slávnym, verejne známym, obletovaným a najmä bohatým. Tvrdenie, že USA sú krajinou neobmedzených možností, takmer do bodky potvrdil kardiológ a elektrofyziológ, Košičan Bohuslav Finta. Za veľkou mlákou žije a pracuje pätnásť rokov. Z toho posledných päť pomáha v Spectrum Health Butterworth Hospital v meste Grand Rapids pacientom s arytmiami, čiže poruchami srdcového rytmu.
Nedávno pricestoval do Košíc, pomáhal arytmológom z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Košice, so sídlom vo Fakultnej nemocnici na Triede SNP. Pri operáciách odovzdával košickým kolegom znalosti Američanov o transseptálnych punkciách. Procedúrach, ktorými sa arytmológovia dostávajú do ľavých srdcových dutín za účelom ďalších liečebných zákrokov u pacientov s arytmiami.
So 45-ročným odborníkom, ktorého čakala 18-hodinová cesta lietadlom späť do USA sme sa stretli a o jeho pôsobení v "štátoch" porozprávali krátko pred odletom.
"Čo ovplyvnilo moje rozhodnutie robiť medicínu? V mojom prípade to bolo iné, ako v rodinách, kde majú aj niekoľko generácií lekárov," usmieval sa sympatický chlapík. "Otec pôsobil ako inžinier v košickom výskumnom ústave rúd, mamka bola takisto inžinierka. Mňa lákalo pomáhať ľuďom. A práve v časoch rozhodovania na ktorú vysokú školu ísť, začali v medicíne prichádzať novinky. Transplantácia srdca, začali arytmologické výkony. V bývalom Československu však bolo málo informácií, neostávalo nič iné, len sa tomu naučiť niekde inde."
Medicínu študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice, absolvoval v roku 1986. Začal pracovať na IV. Internej klinike FN L. Pasteura na Rastislavovej ulici u profesora Takáča. Po troch rokoch musel obliecť zelené súkno, rok pôsobil ako lekár v Příbrami. Ešte aj dnes mu cuká kútikmi keď žartuje, že mu našťastie nedali kopať urán. Po odchode do civilu spravil atestáciu. Na Slovensku však už vtedy nemal veľa možností ďalšieho vzdelávania, preto odišiel do Prahy. Nastúpil do vtedajšej "Mekky" kardiológov, Inštitútu pre klinickú a experimentálnu medicínu. Aj tam však najviac využívali najmä poznatky zo zahraničia, asi najviac z USA. Po nežnej revolúcii a otvorení hraníc navštívilo Československo veľa lekárov pracujúcich v iných krajinách.
"Medzi nimi bol aj doktor Zoltán Mesko, absolvent bratislavskej fakulty, ktorý bol v zahraničí od roku 1968. Tento detský kardiológ mal obrovské zásluhy na vybudovaní detského kardiocentra v Bratislave. Písali o ňom v novinách a on v článku povzbudzoval mladých ľudí, aby išli do zahraničia a naučili sa nové veci. Napísal som mu a on poradil, že ak chcem pracovať v USA, musím najprv urobiť skúšky. Aby mi Američania uznali dosiahnuté vzdelanie. Trvalo to celé asi rok, skúšky som robil v Prahe a Budapešti," spomínal B. Finta.
Po príchode do USA prešiel celým postgraduálnym systémom amerického zdravotníctva. Prvý stupeň, takzvaná rezidentúra, trval tri roky.
Robil v meste kozmonautov
Prvým pôsobiskom B. Fintu sa stalo texasské mesto známe najmä z filmov o kozmonautoch, Houston. Prijali ho v Baylor College of Medicine, pracovisku svetoznámeho kardiochirurga Michaela De Bakey. Jedného z tých, ktorí sa zaslúžili práve o transplantáciu srdca. V nemocnici síce B. Finta nezahliadol žiadneho kozmonauta, ale mal kolegu, ktorý sníval o práci pre NASA.
