoval perfektnú znalosť slovenčiny ako štátneho jazyka. Pre tých úradníkov, ktorí mali v ňom nedostatky aj po absolvovaní kurzov s dôrazom na novú agendu a teda aj terminológiu navrhol zriadiť doplňujúce kurzy. Dôležitosť jazyka zdôrazňoval na všetkých oficiálnych stretnutiach s podriadenými, aj na novoročnom s prednostami všetkých štátnych úradov a mestskej rady v Prešove na čele s mešťanostom, keď hovoril: "Úradníctvo, české aj slovenské vedie administráciu v slovenskom jazyku. Pre tých, ktorí boli slabší, zriadili sme pri všetkých slúžnovských okresoch jazykové kurzy. Aj notári musia dobre ovládať slovenčinu. Učitelia urobili kus záslužnej práce v slovenskom národnom povedomí, policajti konali svedomito svoje povinnosti, četníctvo dáva veľký pozor na to, aby vychádzalo s ľuďmi, pohraničná stráž tiež bedlivo stojí na hraniciach, aby prekazila vyvážanie štátom zakázaných vecí."
Očakávala sa úprava slovenského pravopisu, pre ktoré bola zriadená komisia ministerstva školstva a dovtedy, kým nevyjdú v tlači nové pravidlá, ministerstvo sa dohodlo s Maticou slovenskou na najnutnejších úpravách v Cambelovom pravopise, ktoré sa budú prechodne používať. Zároveň pracovali odborníci na nových učebných osnovách a učebniciach vlastivedy pre české aj slovenské školy.
Sčítanie obyvateľov prebehlo nad očakávanie dobre (o výsledkoch sme písali tiež 11. januára tohto roku), až na jeden smutný prípad, keď sa vo februárových závejoch na Orave nedostal do vzdialenej obce sčítací komisár a zamrzol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
