Richarda Wagnera a napíšem takú detektívku, že až. Bude dosť dobrá, lebo o tom, ako má detektívka vyzerať, viem fakt mnoho. A aj keď som ešte žiadnu detektívku nenapísal, rozhodol som sa, že zatiaľ dám aspoň edukačné miniokienko pre všetkých vás, tisíce nádejných autorov detektíviek, a veľkoryso sa s vami podelím o cenné skúsenosti, tipy a zásady, ako zosnovať premakanú detektívku.

Absolútne kľúčové je, aby v detektívke nejaký vrah bol. A súčasne, aby to bol niekto, kto vystupuje v knihe. Blbo sa totiž čitateľom vysvetľuje, že vrahom je niekto iný z mimo knihy či dokonca z knihy inej. Najlepšie je, ak je vrahom niekto, kto sa objaví už v úvode knihy a čitateľ s ním ráta. Lebo keď sa objaví až v závere knihy, čitateľ s ním neráta a môže protestovať: Héj, ta to čo je?

Neodporúča sa, aby bol vrahom niekto, kto je od začiatku hlavným podozrivým alebo len obyčajným sluhom obete, lebo to je dosť úbohé. Teda ak náhodou nie ste až taký vychytralý, že to urobíte zámerne, lebo s takou trápnou zápletkou už žiadny normálny čitateľ nepočíta. Tiež by sa na konci nemalo ukázať, že skutok vraždy sa nestal a v celej knihe išlo len o poľutovaniahodné nedorozumenie. Nebolo by ani najšťastnejšie, ak by bola vrahom osoba zjavne nespôsobilá spáchať vraždu, napríklad invalid na vozíčku (ak to náhodou len nepredstiera) či človek vyžadujúci intenzívnu lekársku starostlivosť alebo sústavné opatrovanie.

Vrahom by rozhodne nemal byť ani detektív, lebo to by bola dobrá pakáreň. Detektív zas nesmie byť totálny idiot ani osoba nachádzajúca sa intelektuálne pod úrovňou bežného čitateľa, lebo nekompetentný detektív patrí do komédie. Žiaduce tiež je, aby detektív v detektívke nechýbal, aby nemuseli viesť vyšetrovanie vraždy dobrovoľníci z publika či náhodní okoloidúci.

V detektívke by evidentne mal byť trestný čin vraždy - a čím mŕtvejšia mŕtvolka, tým lepšie - alebo aspoň iný veľmi ťažký zločin, lebo vy by ste čítali 200 strán o tom, kto sa v noci povracal uprostred chodníka a znečistil verejné priestranstvo?

Odkedy Agatha Christie napísala detektívku Vražda Rogera Ackroyda, v ktorej čitateľa celým príbehom sprevádza v prvej osobe doktor Sheppard a Hercule Poirot nakoniec usvedčí z vraždy práve rozprávača knihy, čím porušila jednu zo zásad detektívky, špekulujem, aké ešte nečakanejšie rozuzlenie by len mohla mať tá moja detektívka.

Kašlem ja na pravidlá. Napíšem takú mystériu, kde všetky poruším. A na konci čitateľ nielenže zistí, že vrahom je on sám, ale mu to aj dokážem tak nepochybne, že sa ešte aj sám prizná, rozplače a začne sa v noci pomočovať.

Autor: Jaroslav V. VRABEC

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.