Bývalí straníci, ktorí v roku 1968 kritizovali okupáciu, by mohli dostať 90 tisíc. SNS s tým má problém
Bratislava - Smer chce v parlamente presadiť zákon, ktorým by odškodnil ľudí z takzvanej čiernej listiny. Väčšinou ide o bývalých komunistov, ktorí v roku 1968 zmenili názor, takže sa stali pre stranu nepohodlní.
„Keď sa dostal na čelo strany Husák, komunisti sa rozhodli, že vyčistia vlastné rady od takzvanej pravice," hovorí Patrik Košický z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Podľa neho však nejde o žiadnych disidentov. „Niektorí ľudia z listiny boli možno 15 rokov verní ideálom strany. Len preto, že od januára do augusta 1968 mali iný názor, ich máme odškodniť?" pýta sa Košický.
Vicepremiér Dušan Čaplovič nemá s návrhom problém, podľa neho však treba každý prípad posudzovať individuálne. „Na čiernej listine sú aj ľudia, ktorí si odškodnenie nezaslúžia. Niektorí opakovane vstúpili do strany, alebo spolupracovali s ŠtB," povedal Čaplovič.
90 tisíc na hlavu
Čiernu listinu vypracovalo v rokoch 1971 až 1974 vedenie KSČ. Nachádzajú sa na nej ľudia, ktorí boli proti vstupu sovietskych vojsk. Následne boli odvolaní z funkcií, alebo prišli o zamestnanie.
V rámci celého Československa sa na listine ocitlo viac ako 6 300 ľudí. Slovenska sa týka 1212 mien. Až 82 percent ľudí z listiny sú bývalí členovia strany.
Návrh zákona, ktorý chce na najbližšej schôdzi parlamentu presadiť poslankyňa Smeru Darina Gabániová, priznáva ľuďom z listiny odškodné 90 tisíc korún. Pozostalí by dostali 45 tisíc. Celkove ide asi o 60 miliónov korún, odškodnenie by hradil rezort vnútra.
Podľa Košického je výška odškodeného neadekvátna. „Ľudia, ktorí boli v auguste 1968 zranení s trvalými následkami, dostali 80-tisíc. A politickí väzni si museli odsedieť štyri roky, aby dostali 90 tisíc," pripomína. „O výške odškodnenia je možné diskutovať," reagoval minister vnútra Robert Kaliňák.
Ten mal najskôr s návrhom problém, časom zmenil názor. „Pán minister si uvedomuje potrebu odškodniť ľudí, perzekvovaných kvôli názorom," reagovala Vladimíra Hrebeňáková z kancelárie ministra.
SNS je proti
S najnovšou iniciatívou Smeru však nesúhlasí SNS. „Zachytil som v klube výhrady voči tomu, aby sme odškodňovali bývalých členov KSČ," potvrdil šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
Poslankyňa Gabániová, ktorá už raz návrh pre nízku podporu stiahla, sa chce stretnúť s predsedom SNS Jánom Slotom. Rafaj je však skeptický: „Na rokovania pôjdeme s vážnymi výhradami."
HZDS nemá s návrhom Smeru problém. Gabániová tvrdí, že ho už prerokovala aj s Vladimírom Mečiarom. „Závisí však od konkrétnej podoby zákona, potom sa k tomu vyjadríme," povedal poslanec Milan Urbáni.
Proti je okrem SNS aj opozícia, ktorá už podobnú iniciatívu v minulosti odmietla. „Nesúhlasím s tým, aby bol niekto odškodnený len preto, že nemohol po tom, čo ho vyhodili zo strany, zastávať nejakú funkciu," reagoval František Mikloško z KDH.
Poslankyňa Gabániová mu oponuje: „Kto iný prejavil väčšiu statočnosť ako ten, čo obetoval výhody, ktoré mu vyplývali z príslušnosti k vládnucej strane, a napriek všetkému zotrval vo svojej revolte?"
Nestraníci sú out
Patrik Košický z ÚPN upozorňuje, že stranícke čistky po roku 1968 boli „veľmi zjemnené, strana dala týmto ľuďom možnosť polepšiť sa". Pôvodne sa totiž na čiernej listine nachádzalo viac ako 10 tisíc ľudí, neskôr sa zoznam zúžil na 6 335 mien.
„Strana navyše nechcela prísť o odborníkov. Viacerí lekári či vedeckí pracovníci zostali na slušných pozíciách aj napriek záznamu na čiernej listine," uviedol Košický. Šéf poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž však pozná aj iné prípady: „Stávalo sa, že veľmi múdri ľudia museli robiť bagristov a podobne."
Podľa Košického je problém aj v tom, že ľudia, ktorí odmietli vstúpiť do strany, nemajú nárok na žiadne odškodnenie: „Ani oni predsa nemohli postupovať v kariére, ich deti nemohli študovať." Dodnes neboli odškodnení ani ľudia, ktorí nie sú na čiernej listine, ŠtB ich však evidovala ako nepriateľské osoby.
Poslanec Číž si uvedomuje, že rehabilitácia „šesťdesiatosmičkárov" je kontroverzná téma. „Myslím, že by sme im mali priznať aspoň morálnu ujmu. Očakávam, že keď sa ten zákon otvorí, vyjadria sa k tomu aj filozofi či historici."
- smernicu, na základe ktorej bola vytvorená čierna listina, schválilo predsedníctvo ÚV KSČ v januári 1971
- návrh predložil Gustáv Husák, zo známych komunistov sú pod dokumentom podpísaní aj Miloš Jakeš, Ľubomír Štrougal, Peter Colotka či Jozef Lenárt
- cieľom smernice bolo vytvorenie centrálnej evidencie „nositeľov pravicového oportunizmu a organizátorov protistraníckych a protisovietskych kampaní"
- komunisti chceli zabrániť, aby mali „exponenti pravice vplyv na masy pracujúcich" a znemožniť im návrat do významných funkcií
- okrem bývalých členov sa strana sústredila aj na ľudí z médií, kultúry, vedy či školstva
- výber nepohodlných osôb robili okresní a krajskí funkcionári strany, vznikli špeciálne komisie
- podkladom boli stranícke dokumenty, ale aj publicistická činnosť a verejné vystúpenia týchto ľudí v roku 1968
- o ich novom pracovnom zaradení rozhodol sekretariát ÚV KSČ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
