sakrálnych (určených pre náboženské účely) stavieb na svete. Ide o bývalý chrám v Istanbule, ktorého celý názov (podľa pôvodného gréckeho názvu) je kostol Svätej múdrosti Boha, ale ktorý sa u nás obvykle nazýva chrám Božej múdrosti (niekedy aj chrám Svätej múdrosti).
Stavali ho 4 roky!
Chrám Hagia Sofia (budeme sa pridŕžať tohto názvu) je jednou z najväčších kupolovitých stavieb sveta a je hádam najlepším dôkazom toho, že ranokresťanská architektúra na prahu stredoveku sa vôbec nenachádzala v úpadku, ako sa to uvádza v neiktorých prameňoch. Na mieste, kde dnes sotjí Hagia Sofia, stáli pôvodne dva iné chrámy. Prvý z nich dal postaviť cisár Konštantín (podľa neho sa mesto, pôvodne nazývané Byzantion, premenovalo na Konštantínopol) v polovici 4. storočia. Tento kostol bol zničený pri vzbure proti cisárovi a na jeho mieste bol postavený nový kostol. Ten však vyhorel pri veľkej vzbure v januári 532. Ctižiadostivý projekt výstavby nového, veľkého chrámu, začal cisár Justinián realizovať hneď po potlačení spomenutej vzbury. Kvôli stavbe chrámu, ktorý mal mať obrovskú kupolu, povolal Justinián do Konštantínopolu slávneho matematika Izidora z Miletu a fyzika Anthemia z Tralleidy. Cisár dal na stavbu nového chrámu priviezť najlepší stavebný materiál zo všetkých končín svojej ríše. Pri stavbe sa využili aj korintské stĺpy, ktoré sa v rozobratom stave previezli z libanonského Baalbeku. Stĺpy rozmanitej farby prirovnal Justiniánov životopisec k rozkvitnutej lúke. Skutočný úžas vzbudzuje to, že výstavba chrámu trvala len štyri roky, a to od roku 532 do roku 537 (dnes by to určite trvalo oveľa dlhšie). Podľa povestí pracovalo na stavbe až 10 000 remeselníkov. Keď bol chrám dostavaný, Jusitnián vraj zvolal: "Pretromfol som Ťa, Šalamún!" Hotový chrám bol posvätený 26. decembra 537.
Dominuje obrovská kupola
Dominantou chrámu Hagia Sofia je aj z dnešného hľadiska obrovská kupola, ktorá bola do postavenia chrámu sv. Petra vo Vatikáne najväčšou kupolou na svete. Pozoruhodné na tejto kupole je najmä to, že je postavená nad štvorcovým priestorom. Ako ale "položiť" okrúhlu kupolu na štvorcový základ? Kupola je položená na štyroch murovaných sférických trojuholníkoch, ktoré sa odborne nazývajú pendentíva. Každý pendentív je postavený tak, že na jeho hornej strane spočíva časť (štvrtina obvodu) kupoly a jeho dolný vrchol spočíva na mohutnom stĺpe. Takýmto spôsobom sa hmotnosť kupoly prenáša na štyri nosné stĺpy, stojace v rohoch spodného štvorcového priestoru. Napriek výpočtom vtedajších najlepších matematikov a fyzikov došlo v roku 558 k zrúteniu kupoly, a to v dôsledku niekoľkých zemetrasení. Pri prestavbe bola postavená ešte o niečo vyššia kupola, než bola tá pôvodná. Kupola má priemer 31 metrov a jej výška je 56 metrov (niekde sa uvádza až 61 metrov). Po obvode dolnej časti kupoly je 40 okien, ktorými prúdi do vnútra chrámu svetlo a umocňuje tak "nebesko-mystický" dojem z celého obrovského vnútorného priestoru. Na dvoch stranách kupoly (na vstupne západnej a liturgickej východnej) sú polkupoly, takže hlavná loď chrámu má celkovú dĺžku 81 metrov. Všetky klenby i steny chrámu boli pokryté mozaikami, pričom v 6. storočí sa tematika mozaík obmedzovala na množstvo zlatých krížov a iné nefigurálne ornamenty. Figurálne námety, napríklad Panna Mária s dieťaťom medzi archanjelmi, obraz Ježiša Krista na klenbe a portréty cisárov a rôznych svätcov, začali pribúdať až od 9. storočia, a to najmä vďaka podpore cisárov.
