Polovičné prekvapenie na varšavskom ľade by potešila aj cesta do Tokia
Mohla byť jedným z prekvapení európskeho šampionátu krasokorčuliarov. V podstate aj bola, aj keď veľká škoda, že len polovičným. Šestnásťročná Košičanka Radka Bártová totiž vo Varšave bravúrne zvládla krátky program a z 19. miesta s prehľadom postúpila do "voľného" finále, na ktoré malo nárok len 24 z 38 štartujúcich žien.
Menej odvahy vo voľnej jazde a tri evidentné chyby však znamenali zosun o štyri priečky nižšie, keď sa cez ňu v sobotu popoludní nedostala iba Ukrajinka Movčanová. Na premiéru v kategórii dospelých je však 23. miesto veľmi dobrý výsledok. Sama očakávala, že ak postúpi do finále, tak to bude veľmi natesno, ale krátkym programom vyrazila dych rozhodcom i niektorým súperkám. "Vôbec som to nečakala, ani sama neviem ako sa mi ho podarilo zajazdiť tak dobre. Ale kraťas mám stále lepší ako voľnú jazdu," vie členka Kraso Centra Košice, kde ju korčuliarska topánka ešte tlačí.
O tom rittbergerovom trojáku hneď na začiatku voľnej jazdy sme sa bavili pred odchodom na európsky šampionát. Že ju po ňom od tých pádov už bolí zadok. Neporadila si s ním ani vo Varšave, a zbabrala tak celú avizovanú dvojkombináciu. "Trošku som to asi uponáhľala a nevyšiel mi nájazd. Išla som do toho s tým, že to bude trojitý, ale bolo to asi trochu pomalé. Už pri odskoku som vedela, že to nedotočím, tak bol z toho len dvoják. Keby som sa snažila skok dotočiť, maximálne by z toho bolo dva a pol obratu a ešte by som asi aj spadla. Po rittbergeri mal byť ešte dvojitý tulup..." Akoby sa po tom nepodarku s Radkou chcela rozlúčiť aj sprievodná bojovnosť. Po salchowe dokonca pocítila tvrdosť a chlad ľadu v staručkej hale Torwar, rozpleštila sa na ňom rovno pred zborom rozhodcov. "Presne pred ich očami, nebolo to nič príjemné. Nemohla som sa udržať pri výjazde a pád prišiel cez päty. Ale bojovať som neprestala až do konca. Tam som však v piruete urobila ešte jednu vážnu chybu, keď som sa vyklonila z osi. Nebyť tých chýb, mohla som mať o štyri či päť bodov viac, tak som ich dostala len 105, čo je o šesť bodov menej ako môj osobný rekord. Určite to mohlo byť do tej dvadsiatky."
Slzičky však pred kamerou neboli, Radka to zobrala veľmi športovo. "Ale nám obom, mne aj trénerke, to bolo ľúto. Že nemohla byť taká spkojnosť po voľnej jazde ako po kraťase. Povedala mi, že je to škoda. No aj tak to bolo na prvý raz super. Páčili sa mi aj diváci, ktorí sa snažili tlieskať každému. Bolo to oveľa lepšie ako na juniorských majstrovstvách sveta v Kanade, kde bolo úplne prázdne hľadisko. Aj prijatie doma bolo pekné, rodičia mi zagratulovali, objali ma, pochválili, ale aj sprdli..."
Kalendár ISU je ešte len v polovici sezóny, jej vrchol bude až v druhej časti marca v japonskom Tokiu. A Radka by sa tam tiež rada pozrela. "Lenže ešte nie je rozhodnuté, kto z našich pretekárov tam pôjde, od zväzu závisí, koho tam pošlú. Nemala som stanovené nejaké umiestnenie na Európe, aby som si zaistila účasť na svetovom šampionáte. Oni musia rozhodnúť. Predseda zväzu, pán Burián, mi vo Varšave pogratuloval, aj keď povedal, že to mohlo byť aj lepšie, ale o Japonsku nehovoril nič. No myslím, že by som tam mohla ísť, bola by som veľmi rada, Japonsko je pre mňa veľmi lákavé. No zaujímavé je aj Španielsko, kde už idem naisto, na mládežnícku olympiádu EYOF v Jace. Aj tam sa veľmi teším," plánuje košická stredoškoláčka. Najbližšie však musí presvedčiť o dobrej forme na Veľkej cene SNP v Banskej Bystrici.
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
