"Milionár" a cestovateľ. Martin Nikodým.
Máte rád plesy?
- Ale áno. Každoročne ich počas sezóny odmoderujem asi päť alebo šesť, takže potom ich mám nad hlavu, ale jednoznačne sa mi páčia také akcie viac ako diskotéky.
Neomrzelo vás ich moderovanie?
- Moderovanie je moja práca a zároveň záľuba, ani náhodou ma neomrzelo, aj keď niekedy nevládzem. No pri tomto povolaní treba rátať s tým, že to nie je vždy ružové a prevažne každý víkend je pracovný.
Teraz moderujete reláciu Tesne vedľa. Nie je to podľa vás po Milionárovi istým spôsobom krok späť?
- Nie, absolútne. Ja som rád, že som sa vymanil z tej úlohy kvízmajstra. Nechcel som do nej nikdy spadnúť a osobne som to ani nevnímal tak, ako mnohí iní, že som seriózny človek. Spôsobil to samotný projekt tejto relácie. V Tesne vedľa mám oveľa viac možností, dokážem sa tam uvolniť, zavtipkovať a pod.
Keď sme už pri tých paradoxoch serióznosť - vtipnosť, šokovali ste ma, keď ste sa v silvestrovskom programe objavili ako klebetná baba, ktorá sa pretransformovala do sexi blondíny...
- To bolo pri tom oprášené vystúpenie, ktoré som hrával ešte s Kopytovcami. Je to stará vec, mali sme spolu predstavenie, volalo sa to Pozvánka do BSE. Vystupovali sme tam ako babky, ktoré sa premenili do mladých blond slečien, ktoré mali znázorňovať ich klony. Aj jedni aj druhé mali jediný zmysel života, ohováranie a komentovanie súčasnosti. Sám som bol zaskočený, že to bolo zaradené do programu, lebo to tam pôvodne vôbec nemalo byť.
Klebetnosť a ohováranie zo strany druhých je vám, ako mediálne známej osobe, asi dobre známe, či nie?
- Áno. Miestami je to otravné, aj keď o mne, kým som verejne neohlásil odchod od rodiny, sa veľmi nepísalo. Ale k tejto téme sa už vyjadrovať nebudem.
Máte pravdu, málokto vie, že ste vyštudovaný bábkoherec...
- Hrával som aj bábkové divadlá, ale časom mi došlo, že s týmto sa na Slovensku veľmi ťažko dá urobiť dieru do sveta. Dnes herci aj bábkoherci hrajú v divadlách a bábku používajú len ako výrazový prostriedok. Nie je to už klasika, za paravánom a tak...
Vrátili by ste sa k tomu?
- Nuž, keby bola zaujímavá ponuka, predstavenie, tak áno. Ale nezamestnal by som sa tam na plný úväzok.
Ste dosť vysoký, o dráhe basketbalistu ste nikdy neuvažovali?
- Môj otec ho chcel zo mňa mať, ale v tomto smere som mu neurobil radosť. Ja som nikdy nebol dramaticky športový typ. Najmä kolektívne hry mi nešli. Vždy na mňa spoluhráči vykrikovali, prihraj, prihraj! Ja som im odkričal, však aj ja si chcem chvíľu zahrať. Potom mali z toho všetci nervy a do ďalších zápasov ma už nevolali. Momentálne udržiavam svoju kondíciu cyklistikou. Chodím sa voziť do Karpát. Aj kolieskové korčule sú dobrým prostriedkom na udržanie fyzickej zdatnosti.
Karpaty na bicykli? To mi pripomenulo, že vy ste aj zdatný dobrodruh...
- Áno. Milujem napríklad Áziu. Mám pocit, že som tam už niekedy žil. Je to také dejá vu.
Veríte na také veci?
- Verím na minulé životy. V tej Ázii to tam všetko poriadne cítiť. Sú mi blízke jej vône, farby, chute, ktoré ponúka. Krajina, ktorá ma ešte tak oslovila, je Thajsko.
Po čom ešte túžite?
Je ešte veľa krajín, ktoré by som precestoval. Ale čo sa týka mojich súkromných plánov a túžob, pokoj je to, čo by mam momentálne urobilo šťastným. Inak som si vo svojom živote nikdy nerobil nejaké strategické plány. Môj život a kariéra je spleťou náhod. Takže ja vždy čakám, kedy príde a posunie ma ďalej.
Autor: Zuzana PANCYSINOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
