Roter Pfeil prvý raz so sedadlom rušňovodiča
Na Švajčiarskych spolkových železniciach (SBB) v polovici tridsiatych rokov minulého storočia začali objavovať samostatné elektrické motorové vozne radu Rae 2/4 s prívlastkom Roter Pfeil (Červený šíp) a kapacitou 60 cestujúcich v prvej triede. Stali sa alternatívou pre návštevníkov výletných horských a kúpeľných oblastí k bežne využívaným automobilom a luxusnejším vlakovým súpravám. Vyrobilo sa osem kusov, z toho dva sa prerobili z osobných motorových vozňov RCm 2/4. Pohon tvorili dva komutátorové trakčné motory s jednotlivým výkonom 200 kW fungujúce na jednofázové napätie 15 kV, 16,7 Hz. Agregáty poháňali vonkajšie nápravy v každom podvozku. Po svojom zaradení do až následne neobvyklo úspešnej prevádzky získali niekoľko prvenstiev: stali sa najrýchlejšími vozidlami na železniciach SBB a ich rušňovodiči mali po prvý raz sedadlo. K vysokej úrovni konštrukcie treba pripočítať automatické dvere, vhodne tvarované vyhliadkové okná či používanie odľahčených materiálov k dosiahnutiu prevádzkovej rýchlosti až 125 km/h. Vozne čoskoro po svojom zaradení do služby nestačili zvládať obrovský záujem cestujúcej verejnosti, nakoľko sa k nim nedal pripojiť prívesný vozeň. Zakrátko už vo veľkom prebiehali práce na väčšom rýchlom elektrickom vozni RCe 2/4. Keď v Európe utíchli boje druhej svetovej vojny, vozne Roter Pfeil sa už len prenajímali a neskôr sa na trate dostali iba výnimočne a sviatočne.
Peter BOMBARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
