Vojtech Wick Dejiny košickej kalvárie

V Košiciach konečne vzniká aj diecéza

5. časť

Posledné roky panovania Márie Terézie znamenali pre Kalváriu nechutné naťahovačky mesta o peniaze. Potom však prišla doba vlády jej syna cisára Jozefa, a ten bol revolucionár onakvejšieho kalibru, ako jeho matka. Pre cirkev bol pohromou asi ako sám Lenin na tróne. Zbytočné rády sa rušili, rovnako aj nezmyselné cirkevné sviatky a rôzne procesie. Cirkev preto oficiálne "neznáša" tohto panovníka dodnes a doktor Wick zareagoval svojho času tak, že cisára Jozefa a jeho dobu úplne vynechal zo svojich dejín. Ani len o ňom necekol.

RADA SA VZPIERA

Podanie mesta vzťahujúce sa k tejto kauze hovorí:

"Vysoká Uhorská kráľovská dvorská komora, Najmilostivejší Páni patróni! Vysoká Uhorská dvorská komora v záležitosti, s akou základinou disponuje tunajší kostol vrchu Kalvária, ako aj doteraz aké spoločenstvo alebo samotné mesto pokrývalo výdavky potrebné k údržbe a k vysluhovaniu bohoslužieb, pre rýchlejšiu informáciu a taktiež v zmysle nariadenia Uhorskej dvorskej komory zo dňa 22. novembra tohto roku, sme otázky nariadenia prijali s hlbokou oddanosťou. S úctou hlásime, že nevieme objaviť žiadnu dávnejšiu, alebo novozaloženú základinu, a ak by takáto dohoda aj bola bývala, so zrušením Tovaryšstva Ježišovho, cez ktoré ako je známe, sa do jeho zrušenia spomínaný kostol udržiaval, a z tohoto titulu v ďalšom nehospodári s ničím okrem 23 rýnskych florénov, ktoré nám odovzdal terajší duchovný z kostola svätej trojice, dôstojný pán Adam Reviczký, pochádzajúci z Tovarišstva Ježišovho. Okrem týchto nevieme o nijakom takom spolku, ktorý by na spomínaný účel prispel buď dobrovoľne, alebo by naň založil zbierku.

Berúc všetko toto do ohľadu a nedostatok peňazí potrebných na údržbu kostola, situáciu hroziacu škodou a v neposlednom rade na predídenie väčších výdajov v tomto prípade, ak by došlo k zrúteniu, ako aj kvôli doterajším zanieteným a jasavým bohoslužbám a kvôli skromnej údržbe pred ľuďmi inej viery z dôvodu náboženskej horlivosti a jej podpory, nie ináč s ohľadom na už neodkladné opravy, prosiac v tejto veci o zistenie Vysokej kráľovskej miestodržiteľskej rady, nakoľko po zrušení spoločnosti (rozumej jezuitov) sa jej príjmy dostali pod právomoc teraz tu spomenutej Vysokel kráľovskej miestodržiteľskej rady, najponíženejšie sa pýtame, že odkiaľ budú v nedostatku základiny kryté náklady na podobné opravy kostola podľa predloženého návrhu?

Týmto čo najponíženejšie prosiac od Vysokej Uhorskej dvorskej kráľovskej komory a seba porúčajúc s úctou do ochrany zostávame Uhorskej dvorskej komore v Košiciach, 12. decembra 1777, najponíženejší služobníci a najoddanejší poddaní starosta a rada manu propria".

CISÁROVNÁ ROZHODUJE

Otázna kauza dospela ku konečnému vysporiadaniu v roku 1778. Rozhodla o ňom v Bratislave sídliaca Uhorská kráľovská komora na základe reskriptu cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie, ktorý bol doručený 22. januára. Jej veličenstvo rozhodlo, že náklady opráv a ďalšej údržby má zabezpečovať pokladnica mesta Košice, bude o tom viesť rozpočet a predkladať ho dvorskej komore. Toto veľmi dôležité a (pre Kalváriu) zásadné rozhodnutie je od slova do slova nasledujúce:

"Na vedomie od Uhorskej dvorskej komory apoštolskej cisársko -kráľovskej Výsosti, pre košickú mestskú radu vo veci budúceho doručenia. Košice, úradné.

