Známky by nemali odrážať nesplnené ambície rodičov
Dnes a cez víkend majú školáci krátke polročné prázdniny. Verme, že väčšina si ich užíva pokojne, lebo rodičovské búrky nad včera rozdanými polročnými vysvedčeniami stihli prehrmieť.
Pokiaľ sa kričí, nie je to pre dieťa príjemné. Ale vždy znesiteľnejšie ako keby rodič pristúpil i k bitke doplnenej zákazmi typu: ´mesiac sa nedotkneš počítača, daj sem mobil, žiadni kamaráti, na tanečný krúžok zabudni!´ Problém vysvedčenie a školák sa opakuje odvtedy, odkedy existuje hodnotenie polročných a koncoročných vedomostí žiaka, pretože len málokedy je rodič s dosiahnutými výsledkami spokojný. I keď trojka je podľa klasifikácie dobrý, čiže ani zlý, ani lumen, ale priemer, otec alebo mama chcú, aby ich potomok mal na vysvedčení od vrchu dolu len jednotky, maximálne doplnené dvojkami. Keby sa však dieťa dostalo k ich školským hodnoteniam, čo sa občas stane, je viac ako pravdepodobné, že by ostalo prekvapené. Ani zďaleka totiž neboli takí dobrí ako on. A to, že ho trestajú za "zlé" známky, je často snaha oneskorene si naplniť vlastné túžby o dobrých známkach a vzorových vysvedčeniach.
Nechajme preto deti, nech si užijú aspoň krátke prázdniny a od pondelka sa pokúsme pozerať sa na školu, učenie a výsledky inými očami. Viem, že je to ťažké, lebo práca, rodina, zhon, naháňanie sa, zaberajú čas. V každodennom kolotoči si však treba nájsť chvíľu na školáka, na jeho problémy, na jeho učenie. Potom sa môže aj prospech zlepšiť a na konci roka prísť spoločná radosť zo známok. Rodič nesmie zabudnúť, že vystrašené dieťa je schopné uchýliť sa i k neuváženým krokom, ktoré sa nedajú vrátiť...
lia
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
