sa nazýval Kennedyho mys). K tragédi, pri ktorej zahynuli traja americkí astronauti, došlo pri jednom z testov vesmírnej lode Apollo AS-204. Malo ísť o jeden z posledných testov pred prvým pilotovaným letom lode Apollo. Tento let mal štartovať 21. februára 1967, mal trvať približne dva týždne a jeho hlavným cieľom malo byť overenie operácie štartu, sledovania pozemnými stanicami a riadiacich zariadení. Pri spomenutom teste sa vlastne mal simulovať štart, pričom sa malo overiť, či systémy lode Apollo pracujú spoľahlivo na interné zdroje. Loď bola upevnená na špici nosnej rakety Saturn 1B a traja astronauti v nej sedeli v svojich skafandroch, presne tak, ako keby išlo o "ostrý" štart. Veliteľom posádky bol Virgil I. Grissom, starším pilotom bol Ed White, pilotom bol Roger B. Chaffee. Grissom a White už mali za sebou lety do vesmíru (v lodiach Gemini), Chaffee bol kozmickým nováčikom. Počas prvých hodín testu sa vyskytli len menšie problémy, ale k hlavnej časti testu (odpojenie vonkajších káblov a prechod na interný zdroj energie) už nedošlo, pretože po približne 5,5 hodine testovania sa v riadiacom stredisku ozval výkrik (pripisovaný Chaffeemu): "V kokpite horí." Na televíznych monitoroch bolo vidno pokusy posádky otvoriť vstupný kryt kozmickej lode. Ten sa však nedal rýchlo otvoriť, pretože jeho vnútorná časť bola upevnená niekoľkými skrutkami a okrem toho sa táto časť otvárala dovnútra. Plyny, vyvíjané pri požiari však zvyšovali tlak v kabíne a pritláčali kryt k tesneniu, takže ani po demontáži skrutiek by sa kryt zrejme nedal otvoriť. Všetci traja kozmonauti v kabíne zahynuli. Pri vyšetrovaní tejto tragédie vyšlo najavo, že ich smrť nastala už 17 sekúnd po ich oznámení o vzniku požiaru. Kozmonauti utrpeli popáleniny tretieho stupňa na značnej časti svojich tiel, ale neskôr sa potvrdilo, že zahynulo v dôsledku inhalovania dymu. Čo vlastne spôsobilo požiar v kabíne Apollo? Vyšetrovanie viedlo k záveru, že požiar vznikol v dôsledku elektrickej iskry v kabeláži lode (káble majú celkovú dĺžku okolo 50 km). K rýchlemu rozšíreniu požiaru viedlo to, že v lodi bola čistá kyslíková atmosféra.. Veľa častí vnútri lode bolo zhotovených z horľavých materiálov. Skafandre astronautov boli zhotovené prevažne z horľavého nylonu a suché zipsy na upevňovanie rôznych drobností boli tiež z horľavého materiálu. Po spomenutej tragédii bola kozmická loď Apollo radikálne prekonštruovaná. Vstupný kryt sa otvára smerom von a možno ho otvoriť za desať sekúnd. Základným materiálov nových skafandrov sa stala nehorľavá sklená tkanina a horľavé materiály v kabíne boli nahradené materiálmi so samozhášacou schopnosťou.
Hoci pôvodne mala byť prvá pilotovaná vesmírna misia programu Apollo označená AS-204, na žiadosť vdôv po troch zahynuvších astronautoch bola dodatočne označená Apollo 1. Tragédiu Apolla 1 dnes pripomínajú dve pamätné tabule v Kennedyho vesmírnom centre. Na počesť troch astronautov dostali tri hviezdy mená Navi, Dnoces a Regor. Zdajú sa vám tie mená čudné? Tak si ich prečítajte odzadu. Navi čítané odzadu je Ivan, čo je stredné meno astronauta Grissoma. Dnoces je Second, petože astronaut bol plným menom Edward H.White the Second (bol druhý v rodine s rovnakým menom). No a Regor naopak je Roger, čo je meno astronauta Chaffeeho. Navyše sú po týchto troch obetiach výskumu vesmíru pomenované krátery na Mesiaci a vrchy na Marse.
Tragédia Apolla 1 síce celý americký program pristátia človeka na Mesiaci spomalila, ale nezastavila ho. Prvým pilotovaným letom programu Apolo sa stal let Apollo 7, ktorý trval od 11. do 22. októbra 1968. Posádka Apolla 8 (F. Borman, J. A. Lovell a W. A. Anders) si na Vianoce 1968 obzrela už aj odvrátenú stranu Mesiaca, keď ich loď niekoľko ráz nášho vesmírneho spolupútnika obletela. Pri lete Apollo 9, ktorý sa konal v marci 1969, už bola po prvý raz odskúšaná celá zostava Apollo, a to vrátane lunárneho modulu, ktorý sa počas letu oddelil od veliteľskej kabíny (na vzdialenosť až 130 km) a opäť sa s ňou spojil. K poslednému overeniu celého projektu letu na Mesiac došlo pri lete Apollo 10, ktorý sa uskutočnil v máji 1969. Počas tohto letu sa lunárny modul oddelil od veliteľkej lode, zostúpil do výšky len 16 km nad mesačný povrch.a potom sa opäť spojil s veliteľskou kabínou. Ciele programu Apollo, ktorý prezident J. F. Kennedy vyhlásil v roku 1961, sa naplnili pri lete Apollo 11, ktorý sa uskutočnil od 16. do 24. júla 1969. Posádku tohto letu tvorili N. A. Armstrong, E. E. Aldrin a M. Collins. Astronauti Armstrong a Aldrin pristáli dňa 20. júla 1969 s mesačným modulom, nazvaným Eagle (orol), na povrchu Mesiaca. Historická chvíľa nastala 21. júla o 3. hod. 56. min. stredoeurópskeho času, keď sa Neil Armstrong stal prvým človekom na svete, ktorý stúpil na povrch Mesiaca.. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," povedal Armstrong pri zostupovaní z posledného schodíka na mesačný povrch. Žiaľ, ten malý krok si vyžiadal aj životy troch astronautov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
