Za rozvodom nie je nevera s Novotným!
Marianna Ďurianová prehovorila! Moderátorka TV Markíza včera v priamom prenose otvorene vysvetlila okolnosti rozpadu jej krátkeho manželstva s českým moderátorom Liborom Boučkom. Priznala aj pokračujúcu lovestory s nemeckým seladónom Janom Novotným a jednoznačne vyvrátila, že by bol príčinou rozvodu. Hviezdu Televíznych novín spovedal Vilo Rozboril v kaviarni hotela Carlton.
Marianna Boučková: Som si istá tým, že mnohí ľudia tento problém poznajú, na Slovensku je 40 % ľudí, ktorých manželstvo bohužiaľ skončí rozvodom. Tým, samozrejme, nechcem sa hlásiť za alibistku, mňa to veľmi mrzí, že mi to moje manželstvo nevyšlo, pretože som išla s tým do toho, že ako to bude rásť.
Vilo Rozboril: Môžeme sa trošku vrátiť na začiatok toho vášho vzťahu (s Liborom)? Ja ak sa nemýlim, vy ste sa zoznámili, ja mám aspoň také informácie, že k tomu iskreniu došlo, že na jednej takej zamestnaneckej párty Markízy, presne pred rokom alebo rokom a mesiacom v decembri 2005. Bola to láska na prvý pohľad, alebo vaše prvé stretnutie?
M: Bolo to naše prvé stretnutie.
R: Už v tejto chvíli sa rok poznáte.
M: Viac ako rok, áno, bolo to presne 9. decembra, pamätám si to. Ale to vôbec nie je podstatné pre túto situáciu. My sme sa tam spoznali, nemyslím si, že tam začalo nejaké iskrenie, skôr sa tam začal vyvíjať vzťah dvoch ľudí, ktorí si rozumejú, majú spoločné témy, takmer vo všetkom a byť k sebe otvorení a to mi na Liborovi najviac imponovalo. Akúkoľvek tému som nabŕdla, hneď sa chytil. Je to inteligentný človek, ktorý má rozhľad, skutočne, dokáže komunikovať na akejkoľvek úrovni, a to mi na ňom imponovalo.
R: Teraz si to povedala tak pekne čítankovo. Takže ja od podlahy trošku, teda, kto koho balil?
M: No, ja mužov nebalím. Naozaj, nikdy som túto ambíciu nemala. Ani dokonca šancu. Takže neviem, či ma balil.
R: Prečo šancu, ešte kým by si to začala, tak by si bola zbalená.
M: Tak nedokonavý tvar - balená.
R: Áno, balená.
M: Neviem, či ma Libor bavil, balil... Ale či to bolo o balení neviem, ale skôr to bolo presne o tom, že sme si jednoducho dobre rozumeli.
R: Ako sa to potom ďalej vyvíjalo? Okrem toho, že sa to vyvíjalo, teda strmhlav a rýchlo.
M: To je pravda, ja som veľmi emocionálny človek. Môžem povedať, že párkrát som sa tak zamyslela sama nad sebou a povedala som si, že vo svojom veku by som mala už viac používať to racio. Žiaľ som, alebo možno našťastie, žena, ktorá je skutočne emocionálne založená a keď v mojom živote prebieha nejaká silná emócia, sa jej nebránim, práve naopak, poddám sa tomu. A to je možno niekedy na škodu veci, pretože keby si to človek viac rozanalyzoval a dal tomu čas, príde na to, že tá emócia nebola správna.
R: Môžeš to teraz aj viac konkretizovať na váš vzťah, kde to racio nezafungovalo?
M: Ono spočiatku ten vzťah sa vyvíjal výborne. Témy boli nekončiace, mali sme relatívne rovnaký názor na život, na nejaké svoje napredovanie, na tú spoločnú budúcnosť. Práve preto som sa, ako si asi povedal, strmhlav vrhla do vzťahu, ktorý nabral obrátky vyššie, ako všetky moje ostatné vzťahy predtým, keďže som ho spečatila svadbou. Dnes viem, že takéto rýchle rozhodnutia nemusia byť vždy tie šťastné a treba si dať vo vzťahu s druhým človekom väčší čas a priestor, aby sa spoznali.
