diskusiu o tvrdom nacionalizme v krajine. Plačúci ľudia sa od skorých ranných hodín zhromažďovali pred sídlom dvojjazyčného turecko
Mnohí smútiaci držali v rukách rovnaké čierno-biele transparenty s nápismi "My všetci sme Hrantovia Dinkovia" a "My všetci sme Arméni". "Odprevádzame svojho blízkeho tichým pochodom, bez vykrikovania hesiel a bez toho, aby sme sa pýtali, ako to, že dieťa sa stalo vrahom," prihovorila sa tisícom zhromaždeným smútiacim Dinkova vdova Rakel.
Za zvukov smutnej hudby vypustili k oblohe biele holubice. Väčšia časť centra Istanbulu bola pre dopravu uzatvorená. Za prísnych bezpečnostných opatrení kráčali tisíce ľudí za čiernym pohrebným vozom s rakvou, ktoré smerovalo cez Istanbul až do arménskeho kostola, kde Dinka pochovajú.
K vražde Hranta Dinka sa priznal 17-ročný Ogün Samast. Ako motív zločinu uviedol to, že novinár "urazil" Turkov. Páchateľov priateľ a militantný nacionalista priznal polícii, že on naviedol tínedžera na vraždu. Dinka, tak ako desiatky ďalších intelektuálov, prenasledovali za jeho názory o masakrách Arménov osmanskými Turkami v roku 1915. Táto časť dejín patrí v Turecku medzi najcitlivejšie. Turecké médiá kritizovali fakt, že najvyšší štátni predstavitelia a velitelia ozbrojených síl ignorujú Dinkov pohreb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
