s Angelou Merkelovou. Hoci prečítal svoj výjazdový plán na pol roka dopredu, čo bol marketingový zámer brífingu, významnejší deň v kalendári expremiéra skutočne nenájdeme. Stretnutie s nemeckou kancelárkou má i veľkú symbolickú dimenziu, keďže opozičný líder sa v kľúčovej krajine EÚ vyskytne v čase, keď premiér Fico kmitá medzi kubánskou ambasádou, Čínou a plukovníkom Kaddáfím.
Za osem rokov, čo bol predsedom vlády, si Dzurinda vybudoval v Európe slušnú prestíž a dosť rešpektu najmä reformami, za ktorými si iní lídri cenili ani nie technickú hodnotu, ale predovšetkým odvahu, čo oni postrádajú. Prijatie u najvýznamnejšej političky EÚ, ktorá je navyše hlavou predsedajúcej krajiny, zhodnocuje túto pozíciu. Aj keď patria do rovnakej straníckej "rodiny" konzervatívcov, čo dáva stretnutiu formálny rámec, napríklad susedný opozičník Orbán má k takejto pocte ďaleko. Premiér najsilnejšieho štátu neprijíma vodcov opozície z krajiny ani nie stredného vzrastu, pokiaľ nemajú akúsi pridanú hodnotu. Dzurinda má, čo je bonus pre Slovensko, aj keď v stĺpčekoch ÚVVM, MVK a Focusu to nevidno. To, že s predsedom SDKÚ sa Merkelová stretáva skôr ako s predsedom vlády, ktorý je vo funkcii už pol roka, nie je rovno senzácia, ale stojí za pozornosť ešte aj vtedy, ak vieme, že koalíciou so SNS si Fico sproblematizoval budovanie vzťahov so štandardnými partnermi a mimo Paroubka, ktorý je však už tiež v opozícii, pristupujú k nemu iné európske vlády s veľkou rezervovanosťou. Dobré meno i kontakty Dzurindu a vôbec opozície sú v tejto situácii veľmi dôležité. Hoci platí, že prínosy toho, že so Slovenskom sa vôbec komunikuje, sa digitálne vyjadriť asi nedajú. Čiernou dierou Európy, ako za Mečiara, sa už nestaneme, avšak aj vtedy bola opozícia mostíkom. Vypĺňala trhliny v komunikácii so svetom, ktorý vtedajšieho premiéra síce úplne nebojkotoval, ale veľmi si s ním nerozumel.
Horšia stránka veci je podozrenie, že Dzurinda vníma túto príležitosť viacmenej ako frčku Ficovi a marketingový ťah. Dôkazom, hoci veľmi nepriamym, nech je zmienená tlačovka, kde vyratúval svoje cesty do júna. K Merkelovej prišpendlil i témy, čo chce otvárať, avšak nič podstatného, teda čo bude zastávať, aký názor má na to či ono, z neho nevyšlo. Kancelárka je pritom v súčasnosti ozajstným pupkom Európy, nemecké predsedníctvo únie vzala skutočne od podlahy: Chce oživiť európsku ústavu, ktorú zmietli pred dvoma rokmi francúzski a holandskí voliči v referende. Merkelovej snaha o resuscitáciu textu a národné stanoviská k veci sú dnes témou číslo jeden v Európe. Na pozorovateľa, ktorý si váhu debaty uvedomuje, muselo pôsobiť čudne, keď Dzurinda ani vetou nespomenul, čo jej povie. Iste, nie on je ten, kto bude formulovať slovenský názor, ale patrilo by sa nejaký mať, keďže si ho pripravuje každý. To, že euroústava je mimo politického diškurzu na Slovensku, ešte neznamená, že kauza nie je pre nás dôležitá. Schyľuje sa ku konfliktu minulý týždeň organizovali Španielsko a Luxembursko akýsi "trucsummit" štátov, ktoré už ústavu ratifikovali. Na tejto nátlakovej akcii sa zúčastnilo aj Slovensko, pričom u nás nič ratifikované nie je. Podpis prezidenta pod uznesením parlamentu totiž viazne na predbežnom opatrení Ústavného súdu.
Dzurinda asi verí, že vzhľadom na to, že nie je v rozhodovacej pozícii, sa dnes v Berlíne vyhne povinnosti mať názor. Problém môže byť v tom, že Merkelová hľadá spojencov všade a celkom iste nepohrdne ani slovenskou opozíciou. Okolo ústavy sa schyľuje k bitke nielen medzi vládami, ale aj v rámci straníckej frakcie euroľudovcov, kde zďaleka nie všetci členovia spievajú na jednej vlne s Merkelovou. Tvrdý odpor pocítila kancelárka cez víkend v Prahe, kde jej návrhy narazili na múr nepochopenia premiéra i prezidenta.
Ak expremiér šiel do Berlína na marketingovú prezentáciu, je zrejmé, že Merkelová získa od neho taký názor, aký jej bude vyhovovať. . Hlavne, že "Ficova vláda nemá jasné zahraničnopolitické priority" (Dzurinda). Stanovisko premiéra a Kubišovej diplomacie sa pritom dá spoľahlivo očakávať priklonia sa k väčšine, ktorú kancelárka dnes ešte reprezentuje. Povšimnutiahodné akurát je, že ako i ten Dzurinda, ktorý je v európskej politike etablovaný, má hlavu ponorenú až po uši v slovenskom močiari a ďalekonosné témy sú mu ukradnuté, keďže netvoria konfliktnú plochu so Smerom. Hlavný je "píár", nie názor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