R: Ja sa aj tak nemôžem ubrániť dojmu, mám však pocit, že ti predsa len nechýba istý taký pokoj a svadba po pol roku, to je teda dosť veľká rýchlovka aj na mňa, a ja som teda tiež pomerne emotívny človek.
M: Áno, ale vieš, ty nie si žena.
R: To som si všimol.
M: A žena keď počuje slovo svadba, tak sa jej okamžite vynoria úžasné výjavy bielych šiat...
R: Som šokovaný, lebo ty si sa vydávala, lebo si si chcela obliecť krásne svadobné šaty?
M: Nie, počkaj, nechaj ma dohovoriť a pochopíš možno na záver, čo chcem povedať. Jednoducho som bola zaneprázdnená riešením situácií, ktoré vo mne vyvolávali absolútne pozitívne emócie, ako je riešenie svadobných šiat, svadobnej hostiny, ako budeme všetci pokope a že vlastne všetci moji blízki, ktorí sú pre môj život dôležití, budú svedkom veľkej zmeny v mojom živote.
R: Ja tomu rozumiem, len ako došlo k tomu, lebo to, čo už hovoríš, muselo byť v okamihu, keď ste si povedali áno, vezmime sa. Kto to vyprovokoval, lebo ja predpokladám, že to ste o tom museli, keď bola svadba po štyroch mesiacoch, začať už hovoriť. Bola si požiadaná o ruku.
M: Áno, bola som požiadala o ruku. Išlo to tak spontánne.
R: Zaspomínaj konkrétne.
M: Konkrétna situácia bola taká, že sme sa o niečom bavili, už neviem o čom presne to bolo, a Libor sa ma spýtal: Urobíme svadbu?
R: Také, že ideme na večeru, alebo na koncert, takže svadbu.
M: Tak, robíme svadbu, že sme to domýšľali do ďalších dôsledkov, ale tá prvotná myšlienka bola veľmi spontánna a veľmi sa nám zapáčila, pretože vieš, vzťah, ktorý je v začiatkoch, je vždy krásny a tie pocity sú väčšinou naozaj pozítívne, euforické a keďže je vedecky dokázané, že po pár mesiacoch sa už endorfíny v mozgu nevytvárajú.
R: Ale o tom vedeckom poznatku si už vedela predtým.
M: Iste, ale boli natoľko silné tie endorfíny, že som sa nechala zatemniť.
R: Zvyčajne to okolie začne vplývať na človeka odendorfínovane, takže sa chcem spýtať, ako sa dívalo okolie, ako povedzme to rodičia privítali túto skutočnosť, že ich dcéra sa ide po pol roku brať s niekým.
M: Ja mám s mojimi rodičmi veľmi blízky a otvorený vzťah, preto akékoľvek moje rozhodnutie akceptujú a vedia, že keď sa raz rozhodnem, tak to nezmením. Samozrejme, že otázky typu: Si si istá? padli. V tej chvíli som si bola istá, priznávam, fakt som išla do toho s absolútne čistým vedomím a svedomím, že áno, chcem to, cítim to tak, a dávala som do toho absolútne všetko.
R: Ako sa rodičom pozdával Libor?
M: Tak on je človek, ktorý si myslím, že si ho ľudia obľúbia, vie si získať okolie, takže tam som naozaj nevidela žiaden problém. Moja mama mi vždy hovorila, nikdy sa nevydávaj skoro, pretože ona sa vydávala keď mala 19 a dodnes žijú šťastne s mojím otcom a ja si myslím, že som tak dosť splnila túto jej nejakú požiadavku a mala som pocit, že už nie je skoro, že je to správny čas. Čo žiaľ, sa ukázalo, že to správny čas nebol.
