premiér pochválil. Predovšetkým a úplne je to nepriateľské gesto voči USA a výron antiamerikanizmu zabednenej duše komunistu.
Fico pred voľbami nehovoril o stiahnutí ženijnej jednotky, ale o "okamžitom stiahnutí všetkých vojakov z Iraku". Viac ako pol roka nie je "okamžite" ani náhodou a čo je podstatnejšie, v Iraku zostáva jedenásť slovenských dôstojníkov, ktorí naďalej budú pôsobiť vo vedení operácie Trvalá sloboda. Takže sľub o úplnom a okamžitom stiahnutí celkom splnený nebol. Nie je to až také podstatné, ale detailisti a voliči Smeru by mali vedieť, že Bush môže naďalej započítavať Slovensko do zoznamu krajín, ktoré sú aspoň symbolicky členmi medzinárodnej "koalície ochotných". Fico tak trochu opäť podviedol voličov, pretože skutočný odchod zo zväzku medzinárodných síl by musel byť odhlasovaný parlamentom, nie prijatý uznesením vlády, a týkal by sa všetkých príslušníkov ozbrojených síl SR. Vyhlásenie Fica, že dôstojníci tam zostávajú, "aby pozorovali situáciu, aby sme dostávali informácie z prvej ruky", je nielen na smiech, ale najmä potvrdením faktu, že "obrovskému tlaku, pod ktorým sme boli" (aby SR symbolicky v koalícii zostala, pozn. aut.), Fico podľahol. To nie je vôbec zle, len pre historickú pravdu....
Na reči, do ktorých Fico zabalil svoju ohlášku, by mohol byť hrdý aj Vasiľ Biľak na 17. zjazde KSČ. Výpady takého tónu a slovníka proti USA tu po novembri 1989 nikto nepoužil. Teda okrem súdruha Ševca, Biľakovho zaťa. Existuje veľa odporcov irackého zásahu, ale iba krajní fanatici, ďaleko mimo štruktúr demokratických vlád, povedia, že "vojna v Iraku je neuveriteľne nesprávna a nespravodlivá". I najtvrdší kritici spomedzi európskych politikov Chirac, Prodi, Zapatero, predtým Schroder - hovoria o "chybe" či "omyle". Ľavicoví štátnici menšieho kalibru, ktorí nemajú ambície hrať sa na globálnych protihráčov USA, vyjadrovali svoje nesúhlasy ešte omnoho sofistikovanejšie. A po dodatočnom schválení akcie BR OSN sa kritiky sústreďujú výhradne na spôsob vedenia operácie, nie na jej legitimitu či mravnú opodstatnenosť. Názory môžu byť rôzne a dnes už aj podporovatelia irackej operácie sa zhodujú, že do realizácie sa kdesi vlúdila chyba, že šírenie demokracie naráža na problémy, ktoré sa nečakali, a že Irak nevstúpi do análov US army ako najsvetlejšia perióda. Avšak štandardní politici sa nepúšťajú do najostrejších odsudkov voči spojencovi, na ktorého bezpečnostný dáždnik sú odkázaní. Tvrdiť, že "v Iraku sme úplne zbytočne stratili štyroch vojakov, aj keby presun jednotky stál miliardu korún, tak budem chcieť, aby sa vojaci vrátili bezpečne domov", je populistický blábol. Slovenskí vojaci tam išli dobrovoľne, vedeli za čo a do čoho idú, je to už nebezpečné povolanie a nezahynuli zbytočne.
Podobne ako nedávno v prípade radarovej základne, kde dával priechod svojím averziám tiež bez vyzvania, aj potešenie a sponntánosť, s akými sa vyjadruje k irackej kríze, sú vynikajúci pohľad až na dno Ficovej duše. Tento skvelý premiér na rozdiel od iných štátnikov bije Ameriku po hlave pri každej príležitosti, ktorá sa naskytne, hoci nemusí a nikto sa ho nepýta. Peknou ilustráciou toho, aký je Fico mentálny komunista, je porovnanie so spôsobom, akým sa vyjadruje k pochybným režimom, ktoré sa chystá navštíviť, či im skladá hold na štátnych recepciách. Keď príde reč na Kubu, tak "musíme viesť dialóg, máme normálne vzťahy, za to, že sa nepáči USA Kuba, aj nám sa musí nepáčiť Kuba?", pýta sa Fico. Nič o politických väzňoch a neslobode. Keď príde reč na Čínu, kde práve odletel, tak "ja som bol v Číne štyrikrát, majú neuveriteľný rast, účel je mať dobré hospodárske vzťahy", argumentuje. Ani slovo o tisíc päťsto popravách ročne, Tibete či streľbe na Tien-an-men. A čo sa týka Líbye, "nejdem si pozrieť stádo kráv, čo má Kaddáfí, je tam možnosť získať zákazku na lietadlá, ktorú by mohol realizovať Trenčín". Každý uzná, okrem Fica, že aj týmto trom krajinám, alebo Bielorusku či Vietnamu (kde chce otvoriť nové veľvyslanectvo), by sa dalo vyčítať mnoho negatívneho. Azda aj podstatne viac ako USA. Tu je však ten mentálny problém, ktorý Fico nedokáže potlačiť: Hoci sa ho nik nepýta, on sa naváža len do Ameriky. K radarom a Iraku si nevie odoprieť komentáre, ale k zločineckým diktatúram dokáže povedať len toľko, že treba obchodovať a majú veľvyslanectvá v Bratislave.
Najlepší sú vtipálkovia, ktorí sa Fica pred odletom do Číny pýtali, či spomenie problematiku ľudských práv. Samozrejme trikrát za deň. On je na to ako stvorený, veď doma o ničom inom ani nerozpráva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