Aj štátnické obrady
Chrám Hagia Sofia slúžil nie len na pravidelné celebrovanie byzantskej liturgie, ale aj na štátnické obrady pompézneho charakteru. Chrám bol aj sídlom konštantínopolského patriarchu ortodoxnej (pravoslávnej) cirkvi. Počas tzv. latinskej okupácie (v rokoch 1204 až 1261), keď bol Konštantínopol dobytý štvrtou križiackou výpravou a obsadený križiakmi, slúžila Hagia Sofia ako rímskokatolícka katedrála. V roku 1317 boli k severnej a východnej strane chrámu pristavané ďalšie podporné piliere a po zemetrasení roku 1346 bola prestavaná jedna polkupola a časti hlavnej kupoly.
Prišli Turci
V tom období však Byzantská ríša postupne strácala svoj vplyv a k jej zániku došlo v roku 1453, keď Konštantínopol dobyli osmanskí Turci pod vedením sultána Mehmeda II. Ich vojsko vraj vtrhlo do chrámu priamo uprostred kresťanskej omše. Z chrámu Hagia Sofia sa stala mešita, pričom došlo k významným zmenám v interiéri budovy i v jej okolí. Pretože islam nedovoľuje obrazovú výzdobu, mnoho mozaík bolo zničených a ďalšie boli prekryté omietkou. Steny boli vyzdobené veršami z koránu. Zaujímavé ale je, že niektorí sultáni nechávali periodicky omietku odstraňovať a mozaiky zreštaurovali, a potom ich opät prekryli.
Islamizácia interiéru
V interiéri pribudol mihráb, čo je výklenok, označujúci smer k Mekke, ďalej minbar, čo je stupienok, na ktorom stojí imám pri kázni, sulátnova lóža a tzv. kürsü, čo je trón, na ktorom sedí imám pri čítaní koránu. Kresťanské kríže boli, pochopiteľne, nahradené polmesiacmi. V 16. storočí pristaval slávny architekt Sinan na rohoch stavby štyri vysoké a štíhle minarety (iné zdroje však hovoria, že minarety boli pristavované postupne). Aj hrobky, fontány a ďalšie menšie stavby v okolí chrámu pochádzajú z osmanskej doby. Hagia Sofia bola temer 500 rokov hlavnou mešitou Istanbulu, pričom slúžila ako vzor na výstavbu ďalších mešít (napríklad Sulejmanovej mešity). Hagia Sofia slúžila 916 rokov kresťanom ako miesto vyznávania ich viery, ďalších 481 rokov slúžila moslimom. Éra Hagie Sofie ako sakrálnej stavby skončila v roku 1932. V roku 1934 bola Hagia Sofia na podnet prvého prezidenta Tureckej republiky Mustafa Kemala Atatürka sekularizovaná ("zosvetštená") a prebudovaná na múzeum. V múzeu Hagia Sofia, ktoré UNESCO zapísalo do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, prebiehajú v súčasnosti reštauračné práce, ktoré však postupujú veľmi pomaly.
Mimochodom, cisár Justinián vraj zaplatil za výstavbu chrámu Hagia Sofia 145 tonami zlata, čo je podľa dnešnej hodnoty zlata okolo 2,4 miliardy eur. Justinián nešetril a výsledkom je stavba, ktorá patrí k najväčším skvostom svetovej architektúry.
ISTANBUL
Na mieste mesta, ktoré sa dnes nazýva Istanbul, stávala pôvodne grécka osada Byzantion (Byzantium), založená už v 7. stor. pred Kr. Roku 324 založil rímsky cisár Konštantín Veľký na mieste spomenutej osady nové mesto a 11. mája 330 ho slávnostne otvoril a premenoval na Konštantínopol, tj. mesto Konštantínovo. Latinsky sa toto mesto nazývalo Constantinopolis, pričom Slovania prakticky od počiatku používali názov Carihrad. Po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453 bolo mesto premenované na Istanbul (z gréckeho výrazu eis tén polin, čiže "do mesta"). Roku 1923 bola založená Turecká republika a hlavným mesto nového sekulárneho štátu sa miesto Istanbulu stala Ankara.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