R: Vždy sa špekulovalo, a ty si to nemohla nezachytiť, a predpokladám, že si to zachytila, reči o tom, že tá vaša svadba bola či už z oboch strán, alebo zo strany niektorého z vás, trošku takým mediálnym ťahom. Dokonca niektorí hovorili o zakrývacom manévri - no hovorilo sa o tom.
M: Ani nevidím logický dôvod na to, aby som si ja robila taký závažný životný krok na svoju medializáciu. Ja, sám dobre vieš, nepotrebujem sa zviditeľňovať, viac ako som, viditeľná cez moju prácu a jednak kontinuálne päť rokov sa o mňa médiá zaujímajú dostatočne intenzívne na to, aby som to potrebovala vyhrotiť do takejto situácie. Takže z mojej strany to nebol mediálny ťah.
R: Tým pripúšťaš možnosť, že to mohol byť mediálny ťah zo strany niekoho iného.
M: Rozhodne to netvrdím. Myslím si, že Libor išiel do toho manželského zväzku asi tiež z rohodnutia úprimného. Nepopieram, že mohli byť nejaké podružné pocity, aj zo strany zviditeľňovať sa, ale myslím si, že vstupoval do manželstva s čistým štítom.
R: Teda po prvé presvedčenie, po druhé, tie podružné veci, o ktorých hovoríš.
M: Sám dobre vieš, že skutočne tie médiá sú silným ťahúňom pre médiá a povedzme si na rovinu, že koľko ľudí by chcelo, aby sa aspoň raz v živote písalo.
(zábery zo svadby)
R: Ako si spomínaš na tieto chvíle?
M: Svadba ako z rozprávky, krásne nie? Bola to absolútne svadba podľa mojich predstáv.
R: Kedy sa objavili v tlači informácie o tom, skôr sa to týkalo českej tlače, že zo strany tvojho manžela, lebo tam sa povedalo, že ste dostali hus a kačicu, tak sa pýtam, či toto bola kačica a teraz nemyslím novinárska, že on ponúkal alebo predával práva na exkluzívne zábery z vašej svadby. A že bol z toho celkom škandál v Čechách. Speňažovali sa tieto veci?
M: Bohužiaľ, nie. Samozrejme s nadsádzkou. Bolo to o tom, že mnoho bulvárnych novinárov a vydavateľských domov malo záujem o nejaké exkluzívne zábery z našej svadby. Bežne vo svete to takto chodí, keď je udalosť zaujímavá pre širokú verejnosť, že sa aktéri tejto udalosti plus novinári dohodnú, ale to sa nedialo.
R: Marianna, verila si v tejto chvíli, že je to manželstvo na celý život? Pýtam sa dopredu, lebo pred pár minútami si povedala, že si bola presvedčená o tom, že je to tak.
M: Vstupovala som do toho manželstva určite s tou nádejou, že neviem, na celý život je to veľmi relatívne, veľmi tvrdo povedané, ale verila som, že to bude nadlho a do toho som s tým aj išla. Nekalkulovala som absolútne s časom.
R: Začali ste po svadbe hovoriť aj o takých veciach ako je rodina, potomstvo, ako sú deti, plánovali ste si tieto veci?
M: Určite sme, keď sme sa o našej perspektíve rozprávali, tak sme ju videli tak ružovo, ako ja vidím manželstvo svojich rodičov, ktorí sú 30 rokov, majú spolu tri krásne deti a vždy som si predstavovala ja svoju rodinu tak, aby fungovala tak ako tá naša primárna, takže určite sme sa bavili aj o tom, že niekedy v budúcnosti, perspektívne, by sme chceli mať aj rodinu.
R: Nebolo istou prekážkou to, že ste vlastne cestovali, že ste boli také cestovné manželstvo, na diaľnici, vy ste to vtedy aj v tých Vilomeninách rozprávali, že žijeme v Prahe, žijeme v Bratislave, žijeme na diaľnici.
