Predtým, než začali piť tvrdý alkohol používali lieh na liečenie
Získavanie liehu v podobe vodného roztoku poznali už starí Egypťania, od ktorých tieto poznatky prevzali Gréci, Rímania a Arabi. Boli to práve Arabi, ktorí takýto lieh pomenovali "živá voda".
Spočiatku sa lieh získaval len pre potreby liečenia pri epidemických chorobách a tiež ako prostriedok na zachovanie mladosti. Lieh získavaný destiláciou tekutín má svoje začiatky už v 11. storočí. V 14. storočí ho Benátčania ako prví využívali ako požívatinu. Dovtedy sa vyrábal len v lekárňach. O sto rokov neskoršie sa takto do získanej pálenky z liehu začalo pridávať korenie a osladzovala sa medom. Uvedené obdobie treba považovať aj za začiatok výroby omamných nápojov z liehu. Dovtedy sa na pitie využívalo len víno a pivo. Prvá väčšia pálenica bola známa v Čechách koncom 14. storočia a na začiatku 15. v Kutnej Hore, ale pre šíriace sa husitské hnutie upadla do zabudnutia.
V roku 1523 sa v Čechách začali zakladať prvé cechy pivopálov a vinopálov. Tie získavali lieh destiláciou skazeného piva, vína a pivovarských kvasníc. Prvý cech vinopálov na Morave bol založený v roku 1550 v Starom Brne a to bol aj začiatok remeselnej činnosti páleníc liehu, v ktorých sa vyrábala pálenka. poznatky z Čiech sa dostávali do Uhorska a na Slovenské územie. V 16. storočí sa zistilo, že lieh sa dá vyrábať aj z obilnín a takto sa v Čechách objavila známa Prachatická žitná, ktorá sa odtiaľ vyvážala na výmenu do Rakúska a Bavorska za soľ.
Výroba pálenky v páleniciach si našla svoje úrodné pole v 17. - 19. storočí. Boli to aj začiatky nešváru odkedy náš ľud vo veľkej miere začal používať tvrdý alkohol, ktorý nepriaznivo vplýval na zdravie. Nepomohli tomu ani mnohé osvetové aktivity, ktoré tieto neduhy potierali. Pre zaujímavosť spomeniem, že osvetovú aktivitu v boji proti alkoholizmu v našom okolí vyvíjal Dr. Ján Andraščík, farár a osvetový pracovník pochádzajúci z Lipoviec nad Braniskom a dlhoročný vedúci farnosti v Bardejove. Pálenka sa vyrábala v primitívnych páleniciach až do druhej polovice 19. storočia a tento zastaralý spôsob začalo nahradzovať moderné liehovarníctvo.
V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo a feudálny spôsob nahradili kapitalistické podnikateľské aktivity. Vlastníkmi pôdy sa stali veľkostatkári, statkári a roľníci. Ich pričinením nastal rozvoj intenzity poľnohospodárskej výroby a zvýšeniu produktivity práce. Zvýšila sa aj výroba niektorých poľnohospodárskych produktov, medzi nimi predovšetkým zemiakov, ktorá prevýšila bežnú spotrebu na konzum. Prebytky týchto produktov sa začali využívať na výrobu liehu - spočiatku ešte v primitívnych páleniciach, ale neskoršie už v moderných liehovaroch.
Budovanie moderných liehovarov umožnili mnohé technické a technologické objavy. Okrem zemiakov sa na výrobu využívali aj ďalšie produkty, ako obilniny, cukrová repa, melasa, ovocie a iné. Výroba liehu v primitívnych páleniciach znemožňoval kontrolu kvality liehu a únik veľkých čiastok daní, čím sa ochudobňovala štátna pokladnica. Lieh dovtedy vyrobený v páleniciach sa priamo dodával do krčiem a podobných zariadení.
V roku 1866 Miestodržiteľská rada nariadila zlikvidovať všetky staré a primitívne kotly na výrobu pálenky a pálenice začali nahradzovať liehovary. Tieto moderné poľnohospodársko - priemyselné zariadenia sa budovali prevažne na vidieku, ale niektoré z nich aj v mestách, napr. v Sabinove, Prešove, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči a inde. Naďalej rozvoj liehovarníctva brzdili zaužívané feudálne praktiky, ktoré znemožňovali podnikateľské aktivity výrobcov. V roku 1872 vydalo Uhorské kráľovské ministerstvo poľnohospodárstva, obchodu a priemyslu výnos na zrušenie všetkých cechov v krajine a mali ich nahradzovať nové inštitúcie, rôzne priemyselno poľnohospodárske združenie - korporácie. Uvoľnila sa cesta pre rozvoj liehovarníctva v Uhorsku, najmä v severnejších oblastiach Slovenska, kde bol najväčší prebytok zemiakov vhodných na spracovanie v liehovaroch a tieto zvýšili ekonomiku hospodárenia statkárov a roľníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
