chceli v Českej republike postaviť radarovú základňu, kde by pracovalo približne 200 vojakov. Informoval o tom český premiér Mirek Topolánek s tým, že už v stredu bude kvôli tejto žiadosti rokovať bezpečnostná rada štátu. Nasledovať by mali niekoľkomesačné česko-americké rozhovory o podmienkach umiestnenia vojenskej základne a jej právnom štatúte O americkej žiadosti boli informovaní aj ďalší ústavní činitelia prezident, predsedovia oboch komôr parlamentu, ako aj expremiér a predseda opozičnej ČSSD Jiří Paroubek.
Skutočnosť, že oficiálna žiadosť USA prišla v piatok večer po tom, ako vláda získala dôveru Poslaneckej snemovne, označil Topolánek za náhodu. Plány USA na výstavbu základne v Česku nie sú nové. Rôzni činitelia USA o tom neoficiálne rokovali s oficiálnymi českými predstaviteľmi ešte za éry Jiřího Paroubka. Na verejnosť prenikli správy o neformálnych rozhovoroch v lete 2006. "Radarová stanica (USA), tak, ako je koncipovaná, nebude mať negatívny dopad na obyvateľstvo okolitých obcí, kvalitu ich života a ani životného prostredia," konštatoval Mirek Topolánek.
Američania si pred časom detailne prezreli tri vojenské lokality v Česku a vybrali z nich dve vhodné vojenské výcvikové priestory Libavá a Jince. Podľa českej ministerky obrany Vlasty Parkanovej (KDU-ČSL), ktorá sa dlhodobo vyslovuje za výstavbu americkej základne, by základňa mala ochrániť Česko pred hrozbou raketového útoku.
Zámer USA podporovala v lete jednoznačne iba Topolánkova ODS, opatrná podpora zaznievala aj z radov KDU-ČSL, napríklad od ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu. Proti bola Strana zelených, ktorá je dnes členom vládnej koalície. Zelení, podobne ako ČSSD a KSČM, trvali na podmienke referenda o tejto otázke. Premiér Topolánek však o referende neuvažuje. Pripustil iba možnosť, že by o americkej základni rozhodla Poslanecká snemovňa.
Američania by základňu chceli vybudovať do roku 2011. Vo verejnej a odbornej diskusii o vhodnosti vybudovania základne USA v ČR, ktorá prebieha od júla, sa opakovane objavili vážne výhrady českých expertov aj politológov. Kým niektorí analytici varovali, že Česko týmto krokom môže podráždiť nedemokratické režimy a samo sa dostane na zoznam potenciálnych cieľov raketového útoku, z prostredia expertov na zbraňové systémy v odbornej tlači zaznelo, že americký protiraketový dáždnik samotné Česko v žiadnom prípade neochráni. Experti to zdôvodňujú tým, že ak by bolo cieľom nepriateľských rakiet stredného či dlhého doletu Česko, protirakety odpálené z Česka alebo Poľska by neboli účinné, pretože svoj cieľ nelikvidujú v zostupnej fáze letu.
Vážne odborné obavy zazneli aj v súvislosti s možnou výstavbou v ČR iba radarovej stanice. Jej zariadenie by síce bolo pre ľudí neškodné, ale mohlo by aj vo veľkej vzdialenosti od základne rušiť signál mobilných telefónov a dokonca by mohlo predstavovať hrozbu pre niektoré citlivé elektronické prístroje lietadiel. Nad radarovou základňou by preto musela vzniknúť pomerne veľká bezletová zóna, podobne ako existuje v okolí jadrových elektrární. Avšak vzhľadom na to, že český vzdušný priestor je z hľadiska preletov lietadiel pomerne zaplnený, by vznik novej bezletovej zóny predstavoval komplikáciu.
Autor: Topeka/New York (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