M: Áno, s odstupom času, keď sa na to pozriem, možno áno. Možno to mohla byť istá prekážka, pretože, keď sa ten vzťah má nejakým spôsobom utužovať, tak tí ľudia by mali spolu prežívať čo najviac času, aby mali spolu čo najviac spoločných zážitkov a nielen ich interpretovať cez telefón, alebo keď sa stretnú. Ale myslím si, že keď je vzťah dostatočne silný a postavený na dobrých základoch, tak by mal vydržať aj tú vzdialenosť.
R: Ale predtým ste vedeli, že tá vzdialenosť tu bude, s týmto fenoménom prekonávania vzdialenosti ste museli počítať.
M: Určite áno, s tým, že ja mám prácu, ktorá mi umožňuje dostatočne dlhý čas, resp. umožňovala tráviť tie chvíle s mojím manželom.
R: Ergo, ty týždeň vysielaš, týždeň nevysielaš, v tom čase, keď si nevysielala, bola si v Prahe.
M: Áno, bola som v Prahe celý týždeň. To znamená, že dva týždne z mesiaca sme boli intenzívne spolu.
R: V čase toho týždňa, keď si vysielala...
M: Tak Libor chodil do Bratislavy dosť intenzívne a často, ale určite to nie je o tom, že to skrachovalo práve na tej vzdialenosti.
R: Musím sa na to spýtať. Ty hovoríš, problémom nebolo prekonávanie vzdialenosti. Kedy a na čom sa to začalo rúcať?
M: V podstate tým, ako sme sa začali spoznávať, keďže naozaj sme do toho vhupli veľmi rýchlo. Ale časom, keď sa prvotné endorfíny vyparili, človek sa začne pozerať reálnou optikou. Začali sme prichádzať na to, že nie každá cesta je spoločná a nie vždy sa tie priamky pretínajú. A okrem toho vyvstal problém, ktorý nie som schopná ani ochotná akceptovať a je to voči mojim princípom a zásadám. Dozvedela som sa to v čase, keď sa jednoducho situácia nedala už riešiť tým, aby sme sa nezobrali, keďže sme už mali po svadbe.
R: Hovoríš o nejakej konkrétnej udalosti alebo o nejakom impulze, ktorý nastal po svadbe.
M: Hovorím o záležitosti, ktorú som sa teda dozvedela, ale nebudem to ďalej podrobnejšie a detailnejšie rozoberať. V súvislosti s Liborom, a je to proste záležitosť, ktorú nedokážem v manželskom partnerstve ani v akomkoľvek inom vzťahu, ktorý sa mňa dotýka, tolerovať a akceptovať.
R: Marianna, musím sa to spýtať a rešpektujem to a že ty, že odpovedáš ako odpovedáš, hovoríš, že si sa dozvedela, ale potom sú ešte také niečo ako klebety.
M: Áno, s týmito sa stretávam bežne, dennodenne, vzhľadom na to v akom prostredí sa pohybujem, ale na klebetách svet nestojí a nepadá, a preto by som nikdy nepripustila klebetu ako fakt.
R: Nebola to teda klebeta, to, čo si sa dozvedela?
M: No keďže to bol jeden z hlavných dôvodov môjho rozhodnutia pre rozvod, tak určite nie.
R: Chcel som sa spýtať, kedy si vlastne pocítila to, že sa to manželstvo nezvratne blíži ku koncu? Bolo to pod vplyvom nejakého zistenia?
