verejnoprávnu televíziu vždy boli a budú", tak sa nedá prehlásiť za celkom nezmyselnú. Škody zo straty najlepšieho programu, aký kedy STV vyrobila vo vlastnej tvorbe, to síce nenahradí ani do tej miery, ako konkurzná podstata BMG Invest pohľadávky "poškodených", pokrokom je však už fakt, že na "politických tlakoch" sa zhodli a papagájujú ich samotní politici. Jarjabek, Minárik, Rafaj a tutti quanti sú rozkošní, ako jedným dychom priznávajú "tlaky" na televíziu od samých seba, a druhým dychom odsudzujú podpredsedu HZDS Urbániho, že koaličné parcelovanie postov v STV priznal. Keby si to koncesionár, ktorý im na "tlaky" prispieva mesačne sumou 100 Sk, zapamätal, tak gesto Hríba a šok, ktorý vyvolalo, zabrali.

Predstavenie, ktoré zrežíroval vo štvrtok večer nový riaditeľ Hreha, bolo tiež užitočné. Hoci už bez Hríba, ktorý štýlovo odišiel po troch minútach, aby tam už naozaj zostala iba tá "podlaha" (ktorú mala táto debata akože spoločnú s Pod lampou). Náročnejší divák, ktorý si na "lampu" zvykol, tak mohol na vlastné oči a uši odmerať, koľko svetelných rokov leží medzi inteligentnou debatou, ktorú vedie človek, čo veci rozumie, a neviazaným prúdom dristania a voľných úvah od veci v podaní ľudí, ktorých jedinou kvalifikáciou a cnosťou je funkcia. Symptomatický bol výber moderátora. Nie človek, ktorý má vhľad do problému a je nezávislý na prostredí, ale žena, ktorá je vďačná za návrat do obrazu a honorár. Hreha v priamom prenose pečatil, že je modelovým úradníkom, akého potrebujú politici pri moci. On politickým tlakom nemusí ani podľahnúť, on im beží naproti. Pokiaľ kritiky na adresu Hríba, že mal pred týždňom a pol pozvať Hrehu do diskusie ako protistranu, sú úplne scestné a nechápu princíp jeho relácíe, tak Hreha resp. dramaturgia museli pozvať Kordu (a druhého prepusteného Kyšku), pretože začiatkom problému, ktorý sa mal riešiť, je práve zdôvodnenie odvolania oboch. Tu musela byť konfrontácia. Ak je pravda, že Hreha nie je človek Smeru a Ficovi ho nedaroval Paroubek (ako sa traduje), tak po štvrtku niet pochýb, že urobí všetko, alebo veľmi veľa, aby tento svoj "hendikep" rýchlo odbúral. Prezradila ho aj rétorika, ktorou sa nakrátko rozhovoril o STV za Rybníčka. Artikuloval celkom kompatibilne s názormi Jarjabka či "ľavicového" člena rady Bobockého. Aj to málo, čo nahovoril, stačilo, aby bolo jasné, že ak nie je "parazit" (Kraus), tak plastelina určite. Kto je schopný ako prvú vetu po zvolení povedať,

Nie je pravda, čo sa teraz podsúva a bude, že ak "politické tlaky vždy boli a budú", tak Rybníček a Hreha (a Materák a Kubiš a tutti quanti) sú to isté. "Prevodové páky" a podobne. Nie. Rybníček mal nejaké záujmy a popri nich aj svoje názory, ktoré na televízii bolo cítiť. Hreha nemá názor ani presvedčenie, len záujmy, ktoré ešte nepoznáme, ale nemôže medzi nimi chýbať ten najvyšší rozvoj jeho osobnej kariéry. Sú zatiaľ len indície, ale jeho prvá veta v úrade, že "prestanú akékoľvek tendenčné, bulvárne snahy o diskreditáciu politikov", s veľkou silou naznačuje, že riaditeľom STV je opäť raz klasický sluha. Veľmi ďaleko od Rybníčka.

Hríbov koniec v STV, ktorý on sám zbytočne urýchlil, skrýva aj významnú symboliku, čo by nemala zostať bez povšimnutia. Nielen v STV, ale všeobecne vo verejnom priestore, sú nevítaní ľudia s ostrým názorom, ktorí vyčnievajú z priemeru a zo stredného prúdu. Posadnutosť kritikov, že Hríb nie je moderátor, lebo zaujíma stanoviská a má názor, je na prvý pohľad nepochopenie žánru. Formát "lampy" je totiž postavený na vyhranenej osobnosti (čo nikdy nevysvetlíte Jarjabkovi). Kritika, že nie je "vyvážený", "objektívny" a podobné "krávoviny" (Trnka), je však najmä obranný reflex aparátu zavedených politikov, funkcionárov i mediálnych aktérov, ktorých intelekt a originalita existenčne ohrozujú. Ak sa totiž presadia osobnosti a nekonvenční ľudia vo verejnom priestore, priemer príde o válovy a funkcie Preto ich systém vyháňa. Preto musí moderovať Anna Vargová, aby nevyniklo, že pozvaní hostia nemajú čo povedať. A diskusia, ktorú vedú ľudia závislí na hlasoch voličov či honorároch z STV, mohla vyzerať ako relevantná. Hríba, ktorý verí, že politici a establishment môžu konať dobro, táto udalosť posunie ďalej vtedy, keď pochopí, že skôr-neskôr by ho prostredie tak či tak zomlelo. Pretože sloboda, na obranu ktorej sa postavil, je proti najvlastnejším záujmom politickej i mediálnej triedy, ktorá "verejnoprávnosť" potrebuje len preto, aby vláda priemeru v tejto krajine nebola ohrozená.