Zdravotný paprikový likér z Košíc pil panovník vo Viedni aj v Srbsku
Liehovarníctvu sa v Košiciach veľmi nedarilo. V 60. rokoch 19. storočia bolo v meste osem liehovarov a z nich sa udržali iba dva, aj to nakrátko: Malý liehovar D. Wirkmanna a liehovar Košického parného mlyna úč. spol. s osemnástimi robotníkmi a piatimi odbornými zamestnancami. V roku 1879-80 vyrobil sedemstotisíc litrov liehu z jačmeňa a raže. Keď ho prevzala Košická obchodná banka, za krátky čas aj tento zanikol (r. 1885). Na príčine neprosperity liehovaru boli stúpajúce výrobné náklady, keď začali vyrábať lieh z obilnín namiesto zo zemiakov a dovoz týchto surovín bol z väčších vzdialeností. Jediným liehovarom, ktorý sa udržal, bol pri Poľnohospodárskej škole, keď ho zložili v roku 1884 pre odborné vzdelávanie pracovníkov a vedúcich liehovaru.
Popri neprosperite liehovaru sa darilo výrobniam likérov. V Košiciach boli dve likérky firiem Bratia Kohnovci a Adler a Gold. Jozef Kohn podnikal v Českom Těšíně, odkiaľ dodával výrobky svojej likérky aj do Košíc a mali u konzumentov úspech. Vychádzajúc z toho založil v Košiciach filiálku těšínskej likérky v r. 1880. Viedol ju F. Aufricht, ktorý sa stal majiteľom pod firmou "Bratia Kohnovci a gróf Csáky, továreň na koňak, likéry a rum". Koňak mal ochrannú známku s erbom grófa Csákyho a objednávali si ho najlepšie reštaurácie a hotely v Uhorsku i Rakúsku. Továreň na likéry bola na Moldavskej ulici č. 6 na ploche 1800 štvorcových metrov. Rum vyrábali v menšom množstve a rozšírili sortiment krémových likérov na francúzsky spôsob.
A. Adler a G. Gold boli majiteľmi druhej likérky, ktorá bola v skutočnosti v poradí prvou likérkou v Košiciach, založenou v roku 1871 na Peštianskej ceste.
Špecialitou likérky bol zdravotný paprikový likér, niekoľkokrát ocenený na zahraničných výstavách. Vyvážali ho do Francúzska, Belgicka, Nemecka a osobitne ho dodávali panovníkovi do Viedne a srbskému kráľovi. Adler totiž získal titul kráľovského dodávateľa od Srbského kráľa a tiež titul rakúsko-uhorského cisárskeho a kráľovského dvorného dodávateľa v roku 1898 a 1900.
Po zániku veľkých liehovarov a popri dvoch továrňach na likéry boli v meste malé liehovary, ktoré vyrábali iné požívatiny. Košický podnikateľ Leopold Ungár založil v r. 1852 liehovar, ktorý rozšíril o výrobu droždia, aj o mlyn na výrobu kukuričnej a jačmennej krupice a o výrobu škrobu.
Tak ako klesal počet liehovarov, stúpal predaj liehovín. V roku 1904 bolo v Košiciach 78 hotelov a hostincov, 95 krčiem a výčapov, 28 kaviarní a 7 obchodov s liehom. Ak sa vrátime do roku 1880, výčapy a krčmy v Košiciach dosiahli rekordný počet a to 260, o 11 rokov neskoršie klesol n 129 v rámci špecializácie obchodov a požiadaviek na ich prevádzku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
