povinností umožnili nelegálnu nahrávku rozhovoru Pavla Ruska s redaktorom denníka SME.
Skúmať verdikt z "materiálnej" stránky nemá význam. Dávno vieme, že diery v odpočúvacom zariadení, ktorými sa nabaľovali "ilegálne" nahrávky, boli dlhodobo známe vrcholnému vedeniu SIS i politikom. Vtedajší šéf vojenskej prokuratúry, dnes "generálny" Trnka zo začiatku sľuboval, že "verejnosť sa dozvie, kto stál za nezákonným odpočúvaním", pričom nemyslel nejakú nedbanlivosť, ale reálnych páchateľov. Neskôr už radšej mlčal. O tom, že to bola spravodajská hra, so zámerom rozpútať koaličný konflikt, svedčí neuveriteľná zhoda troch okolností: K záznamu legálneho odposluchu inej osoby bol "prilepený" rozhovor PRÁVE Pavla Ruska, hoci to mohlo byť aj milión iných ľudí. Po druhé, presne táto nahrávka sa zo systému SIS dostala do systému ministerstva vnútra. A - po tretie - nejaká dobrá duša zariadila, aby si Rusko našiel svoj odposluch v rannej pošte...
Zničujúci konflikt medzi KDH a ANO koalícia ustála. Škandál pochoval vtedajšieho šéfa SIS Vladimíra Mitra, ale prežil by ho, keby nemenoval za svojho námestníka bývalého novinára Tótha. Proti nemu sa postavilo celé KDH, keďže Tóth sa zo spravodajskej hry sám usvedčil, keď sa nechal nachytať pri posielaní faxu, ktorý mal "presvedčiť" médiá, že nahrávka vznikla na ministerstve vnútra. Na otázku, v koho záujme bolo rozbiť koalíciu, resp. zničiť Palka, môžu byť odpovede len špekulatívne, ale stopy vedú logicky tam, kde kauza začala - do SIS. Tu je dôležitá predohra: V decembri 2002 zverejnil britský magazín na otázky tajných služieb Jane´s Intelligence Digest informácie, ktoré na Slovensku až tak prekvapiť nedokázali, v koncovke príprav na vstup do NATO však vyzerali šokujúco: V SIS sa kšeftuje so zbraňami, obchoduje s odposluchmi i tajnými informáciami a ešte veľa podobného. SIS a Mitro to označili za "absolútne nezmysly". avšak my si pamätáme, že napr. odposluchy z vyšetrovania trestnej činnosti bývalého manažmentu VSŽ, či únik tajnej správy o kontrole v Štátnych hmotných rezervách a pod. viseli predsa aj na internete, či zverejňovali rovno v médiách. O tom, že eštebáci (a spol.), ktorí zostali v SIS po Lexovi, hrali svoje, resp. objednané hry aj za Mitra, existujú explicitné dôkazy.
Mitrov nástupca Pittner, ktorý to dostal ako politickú úlohu, eštebákov zo SIS vyhnal. Tu však len začína druhé dejstvo. Za zdroj informácií britského média označil Mitro Jána Mojžiša, riaditeľa NBÚ. Ten sa v súkromných rozhovoroch nikdy netajil, že SIS vyrába a predáva nelegálne odposluchy a obchoduje s nimi, pričom on na to politikov viackrát upozorňoval. A neprestal to tvrdiť ani po nástupe Pittnera. Až začiatkom leta 2003 začali presakovať správy, že Dzurinda ho chce odvolať. V auguste potom vybuchla najväčšia bomba: Dzurinda obvinil akúsi "skupinku" podnikateľov, novinárov, lobistov a štátnych úradníkov, že sa snaží o diskreditáciu štátu a SDKÚ. Poslanec Smeru, dnes minister Kaliňák sa ponáhľal a označil verejne sedem "členov skupinky". Z tých však neskôr, do vyšetrovacieho spisu, potvrdil expremiér iba dve mená Mojžiš a Žiak. Zvyšok príbehu netreba pripomínať - nezmyselný konflikt v koalícii, strata väčšiny v parlamente a strašné politické dôsledky.
Obrovské nasadenie, ktoré vložil do akcie "skupinka", horibilná politická cena, čo zaplatil, a nezmyselné argumenty, ktorými nebezpečenstvo "skupinky" zdôvodňoval, to všetko dáva iba dve alternatívy: Buď je Dzurinda kompletný kamikadze a blázon, alebo pravý motív, prečo musel byť Mojžiš zlikvidovaný, dodnes nepoznáme. Určite neleží na NBÚ, ktorého neskorší šéf (dnes už odvolaný) Ugor o rok neskôr vyhlásil, že "audit preukázal, že v histórii rozhodovacieho procesu sa v NBÚ nič dramatického nestalo". "Ovplyvňovanie miliónových tendrov", či "protištátna činnosť", čo Dzurinda oznamoval na prokuratúre ako trestné činy, sú bájky. Vyšetrovanie prokuratúry, s prilepenými stanoviskami Úradu pre verejné obstarávanie, ministerstiev a Úradu vlády, nepreukázalo ani známku pochybenia. (Niežeby sa tendre na Slovensku neovplyvňovali a Mojžiš nemal kamarátov podnikateľov to je však o inom.) Po štyroch rokoch takto zostáva len silné podozrenie, že Ruskova nahrávka v Palkovom systéme svoj účel napokon splnila, hoci s veľkou okľukou, s akou zrejme samotní autori nerátali. Páchatelia, vzťahy a väzby v pozadí zostali neodkryté, ako to už na Slovensku chodí. Nevieme, kto páchal ilegálne odposluchy, kto s nimi kšeftoval, nič. Fakt je, že odkedy zmizol Mojžiš, Jane´s Inteligence Digest už o SIS neinformuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