M: Ja myslím, že toto moje zistenie už bolo viac-menej vyvrcholením toho celého a potvrdením si toho, že naozaj ten vzťah, bohužiaľ, perspektívu nemá. Opakujem, je mi to veľmi ľúto, pretože naozaj som do tej svadby, do toho manželského života vstúpila s absolútnou snahou vytrvať v ňom čo najdlhšie a možno aj do konca života, ale človek doma nikdy nie je prorokom a v živote sa stávajú situácie, ktoré sú nepredvídateľné a neočakávané, ale aj tak si stále nemyslím, že náš rozvod je natoľko zaujímavý, aby ním, nadnesene poviem, Slovensko žilo niekoľko mesiacov, pretože nebyť toho, že sme mediálne známi ľudia, tak ten rozvod prebehne za pár mesiacov, bez akýchkoľvek problémov. Pretože náš rozvod bol na základe dohody. Preto nevidím dôvod, prečo to rozširovať, alebo naberať nejaké obrátky na tom celom.
R: Predsa sa nevyhnem špekulatívnej otázke, lebo sa špekulovalo, že to v konečnom dôsledku bolo kvôli Honzovi Novotnému.
M: Ďakujem ti veľmi pekne za túto otázku. No to by som chcela uviesť na pravú mieru. Lebo to sa dalo do médií práve tak, že rozvod vznikol kvôli mojej nevere a kvôli nejakému novému vzťahu. Nie je to pravda, pretože my sme sa s Liborom na rozchode a rozvode následne dohodli dávno predtým.
R: Ale ako predtým, keď on chodil na tie "let's dancy", to si pamätám, každú nedeľu chcel "podpáliť" PKO.
M: Áno, my sme stále zostali v normálnom ľudskom kontakte.
R: Už vtedy ste boli dohodnutí na rozvode?
M: Počas Let's dance? Myslím, že práve v tom čase sa to nejako lámalo a riešilo sa to. Potom aj prestal chodiť na Let's dance, keď už sme sa teda dohodli, že to treba riešiť, keďže žiadna cesta späť neexistovala. Tak náš vzťah bol uzavretý, bol jasne definovaný koniec.
R: Nie de iure, ale de facto.
M: Presne tak. Honzo vstúpil do môjho života dávno potom, ako naše manželstvo prestalo fungovať. Teda dôvodom nášho rozchodu nebol Jan Novotný.
R: Musím povedať jednu vec, bol to práve Jan, vtedy som ho hlavne obdivoval za to, že vystúpil v programe, ktorý som na konci roka moderoval, bol to program s názvom Rok 2006 udalosti a komentáre, on bol prvý z toho vášho partnerstva, ktorý o tom vašom vzťahu hovoril na verejnosti.
R: Ty si vtedy vedela že ide na ten rozhovor, my sme sa s Janom nepripravovali na tento rozhovor, on je veľmi slušný improvizátor a verbálne veľmi zdatný. Bola si veľmi prekvapená, že s tým tak proste vyšiel s týmto odhalením, boli ste na tom dohodnutí?
M: Vedela som, že ide do tejto relácie a rozprávali sme sa o tom, či by mal nejakým spôsobom akosi zoficiálniť náš vzťah, vzhľadom na to, že médiá ma vykresľovali ako lovkyňu ďalšieho milionára, ktorého medzitým označili za pseudomilionára. Mala som vtedy pocit, že práve by sa mal k tomu vyjadriť on, pretože ja naozaj nemám ambíciu niekoho baliť a už nie niekoho loviť. Nemám žiadne udice ani žiadne iné prostriedky, takže vedela som, že nejako sa k téme vyjadrí, ale nevedela som, čo presne povie.
R: Požiadala si ho, aby sa vyjadril? Navrhla si mu to?
M: Nie, to nebolo o tom, že by som ho do niečoho ja nútila a tlačila, to vôbec nie, skôr sme to vnímali ako príležitosť vhodnú na to, aby uviedol veci na pravú mieru.
R: Čo ti imponuje na Honzovi. Tá jeho taká rozšafnosť, nechcem povedať seladónstvo, aby to nevyznelo zle, ale je to vlastnosť, ktorou on oplýva a je to taký šarm.
