komplexné zlúčeniny, a vytvoriť molekuly požadovaných tvarov či s požadovanými vlastnosťami. Chemici univerzity v bývalom západonemeckom hlavnom meste Bonn "skonštruovali" nedávno molekulu, ktorá by mohla byť základom ultramalých motorčekov. Molekula pozostáva z "hriadeľa", na ktorom sú umiestnené dve spojené "pneumatiky", pričom na konoch hriadelíka sú akési zátky, ktoré zabraňujú zosunutiu minipneumatík. Vývoj tejto unikátnej molekuly trval osem rokov a jej model (sto milión ráz zväčšený) má v svoje pracovni profesor Fritz Vögtle, vedúci výskumného tímu, ktorý molekulu vyvinul. Na vývoji metódy syntézy tejto molekuly pracovali aj tímy v Japonsku a štipendisti, ktorí do Nemecka prišli z Číny, Iránu a Ukrajiny. Nová molekula sa v podstate sama "zostrojí" z jednotlivých stavebných častí. Hlavnú úlohu v procese vytvárania molekuly hrajú slabé alebo odpudivé sily medzi jednotlivými stavebnými prvkami. "Príroda pracuje podobne. Aj tam sa molekuly samočinne skladajú do komplexných zlúčenín," hovorí Dr. Frauke Schelhaseová. Profesor Vögtle je presvedčený, že na báze takejto molekuly môže byť najneskôr za desať rokov zhotovený syntetický molekulárny motor. Zaujímavý na novej molekule je aj jej názov. Jej tvorcovia ju totiž na počesť mesta, v ktorom sídli ich univerzita, pomenovali Bonnan. Nie je to však po prvý raz, čo molekula dostala názov po mieste svojho zrodu. "Svoje molekuly" majú už aj austrálske mst Sydney (Sydnon) a nemecký Mníchov (Münchnon). Ktovie, možno sa niekedy dožijeme aj molekuly s názvom Košicon či cassovion. Chemici, čiňte sa!
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