Týmto sa zasiela na vedomie od dvorskej komory uhorského kráľovstva cisársko kráľovskej apoštolskej Výsosti, že na základe nami najponíženejšie predostretej žiadosti o vyslovenie názoru zo dňa 7. decembra ninulého roku, že nám bolo toho roku 22. januára doručené prípisom od dvora, že Jej Výsosť najmilostivejšie rozhodla, aby náklady na opravu a údržbu, ktoré vzniknú v súvislosti s kostolom na Kalvárii, ako i náklady na bežnú údržbu, boli vyplatené z mestskej pokladne a ich odpočty zaslané na Kráľovskú dvorskú komoru. O tomto rozhodnutí ohľadne včasného predloženia odpočtu v jednom exemplári sa upovedomí mestská rada. Od rady Uhorskej kráľovskej dvorskej komory v Bratislave 13. februára 1778 Imrich Havor manu propria."

Košickej mestskej rade bol potom tento text odoslaný 5. marca 1778. V zmysle úradnej odpovede dvorskej komory a prípisu z dvora budú teda ďalšie opravy a údržba kalvárskeho kostola úlohou mestskej správy. Túto povinnosť si mesto vzalo za svoju bez ďalších prieťahov a tak Kalváriu očakávali lepšie časy.

VO VLASTNEJ DIECÉZE

Po založení košickej cirkevnej provincie (rozumej biskupstvo) v roku 1804 nechal prvý košický biskup Ondrej Szabó vyhotoviť novú zápisničnú knihu o cirkevnej vizitácii. Zápisnica o stave košickej fary v roku 1808 ohľadne Kalvárie uvádza nasledovné:

"Vrch Kalvária vznikol na základe povolenia cirkevnej vrchnosti z roku 1736 a čiastočne z milodarov ponúknutých veriacimi, čiastočne na náklady mesta. Táto Kalvária má teda pod jednou strechou tri kaplnky. Takým istým počtom oltárov opatrená najspodnejšia z nich je dostatočne priestranná, druhá je v hornej časti (v poschodí kostola) a tretia na hornom konci svätých schodov, na ktorých sú v každom stupni uložené sväté relikvie. Zariadenie Kalvárie je: jedna prenosná kazateľnica, svätý hrob na dolnej strane svätyne, v ktorej sa na veľký piatok vykladá oltárna sviatosť k verejnej poklone a poobede na bielu sobotu o štvrtej hodine jeden z kaplanov vykoná obrad vzkriesenia. Jeden kalich, tri omšové rúcha, dve alby, jedna monštrancia a niekoľko lavíc. Spievané omše sú na Kalvárii v deň nájdenia a povýšenia svätého Kríža, ako i v deň Sedembolestnej Panny Márie. Okrem toho má vo vežičke, z nich jeden je ťažký asi 60 funtov (asi 33,6 kilogramu) na počesť svätého Jána, druhý má asi 20 funtov (asi 11,2 kilogramu) a je vysvätený k úcte svätého proroka Jonáša. Za základ údržby slúžia milodary, ktoré preberá cirkevný dozorca farského úradu a hradí z nich výdaje, o čom vyhotovuje ročný rozpočet, predkladá ho magistrátu, a ak sú tieto príjmy nedostatočné pre údržbu, chýbajúce čiastky doplní mesto. Teraz je tu všetko v dobrom stave".

Podľa súpisu z roku 1806 mali Košice 8357 obyvateľov, z nich 7105 rímskych katolíkov, 124 grékokatolíkov, 1128 evanjelíkov augsburského vyznania a reformovaných. Kanonická vizitácia z roku 1808 sa medzi košickými kaplnkami uvedenými už v zápisnici z vizitácie z roku 1771 zmieňuje okrem iného aj o súkromnej kaplnke v záhrade rodiny Andrássyovcov, o župnej kaplnke a kaplnke v mestskom žalári. Domáce kaplnky rodín Fischerovcov a Klobušických už nespomína. Z milodarov veriacich má kostol kapitál uložený na bezpečnom mieste u dozorcu farského kostola vo výške 478 rýnskych florénov a 38 grajciarov.

V CIVILNEJ SLUŽBE

Na začiatku 19. storočia postihol kalvársky kostol znovu smutný osud. Na žiadosť hlavného vojenského veliteľa Alvinczyho ho počas napoleonských vojen zapožičali ako vojenský sklad a tomuto účelu slúžil až do roku 1817. Po týchto smutných rokoch bolo potrebné kostol znovu opravovať. Toto sa stalo za farára Františka Rimanóczyho a v roku 1820 už kostol slúžil opäť na bohoslužby. Vzhľadom na dejiny Kalvárie máme doklad vzťahujúci sa na opravu kaplnky Magdalény. V ňom konzul Ján Fedák, neskorší richtár mesta, hlási 8. júla 1822 rade sumu základiny Kalvárie apotrebu materiálov a peňažných výdavkov, ktoré boli potrebné na opravu kaplnky Magdalény. Toto v origináli latinské hlásenie je nasledujúce:

