Dzurinda povedal, že "najlepšie riešenie pre Slovensko" by bola koalícia pravice s HZDS, prebiehala rehabilitácia Mečiara fakticky bez prekážky. Takže to, že momentálne "sa na nič nesťažuje, už sedí a robí aj dychové cvičenia, niečo aj zjedol a postupne prejdeme na normálnu stravu", sa nijako nevymyká z normálu. Gratulujeme predsedovi HZDS, že z náročnej operácie koronárnej chlopne so štyrmi "by-passmi" sa rýchlo zotavuje.
Ujmu na zdraví Mečiara nespôsobí ani informácia, že Dzurinda práve v uplynulých dňoch výrazne korigoval svoj postoj k HZDS, "ktorý už nebude prekážkou spolupráce KDH a SDKÚ". Politická rehabilitácia, aspoň čiastočná, sa podarila už tým, že idea HZDS + bývalá koalícia sa vôbec zvažovala. A hoci dnes predseda SDKÚ tvrdí, že "v momente zostavenia súčasnej vlády takáto alternatíva padla", história si zapamätá, že vôbec existovala. Budúcnosť však formujú iné kritériá a z hľadiska perspektív politickej scény Dzurindov posun význam nesporne má. Teda v prípade, že nejde o krátkodychý štek do vetra, ale ozajstnú korekciu dráhy. To nevieme, ale bolo by zaujímavé, čo by sa dialo, keby zajtra či o tri mesiace zrazu zostala "moc ležať na zemi".
Keďže sa tak zrejme nestane, Dzurindov výrok účinkuje nielen na vzťahy v opozícii, ale i dovnútra strán. Oslabuje sa Mečiar, ktorý s doktrínou "percentá za koaličný potenciál" je opäť na plytčine, to jest v jedinom-jednom variante koalície. Pevnosť jeho pozície v HZDS si trúfa spochybniť len blázon. Piesky by sa však pohli, keby sa v Mečiarovej rehabilitácii predsa len vyskytli komplikácie. Jedna vec je uzdravenie, a celkom druhá schopnosť postrkovať figúrami v HZDS s takou monopolnou prevahou, ako doteraz. Ak sa Mečiar nevráti do politiky v plnej sile a čulosti, čo je tiež možnosť, tak treba predvídať, že v "ľudovej strane" sa strhne mocenský zápas o následníctvo a prežitie, až budeme všetci zírať. Jediné, čo HZDS drži pohromade, je Mečiar. Akýkoľvek náznak pochybnosti, že by sa neobjavil na čele kandidátky aj do ďalších volieb, resp. že by výrazne obmedzil verejné vystupovanie, môže vyvolať vnútorné paniky a konflikty s nepredvídateľnými následkami. (Prípadná kandidatúra na prezidenta je smiešna nikdy nebude zvolený v priamej voľbe.) Isteže je možný, ba pravdepodobný aj scenár, že Mečiar si absolútny vplyv udrží aj od kozuba v Elektre. Urbáni ako papagáj a miestodržiteľ je však slabý výber, nemá autoritu a ani myslenie. Zatiaľ sa nič nedeje, avšak Mečiar nevyzerá zdravo (aj v širšom význame slova) už dávno a jeho ústup do úzadia skôr-neskôr príde na program dňa.
Pikantné je, že fikcia "HZDS bez Mečiara" by v rámci opozície otázku partnerských stratégií opäť otvorila. Odbúrala by sa najväčšia prekážka (aj KDH už vadí len Mečiar). Do HZDS hlboko naozaj nevidieť, je to netransparentné a normálny stranícky život tam ani neexistuje, dá sa však risknúť predpoklad, že výsledkom vnútorných pnutí by bolo skôr primknutie ku koalícii a "ficizácia" hnutia. Mentalitou i koreňmi majú omnoho bližšie k Smeru a SNS ako opozícii a mostík k SDKÚ, ktorý držali iba Mečiar s Urbánim, Dzurinda teraz uťal. Zníženie koaličného potenciálu, ktorý spustil Dzurindov výrok, by takto zrejme HZDS opäť radikalizovalo a vrátilo do foriem z deväťdesiatych rokov.
To všetko je futurológia, nič seriózneho na dlhé zimné večery. Vnucuje sa to všetko naozaj len v súvislosti s Mečiarovou rehabilitáciou (zdravotnou) a možnými komplikáciami. Podobné špekulácie sa objavujú kdekoľvek, pokiaľ nejaký významný líder zaparkuje s vážnejšou diagnózou v nemocnici. Ani návrat Mečiara v plnej kondícii a korekcia Dzurindovho kurzu napokon nič nemenia na tom, že "problém HZDS" sa pre tri opozičné strany len odkladá. Nový konsenzus, že HZDS opozičnej spolupráci neprekáža, platí iba pre túto situáciu. K obratu "keby moc ležala na zemi" chýbajú jasné stanoviská a keby novinári nastolili túto otázku, počuli by vyhýbavé odpovede. Tak či onak sa k téme opäť vrátia pred voľbami. Bolo by dobre, keby nemuseli, avšak združené preferencie SDKÚ, SMK a KDH na takej výške, aby sa HZDS (či štvorkou do partie všeobecne) už vôbec nezaoberali, si dnes ťažko predstaviť. Smer bude strácať percentá, skôr či neskôr aj veľmi podstatne, ale nahrabané má dosť.
Dzurinda nasadil chrobáka i do KDH, ktoré tento "ideologický" ústupok veľmi nezužitkuje, zato im pribudlo o starosť navyše: Čím sa vymedziť voči SDKÚ a nepôsobiť pritom rušivo až demolačne v novej ére posilnenej opozičnej spolupráce? Kým si nevyriešia predsedu, z KDH nebudú odpovede ani na podstatnej jednoduchšie otázky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
