Na mestskom úrade zriadili desať oddelení a polícia zaviedla dopravnú výchovu obyvateľov
Dnešným dňom sme vstúpili do druhého mesiaca roku 2007, vrtošivého ako apríl. Bez novej snehovej periny bol aj február roku 1922 v Košiciach i v mestách Šarišskej župy, hoci poriadne mrzlo. Tomu sa tešili korčuliari aj nadšenci krasokorčuľovania, z ktorých mnohí cestovali z východu do Banskej Bystrice, aby na vlastné oči mohli vidieť exhibície účastníkov majstrovstiev Slovenska v krasokorčuľovaní. V Šarišskej župe dokončili k 1. februáru 1922 súpis "kyseliek, liečivých prameňov, nálezísk petroleja a uhlia" a na košickom mestskom úrade začali od 1. februára úradovať po novom.
V Šarišskej župe splnili úlohu, ktorú určilo ministerstvo. Bol ňou, ako sme uviedli súpis vôd a nálezísk, podľa dovtedajších máp a zoznamov. Bola to náročná práca, pretože vyžadovala aj odborné posudky a chemické rozbory minerálnych a liečivých vôd. Podľa aktuálnej súčasnej situácie minerálne pramene boli v Radome, Štiavniku, Dubovej pri Svidníku, v Hradisku pri Sabinove (tam bola známa kyselka Sultán), Dlhej Lúke, Cigeľke, Pitrovej a okrem Bardejovských kúpeľov ešte v štyroch lokalitách. V Cigeľke už prestali fungovať vaňové kúpele pre finančné problémy, hoci voda bola liečivá a vyhľadávaná ešte v období panovania Márie Terézie. Petrolej mal byť podľa súpisu vo Vyšnom Komárniku, pri Bardejove v Sabinove a Varadke, uhlie v Čirči, Širokom, Ruskej Voli, Brezovici, Širokom, Haringovciach a Čeľovciach. Súpis bol aj v ostatných župách s dôrazom najmä na liečivé pramene v kúpeľoch. Vláda uvažovala o návrhu na ich obnovu i rozšírenie, ako aj na rozvoj turistického ruchu. To sa premietlo v štátnom rozpočte v roku 1923, napr. pre rozšírenie kúpeľov v Herľanoch kúpou pozemkov za dvestotisíc korún.
Od 1. februára 1922 vláda potešila milovníkov sladkých vín, keď zrušila nariadenie o zákaze predaja týchto druhov. Nepredávali sa preto, lebo nebola vybudovaná na potrebnej odbornej úrovni kontrola ich kvality. Od roku 1922 bola pre celú Československú republiku pripravená jednotná úprava, aj nový zákon o výrobe vína a kontrole jeho kvality. Tým, že sa nepredávali sladké vína, rozšíril sa nedovolený podomový predaj, priekupníctvo, aj pitie tvrdého alkoholu. Na vidieku pili Francovku, preto bol jej predaj na Slovensku zakázaný. Mesto Košice malo vinice v Tokajskej oblasti a začalo predávať víno priamo v Košiciach popri hrozne, ktoré bolo vždy v jeseni veľmi vyhľadávané a mestská pokladnica mala z neho stály a veľmi dobrý príjem.
Košice boli ešte v stredoveku známe svojím kvalitným vínom a to bolo veľmi výhodným a stálym obchodným artiklom pre zahraničie. V 19. storočí boli v meste viacerí pestovatelia vínnej révy a veľkoobchodníci s vínom napr. na vinohradníckej výstave r. 1880, na ktorej sa zúčastnilo medzi sto účastníkmi aj veľa zahraničných, prezentovali svoje najkvalitnejšie odrody hrozna, vína a destilátov veľkoobchodníci G. a R. Maurer (nástupcovia veľkoobchodníka Ľ. Schalkháza - majiteľa hotela Schalkház) a K. Spielmann a pestovatelia V. Maléter, J. Madurász a J. Brózs. Produkciu z mestských vinohradov - tie boli mimo Košíc - aj v rokoch prvej svetovej vojny predávali na trhoviskách a v mestskej pivnici.
Vráťme sa k novinke, ktorú zaviedli na mestskom úrade od 1. februára 1922. Bola to reorganizácia mestskej agendy podľa návrhu mešťanostu Dr. Kriegela, zrušenie dovtedajších oddelení a racionálne vytvorenie nových desiatich. Boli to tieto: prezidiálne, finančné, daňové, mestské, hospodárske, sociálno-politické a kultúrne, verejno-zdravotnícke, priemyselné a poriadkové, vojenské s oddelením príslušnosti, stavebné a verejných podnikov.
Novinku zaviedla aj mestská polícia. Bol to druhý ročník prednášok z dopravnej výchovy pre obyvateľov Košíc. V zimných mesiacoch boli časté úrazy na zľadovatenom snehu, keď ľudia vyskakovali z električiek alebo nerešpektovali fiakre v uliciach mesta, najmä večer. Pri preprave dreva na vozoch sa stávalo, že zle upevnené siahovice spadli na chodcov. Pred domami boli neodpratané zľadovatené kopy snehu, mnohí ich museli preskakovať, aby sa dostali na chodník a zlomili si pri tom nohu. Dnes - komické, vtedy vážne a problematické.
Spomenuli sme korčuľovanie a majstrovstvá v tomto športe. V Banskej Bystrici boli 29. januára 1922 majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní. V tlači ešte dva mesiace predtým uverejňovali oznamy, vyzývajúce záujemcov zúčastniť sa na nich ako pretekári aj ako diváci. Pretekári mali poukázať dvadsať korún na finančné riaditeľstvo do Banskej bystrice, kde pracoval predseda organizačného výboru W. Kutschy. S oznamom boli uverejnené aj pravidlá hokeja. Tento sa stával obľúbeným športom a na Slovensku neexistoval jediný tlačený exemplár pravidiel. Kto z Košičanov sa zúčastnil na majstrovstvách v B. Bystrici sa nám nepodarilo zistiť. Iba zaujímavosť o hokeji. V Košiciach hrali hokej na klzisku v Sokolskom sade (teraz Mestský park) a v januári 1922 sa na ňom stretli dva dámske hokejové košické kluby s Brusličským (hokejovým) odborom ŠK Tatran Spišská Nová Ves.
Januárové a februárové mrazy priali dodávateľom ľadu. V tom čase ho rúbali aj v zamrznutých riekach a privážali na vozoch v slame do skladu ľadu v Košiciach pri železničnej stanici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