"Vysoká rada! Nakoľko ste milostivo zariadili, že je mojou povinnosťou predložiť plány na opravu kaplnky svätej Magdalény a tiež návrh jej rozpočtu, aby sa oprava ihneď započala a zároveň aby všetky výdaje hradila pokladňa Kalvárie, bol som ako kurátor vrchu Kalvárie, v súvislosti s tým informovaný pánom Martinom Majorosom, a predkladám priloženú informáciu, z ktorej sa je možné dozvedieť, aká je suma kapitálu základiny. Ponížene hlásim, že činí podľa rozpočtov 410 florénov a 43 grajciarov. Murársky majster Štefan Fogl ale dostal okrem materiálov, ktoré pozostávali zo šiestich siah kameňa, 32 sudov vápna, tisícpäťsto tehál, tisíc škridiel odvádzajúcich vodu a zo 62 vozov piesku, v čom nie je započítaná práca ktorú majú vykonať mestskí tesári a temer nie je započítaný drevený materiál, 210 florénov a 9 grajciarov, ktoré ochotne a ponížene predkladám a na základe milostivého rozhodnutia zostávam, v Košiciach dňa 8. júla 1822, najponíženejší služobník Ján Fedák manu propria konzul" (mestským richtárom bol v rokoch 1835 až 1843).

Na spise možno čítať ešte aj dnes (myslí sa na rok 1927) pripomienku zo zasadnutia rady: "Aby mohli byť pokryté výdavky v potrebnej výške na opravu kaplnky svätej Magdalény na Kalvárii usmerňujeme pána dozorcu farského úradu ktorý je zároveň aj kurátorom vrchu Kalvária, aby na vopred zmienený cieľ včas vypovedal u pána Jozefa Janitsára v tichosti uložený kapitál činiaci 272 florénov. 22. júla 1822. Tento výpis zo zápisnice poslal Metz 22. júla 1822". Rok reštaurovania kaplnky 1822 je možné prečítať nad bránou.

Meno mal síce maďarské, ale Slovákov čo najviac podporoval

Prvý košický biskup

Košická diecéza vznikla v roku 1804, v napätej dobe Napoleonovho revolučného panovania vo Francúzsku, keď aj sám pápež Pius VII. bol jeho väzňom. Za nášho prvého biskupa vymenoval nový jágerský arcibiskup už pomerne starého, 66-ročného Ondreja Szabóa (10. 1. 1738 27. 9. 1819). Tento muž zo slovenských Nekýj (dnes Vinica) bolo od detstva sirotou, vychovanou zámožnými príbuznými, ktorý sa usilovným učením vypracoval až na viedenské Pázmaneum, čo je dodnes elitná cirkevná univerzita. Szabó tu bol neskôr dokonca aj rektorom.

Potom prešiel radom cirkevných funkcií v Trnave, Ostrihome, Viedni a Budíne. Naposledy pred menovaním za biskupa bol rektorom generálneho seminára v Bratislave. Traduje sa o ňom, že podporoval slovenských seminaristov a používal (samozrejme okrem iných rečí) aj spisovnú bernolákovskú slovenčinu. Keď ho z funkcie vypoklonkovali, zložili slovenskí študenti na jeho počesť báseň.

Biskup Szabó, muž vo veku, keď sú dnes iní muži dávno v dôchodku, to veru nemal ľahké. Musel v Košiciach vybudovať všetko z ničoho. Musel zriadiť biskupský palác, ubytovanie pre kanonikov, priestory pre novozriadený kňazský seminar a kapitulu, a popri tom samozrejme fungovať ako normálny biskup. Osobne vraj ponavštevoval všetky farnosti svojej novozriadenej diecézy (a verte, že bola väčšia než dnešné košické arcibiskupstvo) a aj samotné Košice mu vďačili za založenie verejnej nemocnice. Stojí dodnes na Námestí osloboditeľov, ibaže medzitým bola bláznincom a teraz je zdravotnou poisťovňou.

Ondrej Szabó bol aj inšpiráciou pri vymenovaní patróna našej diecézy, apoštola Ondreja. Podporoval vraj chudobné farnosti a katolícke kostoly, birmoval, dokonca mal čas aj na kanonické vizitácie. Ktovie, ako tento muž, ktorý prežil skoro celý život v 18. storočí, prežíval nástup modernejších Metternichovských časov po Viedenskom kongrese. Nakoniec zomrel 27. septembra 1819 tu v Košiciach a pochovali ho v krypte dómu. Osobitný náhrobok dodnes nemá, pretože jeho kosti sú uložené v rakve iného biskupa, Ignáca Fabryho.

Text: Vojtech Wick,

Preklad a obrázky: Alžbeta Duchoňová, Jozef Duchoň.

Nabudúce: Pápež udeľuje odpustky