M: Ja milujem pozitívnych ľudí a musím povedať, že Jan je z absolútne pozitívne mysliacich ľudí, ktorý dokáže zvládať situácie s prehľadom a pokojom, neuveriteľným, čo ja na ňom obdivujem, lebo žiaľ, zo mňa sa za posledné roky stala veľmi impulzívna osoba, čo predtým som vôbec v sebe nenašla.
R: Marianna, ste vážna známosť?
M: Nie, nevážili sme sa navzájom.
R: Hovorila si o tom, že veľmi emotívne vstupuješ do vzťahov. Vstúpila si aj do toho veľmi emotívne?
M: Ja do každého vzťahu vstupujem emotívne a vážne. Každopádne. Akýkoľvek vzťah beriem maximálne zodpovedne a keďže sa do vzťahu vkladám osobnostne, emocionálne a dosť intenzívne, tak by som šla sama proti sebe, keby som tomu neverila, že je to vážna známosť.
R: Jan pred chvíľou naznačil sám jednu vec, že je osobou a má povesť a imidž človeka, ktorému sa vo zvýšenej miere páčia ženy. To ti neprekáža?
M: No, chválabohu, že sa mu viac páčia ženy. Tým pádom sa mu možno páčim ja. Logicky z toho dedukujem. Nevidím v tom problém, že sa mu páčia ženy, pokiaľ sa mu najviac budem vždy páčiť ja.
R: To znamená, že žiarlivosť zatiaľ vami nelomcuje?
M: Tak zdravá žiarlivosť v zdravej miere v každom vzťahu len prospieva, podľa mňa.
R: Ja sa ťa ešte chcem spýtať jednu vec. Dosť sa písalo aj o tom, že ty vlastne zdržiavaš rozvod, chceš sa rozvádzať, alebo zdržiavaš to, kto to zdržiava? Zdržiava to vôbec niekto?
M: Situácia je aktuálne taká, že žiadosť, keďže sme sa s Liborom dohodli, že tú žiadosť na rozvod podám ja, tak je napísaná, a sú pripravené z mojej strany všetky potrebné dokumenty, ktoré sa k žiadosti musia priložiť. Čakám už len na to, kedy mi Libor pošle tie z jeho strany.
R: To sa ešte nestalo?
M: Ešte sa to nestalo. Údajne áno, ale zatiaľ mi ešte nič neprišlo.
R: Čo znamená údajne, máš pocit, že je to zdržiavané na jeho strane?
M: Nie, Libor mi povedal, že poslal tie papiere minulý týždeň, ale vzhľadom na to, že prebehol už ďalší týždeň a ešte stále mi nič neprišlo, možno sa to niekde na ceste zdržalo. Takže čakám už len na tie papiere od neho a v tej chvíli, keď prídu, tak ich zbalím do jednej obálky a posielam to na súd pražský, obvod 9.
R: Ako komunikujete v tejto chvíli? Ako priatelia, ako dobrí známi... Komunikujete vôbec?
M: Áno, komunikujeme spolu, musím povedať, že v tejto chvíli je to viac-menej na takej tej báze vybavovania práve týchto formalít. Sme obidvaja dospelí, si myslím, že dostatočne inteligentní ľudia na to, aby sme spolu našli spoločnú reč.
R: Bez ohľadu na to, čo sa ti udialo a akým spôsobom o tom teda bola verejnosť informovaná, ako sa to celé pretriasalo. Držím vám palce všetkým, pretože všetkých účastníkov tejto záležitosti mám svojím spôsobom rád a želám ti veľa šťastia, zdravia a hlavne veľa lásky, milá Marianna.
M: Ja sa chcem poďakovať hlavne za túto príležitosť a pevne verím, že mnohým ľuďom som ozrejmila túto situáciu a napriek všetkým týmto udalostiam, ktoré sa okolo mňa dejú, si zachovajú priazeň voči mne.
R: Drž sa, dievča!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
