kancelária prezidenta Borisa Tadiča. Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari pozval zástupcov Belehradu a Prištiny aby sa 13. februára vo Viedni zúčastnili na rozhovoroch o jeho pláne, ktorý pre odštiepeneckú provinciu predpokladá štátnosť pod medzinárodným dozorom. Tadič požiadal Ahtisaariho, aby rokovania odložil, kým nebude vytvorený nový srbský parlament, ktorý vzišiel z volieb konaných 21. januára.
Skupština, ktorá na ustanovujúcom zasadaní plánuje prijať rezolúciu odmietajúcu Ahtisaariho plán, má byť vytvorená asi o týždeň. Ahtisaari na žiadosť bezprostredne nereagoval. Bývalý fínsky prezident po predložení návrhu vyjadril nádej, že konečnú podobu plánu finalizovanú po viedenskom stretnutí, Bezpečnostnej rade OSN predloží do konca marca.
Srbskí predstavitelia Ahtisaariho plán odmietli s tým, že otvára cestu pre nezávislosť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Kosovskí Albánci, ktorí tvoria väčšinu populácie provincie, plán privítali a vyslovili sa proti odkladom - podľa očakávaní posledného kola rokovaní.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom. Belehrad Kosovu ponúka veľmi širokú autonómiu s tým, že provincia zostane súčasťou Srbska. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
