následník. Budú kandidáti na prezidentský post. Cieľom úradov je zaistiť demokratický priebeh volieb," uviedol ruský prezident v Kremli pre novinárov na svojej výročnej tlačovej konferencii.
Dodal, že síce má právo vyjadriť svoje preferencie, ale učiní tak iba počas volebnej kampane. Putin sa teší v Rusku vysokej popularite a kandidát, ktorému vyjadrí svoju podporu, podľa očakávania zvíťazí v budúcoročných prezidentských voľbách. Putin sa však doposiaľ nevyjadril, ktorú osobnosť by mohol podporiť.
Putin tiež uviedol, že Rusko nevyužíva svoj rastúci ekonomický vplyv na politické účely. "Zakaždým nám hovoria, že Rusko využíva svoje ekonomické zdroje na dosiahnutie zahraničnopolitických cieľov. Toto nie je argument. To, čo robíme (v energetike), je namierené v prvom rade a predovšetkým na uspokojenie našich hlavných zákazníkov," zdôraznil Putin pred novinármi.
Rusko podľa Putina zvládne prípravy zimných olympijských hier v čiernomorskom stredisku Soči v roku 2014. "Ak sa Medzinárodný olympijský výbor rozhodne usporiadať olympijské hry v Soči, nepochybujem, že budeme schopní včas pripraviť všetku potrebnú výbavu," citovala Putina domáca agentúra Ria Novosti. Putin tiež zdôraznil, že nedávny výpadok elektrickej energie v Soči nepostihne plány usporiadať hry, pretože stredisko čelí problémom s dodávkou prúdu takmer každý rok. "Často som hovoril, že olympijské hry v roku 2014 sú dobrým spôsobom, ako rozvinúť juh krajiny, Soči a susedné teritória," uviedol prezident. Soči súperí o možnosť usporiadania zimných olympijských hier v roku 2014 s juhokórejským Pchjongčchangom a rakúskym Salzburgom. Rozhodnutie o hostiteľskej krajine padne v júli 2007 v hlavnom meste Guatemaly.
Putin ďalej vyhlásil, že oligarchovia, ktorí sa ukrývajú v zahraničí pred ruskou justíciou, poškodzujú medzinárodný imidž Ruska. "Je dobre známe, kto sú osoby, ktoré sa pokúšajú poškodiť imidž Ruska. Sú to ľudia, ktorí sa ukrývajú pred ruským zákonom za zločiny spáchané v Ruskej federácii, najmä v ekonomickom sektore. Sú to takzvaní oligarchovia na úteku, ktorí sa skrývajú buď v západnej Európe, alebo na Blízkom východe."
Jedným zo všeobecne známych oligarchov, o ktorého vydanie sa ruské úrady aktívne snažia, je Boris Berezovskij (60). Začali ho stíhať po tom, ako v januári 2006 verejne uviedol, že plánoval zosadiť prezidenta Putina. Berezovskij utiekol z Ruska do Británie v roku 2000, aby sa vyhol obvineniam z podvodu. Spojené kráľovstvo mu udelilo štatút politického utečenca, informovala ruská agentúra Ria Novosti.
Rusko chce stále vytvoriť úniu so susedným Bieloruskom napriek nedávnym sporom krajín o ceny palív, pokračoval ruský prezident. "Nemyslím si, že sme sa obklopili nepriateľmi. S Bieloruskom máme v úmysle pokračovať v budovaní združeného štátu a nemyslím si, že myšlienka jednotnej meny je úplne stratená," uviedol Putin. Obaja bývalí sovietski susedia prvýkrát oznámili zámer vytvoriť Rusko-bieloruskú úniu so spoločným ekonomickým, colným a politickým priestorom v roku 1997. Rokovania však skomplikovalo mnoho problémov, ktoré vyvrcholili tohtoročným sporom o ceny palív. Oba štáty sa napokon dohodli, avšak bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý je pri moci 12 rokov, mal odvtedy niekoľko prozápadných vyhlásení a Rusko podrobil ostrej kritike.
Bývalý špión Alexander Litvinenko nepoznal žiadne oficiálne tajomstvá a nemal dôvod utiecť z Ruska, uviedol Putin, ktorého Litvinenko pred svojou smrťou obvinil, že nariadil jeho vraždu. Litvinenko, bývalý agent ruskej tajnej služby a kritik súčasnej ruskej vlády, zomrel 23. novembra 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210 v londýnskej nemocnici. Kremeľ jeho obvinenie označil ako absurdné. Putin povedal, že Litvinenka z Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vyhodili a stíhali za zneužitie pozície a odcudzenie výbušnín. "Ale nebolo nutné nikam utekať. Nemal so sebou vôbec žiadne tajomstvá. Akékoľvek negatívne vyjadrenia mal k svojej starej práci, všetko už povedal. V jeho slovách nemohlo byť nič nové. Iba vyšetrovanie môže preukázať, čo sa stalo," dodal Putin. Litvinenko bol blízkym priateľom ruského magnáta Borisa Berezovského, ktorý utiekol z Ruska do Británie v roku 2000, aby sa vyhol obvineniam z podvodu. Británia mu udelila štatút politického utečenca.
Putin odmietol argument Washingtonu, že účelom možného umiestnenia amerických protiraketových systémov v Česku a Poľsku je čeliť iránskej hrozbe. Putin varoval, že Rusko prijme protiopatrenia. USA v rámci Národného systému raketovej obrany (NMD) plánujú postaviť bližšie nešpecifikované množstvo radarových staníc v Česku a v Poľsku rozmiestniť rakety, ktoré majú chrániť spojencov z NATO pred prípadnými útokmi z krajín ako je Irán. Ruskú bezpečnosť to podľa Washingtonu neovplyvní. Putin však vyhlásil, že tomuto tvrdeniu neverí. "Naši vojenskí experti neveria, že protiraketové systémy, ktoré majú byť umiestnené vo východnej Európe, majú čeliť hrozbe Iránu alebo teroristov," uviedol ruský prezident. Irán podľa jeho slov vlastní rakety, ktoré nie sú schopné doletieť do Európy. "Takéto tvrdenia považujeme za neopodstatnené a prirodzene nás priamo znepokojujú a privodia náležitú reakciu. Reakcia bude asymetrická, avšak vysoko účinná," zdôraznil Putin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
