právom hrdé. Predseda vlády, ktorý by propagoval produkty jednej konkrétnej firmy, sa v Európe ešte nevyskytol. Po spoločnej tlačovke, ktorú Fico absolvoval s manažérmi TB, je otázna už len výška honoráru a forma reklamnej zmluvy, teda či šlo o jednorázovú prezentáciu, alebo sa bude na kampaniach banky zúčastňovať pravidelne. Uvidíme, či na budúcu tlačovku na Úrade vlády si vezme už aj sako s logom TB, alebo sa im dá odfotiť do kalendára. Na Slovensku je už všetko možné. Hlavne, že má trinásť poradcov, či koľko ich už je...
"Produkt", ktorý prišiel Fico verejne pochváliť, sú hypoúvery. So štátnou bonifikáciou, čo je jeden zo sociálnych sľubov Smeru, vraj ide dobre na odbyt. Zaviedli to zákonom o štátnom rozpočte a všetky banky a finančné skupiny, ktoré Fico tak pranieruje a pred voľbami ich chcel zdaniť plus päť percentami, sa môžu plieskať po stehnách. Nie každá vláda, len ozaj "sociálna", je totiž taká štedrá, že dotuje bankám úverový biznis. Stavebníctvo pritom rastie tempom asi dvojnásobným ako celé národné hospodárstvo, takže dá rozum, že lepšie určenie peňazí daňových poplatníkov, ako 1,5-percentná štátna podpora úverov neexistuje. A aby banke išiel obchod od ruky, tak predseda vlády im robí reklamné médium. Všetci majú úžitok - špekulanti lacnejšie byty na kšeftovanie, banky štátnu dotáciu a dobrú pozíciu, a premiér... no. Nenecháme sa žalovať. Daňoví poplatníci majú zasa radosť, lebo "hospodársky rast bude v roku 2007 najvyšší, takže podpora zvýhodnených úverov bude pokračovať".
Pokračoval aj včerajší deň premiéra. Takpovediac na bodáky si to Fico rozdal so svojím predchodcom na parlamentnej hodine tárania a blufov. Teda - otázok a odpovedí premiéra. Zbrane skrížili na jednom z hlavných bojových frontov tohto roka - druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia. Dalo by sa aj tlieskať, že konečne je na stole politická téma, ktorá je nielen "piárová", ale má aj obsah. Cenou je však zneistenie ľudí, ktorých sa vec týka, a sústredenie pozornosti na tú časť penzijnej reformy, čo nie je problematická. To platí napriek faktu, že taký systém v histórii ľudstva ešte nevymysleli, v ktorom by nebola akási chyba, čo tam byť nemusela a dala sa riešiť aj lepšie.
Paradoxné je, že ku konfrontácii na parlamentnej pôde došlo pritom fakticky už po funuse. Od "myšlienky" zmeniť odvodové pomery medzi tzv. priebežným a kapitalizačným pilierom, ktorý je 9:9 (zjednodušene - nie je to celkom pravda), čo vyzeralo ako skutočne veľká hrozba, už Fico slávnostne odstúpil. Pričom sa ani nezačervenal od hanby, ani nepovedal pardon, zase som bol hlúpy a vytruboval vopred bubliny, ktoré praskajú pri prvej zrážke s rozumom a lobistami... Problém tzv. rizikového investovania, na ktorom sa pobili s Dzurindom, je už len ústupová agenda premiéra, čo má odsunúť do zabudnutia zmenu odvodov. Avšak zrejme s dlhým životom, čo prezradila Ficova hláška, že "problém 2. piliera bude politickú scénu rozdeľovať". Z druhej strany mobilizuje SDKÚ tiež "piárovým" chvatom: Ústavný zákon, ktorým chcú "garantovať dnešné pravidlá dôchodkových úspor", je ťahák komunikačnej kampane, do ktorej vrazili milióny.
Experti, väčší ako Fico a Dzurinda dokopy, jednoznačne hovoria, že do "rizikového kapitálu" fondy ani podľa existujúceho zákona investovať nevedia. Bývalý premiér navyše citoval aj novelu zákona, čo prešla v parlamente na jar, podľa ktorej štátna garancia sa rozširuje aj na prípad, keby zdroje v rezervnom fonde, ktorý správcovské spoločnosti tvoria pre katastrofické scenáre, už nestačili na vykrytie všetkých strát. Reálny spor teda nová Ficova téma nepredznamenáva, pretože aj keby navrhli nejakú novelu, tak Dzurinda nebude proti, lebo nič nemôže v danej veci meniť, len priklincovať daný stav. Keby existoval akýsi základný úmysel robiť normálnu politiku, Smer a SDKÚ by sadli do rokovania, kde by si povedali, čo chce ktorá strana "ochrániť", urobili by z toho aj okrúhly stôl s ostatnými subjektmi, a z toho by mohol vzísť aj naozaj ústavný zákon, ktorý by bol zárukou sporiteľom, že systém bude stabilný. Ani SDKÚ, ani Smer to však nenavrhnú, pretože témy sa dnes ťažko hľadajú a ak ich už nájdu a investujú do propagandy, tak by bola škoda zrušiť ich nejakou dohodou.
Rizikový kapitál natlačil Fico do obrazu preto, lebo ako heslo znie zvučne a vyvoláva pochopiteľnú obavu. Väčší problém, ktorý zostáva v hre, je ďalší návrh na dobrovoľné vstupovanie mladých ľudí do systému. Ak už v Tatrabanke získali také skvelé reklamné médium, mohli by do zmluvy s Ficom vložiť aj paragraf, že za každý deň, ktorý bude mlčať o dôchodkovom sporení, dostane zvláštnu prémiu - jeden a pol percenta. Napríklad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
