Zamestnávatelia radšej riskujú, ako by mali platiť za ľudí odvody

Údaje o zamestnanosti hovoria, že počet ľudí, ktorí sú bez práce na Slovensku i priamo v našom meste, klesá. Napriek tomu sa z bežného života, ako nám to potvrdili na Inšpektoráte práce (IP) Košice, ešte stále nevytratil fenomén čierneho zamestnávania.

"Za minulý rok sme na nelegálne zamestnávanie ľudí a s ním súvisiace nedodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov zamerali až 1444 kontrol. Najmä v stavebníctve, peárňach a reštauračných zariadeniach," vraví vrchný inšpektor práce IP Ing. Bartolomej Dorov. "Veľa podnetom k nim sme dostali od občanov, ale, čo je prekvapujúce, niekedy ´bonzovali´ aj konkurenční zamestnávatelia poukazujúci na porušovateľov pracovnoprávnych predpisov." Niekde, ako konkretizoval, sa pri podpisovaní zmlúv "zabudlo" na predmet činnosti, ktorý má človek robiť, inde neboli uvedené pracovné podmienky, stanovený začiatok a koniec pracovného času, ani jeho maximálna týždenná dĺžka.

Poskytovatelia práce mali resty aj pri zakotvení pracovných podmienok, pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času i neposkytovaní prestávok v práci. Nezrovnalosti sa objavili aj pri stanovení práce nadčas a v noci, nevyplatení riadnych miezd, náhrady za sviatok, ale tiež pri nevyplatení mzdy najneskôr v deň splatnosti. "Pre niekoho je to možno papierová formalita, ale ak je niečo porušené a pracovník sa chce dovolať spravodlivosti, ak to nemá v zmluve podchytené, nemá možnosť sa chytiť faktu, ktorý zamestnávateľ nedodržal alebo porušil."

Inšpektori na úseku pracovno-právnych vzťahov zistili 703 rôznorodých porušení. Veľmi zle dopadli kontroly aj pri nelegálnom zamestnaní. Tých sme mali vlani 741 a až v 125 prípadoch sme odhalili, že zamestnávatelia nemali so zamestnancami uzatvorený pracovno-právny vzťah. Alebo ak mali, do Sociálnej poisťovne zamestnanca neprihlásili." Niektorí boli prekvapení, že im taká povinnosť zo zákona vyplýva. Podľa Ing. Dorova väčšina zamestnávateľských subjektov zákony pozná, no porušuje ich vedome, chcú sa vyhnúť odvodom. Neraz sa kvôli tomu dohodnú so zamestnancami, že im síce budú vyplácať len minimálnu mzdu, ale dostanú ju nezdanenú a na ruku.

"Ojedinelými nie sú ani takí zamestnávatelia, ktorí nielenže nesplnia to, čo je im protokolom uložené pri prvej kontrole, ale následná previerka dopadne ešte horšie. Ukážu sa ďalšie porušenia. Napríklad sa prijmú ďalší ľudia na dohodu o vykonaní práce alebo na takúto dohodu pracujú aj viac rokov...", uviedol Ing. Dorov.

Kým sa nebude postupovať prísnejšie zamestnávatelia sa podľa vrchného inšpektora nepoučia. I preto si myslí, že v návrhu Zákonníka práce by malo byť zakotvené, že aj u zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce sa musí robiť evidencia pracovného času. "Pracuje sa tiež na zosúladení postupu Inšpektorátu práce so Sociálnou poisťovňou a Úradom práce, aby sme prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov chápali rovnako, čiže Sociálna poisťovňa by trebárs zaevidovala prihlášku nie v deň prihlásenia, ale v deň vzniku pracovného pomeru, ktorý je na zmluve uvedený. A tiež by malo platiť, že za nelegálne zamestnávanie by mohol prísť podnikateľ o súhlas na živnosť," dodal Ing. Bartolomej Dorov.

Alžbeta LINHARDOVÁ