prehnať krajinou podľa meteorológov, vyzerá ako zdrobnelina. Preferencie 48 percent, aké pod Tatrami ešte naozaj neboli, podnietili elektronické i printové spravodajstvá ku grafom a záverom, ktoré nútili až k zamysleniu, či sa niečo náhodou nestalo.
Fakt je, že podľa ÚVVM vyzerá Smer ako Gulliver medzi liliputánmi. Vo výtvarnom i digitálnom zobrazení. Ak sa päť ostatných parlamentných strán postaví jedna druhej na hlavu, vyrastú temer presne na úroveň Smeru (48,3 vs. 47,7). Hysterizovať však netreba, toto nie je realita, ktorá by čokoľvek v tejto chvíli znamenala. Na strane druhej: Aj keď odčítame štvrtinu, čo nesympatizuje so žiadnym subjektom, čím sa obdivovatelia Smeru zredukujú na tretinu, veľmi nerozumné by bolo tento virtuálny svet aj podceňovať.
Poznatky zo zahraničia hovoria, že pol roka až rok po voľbách majú prírastky temer všetci víťazi. Nie však už ich menší koaliční partneri, čo sa veľmi podobá na našu situáciu. Ľudia sa skrátka radi stotožňujú s najsilnejšími a pridávajú k väčšine, čomu sa politicky nekorektne hovorí aj efekt stáda. To, že na Slovensku tento fenomén doteraz nefungoval, znamená len toľko, že vstupujeme do Európy pomaly. Dlhodobo však nevidieť prekážku, aby slovenská politika neprodukovala rovnaké efekty, ako zavedené scény.
Isteže, celý vzostup Smeru by bolo absurdné zvaliť na akési univerzálne zákonitosti. Korene má predovšetkým v dejoch resp. "nedejoch" domácej scény. V prvom rade, nie sme stále poučení, že politikom sa nedá veriť. A mimoriadny pozor si treba dať na takého, ktorý ešte nie je životom otestovaný. Chýba schopnosť rozlíšiť, že opatrenia, ktoré Fico dávkuje v mediálnych salvách, nemajú nič spoločné s budovaním sociálneho štátu, je to len preskupovanie marginálnych peňazí vo vzťahu k veľkosti štátneho rozpočtu. Vzťahy v ekonomike sú už príliš zložité, aby ľudia so základnými poznatkami, či dokonca bez nich, dokázali sledovať, do akej miery ovplyvňuje ceny plynu, ropy a benzínu kurz koruny, situácia na svetových trhoch a obchodná politika výrobcov (distribútorov), a do akej miery hlučný krik vlády.
Stále väčšia priepasť medzi komplikovanou skutočnosťou a tým, čo v skratkách a symboloch komunikujú politici, sa neustále prehlbuje vo všetkých demokraciách, na Slovensku sa však tento jav prejavuje práve teraz s najväčšou silou. Teda, samozrejme, je to len indícia, ale dôvera k Ficovi nemá ani toľko racionálneho základu ako k Dzurindovi. Prirodzene, komfortnejšie sa "predáva" politika, ktorá buduje na zdravých základoch ekonomiky a nemusí (teda myslí si, že nemusí) realizovať tzv. protiľudové opatrenia. Fico zdedil po predchodcoch ekonomiku, z ktorej by si mohol dovoliť aj nepomerne väčšie rozdávanie. Paradox nie je len v tom, že svoju popularitu priživuje na práci garnitúry, ktorú kritizuje, ale ešte aj v tom, že ľudia, ktorí mu veria, nevedia, že by mohol rozdávať aj nepomerne štedrejšie, keby si za "superprioritu" nevzal korunu programu SDKÚ - vstup do eurozóny v januári 2009.
Tri a pol roka pred voľbami sú percentá virtuálna realita. V normálnych demokraciách sa zvyknú za taký čas otáčať dole a hore ešte trikrát. Trend posilňovania Smeru je však nebezpečný, pretože ilúzia, že robí dobrú a užitočnú politiku, akoby sama seba potvrdzovala. To je ten efekt lavíny: Nezorientovaným a nerozhodnutým voličom, ktorí dnes nemajú preferenciu (to je tá štvrtina), široko medializované výskumy podsúvajú, že niečo na tom Smere musí byť, keď im verí už 48 percent. Efekt stáda by až tak nehrozil, keby sme na Slovensku mali štandardný bipolárny systém, kde jednu silnú stranu na vzostupe vyvažuje v dlhšej perspektíve potenciálne rovnako silná konkurencia z opačného poľa. Doterajšia slabosť SDKÚ však potvrdzuje podozrenie, že táto strana je čisto volebná, do opozície sa prišla dobre vyspať a nepreberie sa skôr, než dva týždne pred kampaňou. KDH konkurenčný potenciál nemá, SMK je národnostná strana, a keďže nechcú a nemienia vytvoriť spojenecký blok, na dlho-predlho sa na Slovensku môže konzervovať obraz unilaterálneho spektra, v ktorom prirodzenú príťažlivosť vyžaruje iba najsilnejší subjekt - Smer. Toto je katastrofická vízia, pretože dlhšie ako jedno funkčné obdobie si Ficovu stranu nemôžeme dovoliť. V širokej koalícii s pravicou iste, to bude možné, ide o však o usporiadanie korupčné, nezdravé, vysoko partokratické, skrátka menejcenné (viď averziu v Rakúsku, Česku, Nemecku, a pod.). Toto už sú tendencie, ktoré by sa mali vnímať varovne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
