parlamentných voľbách zhodujú miestni pozorovatelia. Rovnaké posolstvo však márne vysielali aj po minulých voľbách spred troch rokov, keď hašterenie a zlá krv zabránili vytvoreniu vlády tzv. demokratického tábora. Ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS) získala
Miloševičova Socialistická strana Srbska (SPS) získala len 16 kresiel a výsledok volieb označila za sklamanie. Nikolič podľa vlastných slov neočakáva, že jeho strana bude poverená vytvorením nového kabinetu. Prezident Boris Tadič "nám nedá mandát," uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters. Prozápadné strany však podľa Nikoliča čakajú ťažké časy pri zostavovaní kabinetu a nedáva im veľké šance na dlhé zotrvanie pri moci.
Na druhom mieste skončila prozápadná Demokratická strana (DS) prezidenta Borisa Tadiča, ktorá oproti roku 2003 zdvojnásobila svoj zisk a v parlamente obsadí 65 kresiel. Tadič už vyhlásil, že DS chce zostavovať budúci kabinet. "DS bude žiadať, aby nominovala premiéra," povedal prezident. Zároveň vyjadril očakávanie, že vznikne vláda podporovaná presvedčivou proeurópskou väčšinou. Podľa miestnych analytikov najviac pravdepodobnou koalíciou je spojenie DS, Demokratickej strany Srbska (DSS) odstupujúceho premiéra Vojislava Koštunicu so 47 kreslami a reformátorskej strany G17 Plus s 19 mandátmi. Tento blok by mal dovedna 131 poslancov, jeho väčšinu by mohli upevniť zástupcovia menšín, ktorí spolu obsadia sedem kresiel. Do parlamentu sa so ziskom 15 kresiel prekvapujúco dostala aj novovytvorená Liberálnodemokratická strana (LDP) Čedomira Jovanoviča, blízkeho spolupracovníka premiéra Zorana Djindjiča, ktorý sa stal v roku 2003 obeťou atentátu. LDP vznikla odštiepením od DS. Jovanovič už vylúčil spoluprácu s Koštunicom.
Okrem Tadiča sa za vytvorenie vlády "demokratického bloku" vyslovil aj šéf G17 Plus Mladjan Dinkič. "Ďalším krokom je dohoda demokratických strán o vytvorení väčšinovej demokratickej vlády. G17 je pripravená hovoriť s DS a DSS a očakáva rokovania v tomto trojuholníku," povedal Dinkič.
Pred rozhodovaním o budúcom štatúte Kosova by si vládu zloženú z DS, DSS a G17 želali aj USA a Európska únia. Západ dúfa, že nová srbská vláda zaujme konštruktívny prístup, tak v záležitosti Kosova, ako aj v otázke spolupráce s haagskym tribunálom OSN. EÚ v máji 2006 zmrazila predvstupové rokovania so Srbskom kvôli tomu, že Belehrad nevydal z vojnových zločinov obžalovaného generála Ratka Mladiča.
Napriek väčšine "demokratického bloku" nie je hladký prechod k novej vláde pravdepodobný. Koštunica, bez ktorého sa budúci kabinet nezaobíde, zatiaľ ani nenaznačil, s kým by sa mohol spojiť. Jeho zdráhanie ukázať karty spolu s hlbokým a dlhodobým nepriateľstvom medzi DSS a DS podporili špekulácie, že Koštunica by sa mohol obrátiť na radikálov v snahe získať parlamentnú podporu pre svoju menšinovú vládu. Za podobných okolností Koštunica vytvoril kabinet aj na jar 2004, vtedy s podporou socialistov. "Koaličné rokovania sú pred nami. Sme otvorení. Očakávame, že ostatné strany budú zodpovedné," povedal Koštunica novinárom. "Teraz je na ťahu Tadič. Prezident udeľuje mandát na vytvorenie vlády lídrovi, ktorý dokáže dať dohromady väčšinu," dodal.
Ešte pred voľbami sa trio potenciálnych partnerov dostalo do sporu kvôli nominantovi DS na post premiéra Božidarovi Djeličovi. DSS aj G17 bývalého ministra financií odmietajú kvôli sporom z čias Djindjičovej vlády. Podľa lídra LDP Jovanoviča sa Tadič a Koštunica dohodli na vytvorení vlády vedenej s Koštunicom výmenou za to, že DSS podporí Tadiča v prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať tento rok. Líder radikálov Nikolič vyslovil presvedčenie, že rokovania jeho rivalov stroskotajú a ďalšie parlamentné voľby sa budú konať ešte tento rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
