Jednu takú informáciu môžete nájsť v januárovom čísle novín z roku 1847, z bálu, ktorý usporiadali mešťania v Ľubici pri Kežmarku.
Na bále bolo aj niekoľko študentov z Kežmarku. Usporiadatelia im dovolili tancovať iba do polnoci a keď sa k nej blížilo, začali študentov vyháňať nie iba slovne, ale aj "rukolapne". Študenti bežali do Kežmarku pre posilu z radov svojich kolegov a vrátili sa do Ľubice aj vyzbrojení všeličím, čo napochytro našli - palice, lopaty, reťaze, koly z plota. Pustili sa do tancujúcich a popíjajúcich pánov, čo autor článku popisuje takto: "Čo im pod ruku prišlo, bili, prali, dusili do dobrej vuole, ale aj mešťaňja bola mocna súcca oppozícia. Keby sa žjaci zavčasu ňeboli uťjahli, boli by ich mešťaňja všetkích na franforce roznosili, lebo na strhnutí krik a lom, udrelo sa na zvon."
Naozaj začal kostolník vyzváňať na zvone, lebo mu niekto prišiel povedať, že sa stalo nešťastie. Keď ľudia počuli zvon, vybehli rovno z postelí na pomoc tam, odkiaľ sa šíril krik a pre každý prípad schmatli z dvora motyku, hrable, laty.
Bitky neboli iba v dedinských krčmách, ale aj na báloch miestnej honorácie a neboli zriedkavosťou.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.