"Od prvej chvíle vravel, že chce pre nich robiť kozmickú medicínu. No a krátko po mojom odchode z college tam otvorili oddelenie tejto medicíny. Chlapík sa tam dostal, dokonca pracuje aj vo výskume. Napríklad aj na vplyvoch beztiažového stavu na astronautov. Americkí lekári majú dve možnosti kariérneho rastu. Akademickú medicínu, čiže zameranie sa na výskumnú činnosť, alebo súkromnú prax. Tú považujú niektorí lekári za vrchol kariéry."
Každý rok prijímajú na Ministerstve zdravotníctva SR celý rad sťažností na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dokonca aj v súvislosti s úmrtiami pacientov. Príbuzní väčšinou tvrdia, že lekári či iný personál v nemocnici zanedbali svoje povinnosti. Kým v našich končinách skončí vo väzení či platí odškodné len veľmi málo lekárov, v USA jestvujú celé tímy právnikov, chrániacich práva pacientov.
"Mesto Grand Rapids je väčšie ako Košice a máme tam niekoľko veľkých právnických skupín, ktoré sa špecializujú len na takéto veci. Ak zdravotnícky personál spraví chybu, nedá sa vylúčiť ani súdny spor," súhlasil B. Finta. "Iba málokedy sa však stane, že niekoho z nemocnice vyhodia. Systém v USA totiž nedovoľuje, aby sa lekár s málo skúsenosťami či vedomosťami do praxe dostal. Ľudia nešikovní a bez vedomostí skončia na nižších úrovniach. Na druhej strane, niekedy dochádza k opomenutiam. V operačnej sále pripravia lekárovi zlú stranu pacienta alebo žene s rakovinou zoberú nesprávny prsník. Stáva sa to možno v jednom z tisíca prípadov. Chybu si nikto dovoliť nemôže, lebo sa všetko ihneď pretriasa na verejnosti a tým utrpí lekárovo renomé. V konečnom dôsledku už nikdy nemusí nájsť dobrý flek. Tretím aspektom sú zdravotné poisťovne. Nepreplatia žiadny zo zle urobených zdravotných výkonov."
V tejto súvislosti poukázal B. Finta aj na dôležitosť podrobného vedenia dokumentácie. Na rozdiel od amerických filmov jednotlivé postupy pri operáciách nenahrávajú na pásky, záznamy robia Američania manuálne a vraj oveľa dôslednejšie ako na Slovensku. V USA majú vyčlenených ľudí, ktorí sekundu po sekunde zaznamenávajú všetko, čo zdravotnícky personál počas operácie robil. Výrazne to pomáha práve pri objasňovaní sporných prípadov.
Späť do Košíc sa mu nechce
Slovenskí Lekári sa v minulosti veľa ráz sťažovali, že dostávajú za svoju prácu malú plácu. Boli sme zvedaví, koľko zarába bežný "medicinman" v Amerike.
"Sú v tom obrovské rozdiely," zdôraznil po krátkom zamyslení B. Finta. "Američania udávajú plat ročný a v hrubom, na Slovensku mesačný a v čistom. Lekár v USA môže začínať so mzdou okolo sto tisíc dolárov, ak ide o špecialistu, aj niekoľkonásobne viac. Životné náklady sú však omnoho vyššie ako v SR, daň predstavuje aj tretinu zárobku. Kým náklady na štvorčlennú slovenskú domácnosť sú okolo 25 000 korún, tak isto to vychádza v USA, len v dolároch. Ja dolár beriem a narábam s ním ako so slovenskou korunou."
B. Finta má ešte sestru, ktorá žije v Rakúsku a metropola východu slúži obom ako miesto vzácnych rodinných stretnutí. Lekár má v USA vybudované dobré zázemie a späť na Slovensko sa zatiaľ vrátiť nemieni. Vraví, že aspoň v najbližších piatich rokoch to nepovažuje za reálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
