Muža, ktorého vyhlásili za mŕtveho, sa po siedmich rokoch vrátil domov
Ako legendárny bermudský trojuholník vťahuje do svojich tajomných hlbín lode či lietadlá, tak miznú aj ľudia vo víre bežného života. Hovorí sa im nezvestní. Za ich zmiznutie sa podpisuje mnoho rôznych príčin. Vyhýbanie sa zodpovednosti, nečisté svedomie, truc, nešťastná náhoda...
Keď 15-ročná Katka neprichádzala domov v obvyklom čase, jej mama sa trošku znepokojila. Keď meškala tri hodiny, znervóznela. Pobehovala od okna k oknu a netrpezlivo ju vyzerala. V mysli jej naskakovali rôzne katastrofické scenáre, vďaka ktorým mala žalúdok stiahnutý do veľkej boľavej hrče. Vyľakane začala obvolávať všetky Katkine kamarátky, potom príbuzných i triednu učiteľku. Nie, nikde nie je... Ručička na hodinách ukazuje 22.hodín. Také niečo ešte nikdy neurobila. Muselo sa stať niečo zlé. Vlastná fantázia ju bičuje do nepríčetnosti. Zalieva ju neznesiteľná horúčava, s trasúcimi rukami vytáča číslo 158...
To je situácia, ktorej sa obáva každý milujúci rodič. Zmiznutie blízkeho človeka je silným traumatizujúcim zážitkom a nie vždy končí hapyendom. Čím skôr sa polícia zalarmuje, tým väčšia je pravdepodobnosť vypátrania nezvestnej osoby. Hoci, ani s tým sa netreba unáhliť... "Mali sme prípady, keď rodičia našli svoje dieťa skôr ako my. Potom nám volajú, že ho našli u kamarátky, alebo u babky. Rodičom by som radil, aby si neprítomnosť dieťaťa najprv overovali v okruhu, na ktorý majú dosah a až potom sa obrátili na políciu. Samozrejme, ak majú určitý podnet, že nezvestná osoba je bezprostredne ohrozená na živote, alebo na zdraví, treba nás volať okamžite," upozorňuje kriminalista z KR PZ v Košiciach.
Kým niektorí rodičia políciu zalarmujú už po dvoch hodinách meškania dieťaťa, sú aj takí, ktorí nezvestnosť nahlásia po niekoľkých mesiacoch. Stal sa aj prípad, keď oznámili zmiznutie dieťaťa po dvoch rokoch. "Niektorí rodičia oznámia nezvestnosť a keď odídu z polície, zabudnú, že sa im stratilo dieťa a prestanú s nami spolupracovať. Ale sú aj takí, ktorí pátrajú - aj sami. Chodia po kamarátoch, známych, všade sa vypytujú. Polícia si je vedomá toho, že v týchto prípadoch hrozí nezvestným osobám ujma na zdraví či na živote a preto ku každej nezvestnosti pristupuje s maximálnym nasadením."
Najpodstatnejším kľúčom v pátraní sú informácie. Neprekrútené, pravdivé a čo najrozsiahlejšie. Ak príbuzní zámerne zamlčujú nejaké fakty, hoci len z obáv z potupy, riskujú, že pátranie bude trvať dlhšie, v najhoršom prípade, že bude neúspešné. "Záleží na tom, aby nám rodičia povedali pravdu. Je pre nás dôležité vedieť, či sa s hľadanou osobou pohádali, alebo či ju na odchod z domova nalákali kamaráti. Od týchto informácií sa odvíja naše pátranie." Deti opúšťajú svoje domovy kvôli hádkam, nedorozumeniam s rodičmi, strachu z reakcií na ich polročné a koncoročné školské hodnotenia. Práve v období odovzdávania vysvedčení, deti utekajú najčastejšie.
Príčinou zmiznutia osôb bývajú aj nešťastné náhody. "Nedávno sa v Kavečanoch utopili dve maloleté deti. Hrali sa s loptou, ktorá jednému z nich spadla do vodnej nádrže. Šiel ju vytiahnuť a začal sa topiť. Kamarát mu prišiel na pomoc a utopili sa obaja," opisuje jeden z prípadov. Nezriedka sa stáva, že stratená osoba je blízko domova. Tak ako malý chlapec z rómskej osady pri Kecerovciach. Hral sa s kamarátmi neďaleko osady o večer sa domov nevrátil. Polícia nasadila do pátracej akcie všetky zložky aj s vrtuľníkom, napriek tomu sa po chlapcovi akoby zľahla zem. "Aj napriek vykonaniu okamžitých opatrení sa chlapca podarilo nájsť až na štvrtý deň, ale už mŕtveho. Neskôr bolo zistené, že zomrel cudzím zavinením."
Na zmiznutí ľudí sa podpisujú aj samovraždy. Nezvestní sa nachádzajú obesení, dolámaní po pádoch z výšky či dosekaní po železničných koľajach. "Nedávno sme našli v Hornáde dve mŕtvoly neznámej totožnosti. Či to bola náhoda alebo samovražda, je predmetom ďalšieho skúmania. Po vykonanom kriminalisticko-expertíznom skúmaní sme zistili, že v jednom prípade sa jedná o nezvestnú osobu, po ktorej pátranie trvalo rok a pol. Ostalo z nej len torzo tela v pokročilom rozklade." Identifikovaním mŕtvol sa zaoberajú kriminálni a súdni experti. Porovnávajú zvláštne znamenia nezvestných a hľadaných osôb s nájdenými mŕtvolami.
Na pátraní po stratených osobách sa podieľajú všetky zložky PZ na obvodnej, okresnej i krajskej úrovni. Po vypočutí oznamovateľa, príbuzných, kamarátov a svedkov sa získané informácie ihneď preverujú a hľadá sa stopa. Kriminalisti pátrajú aj v nemocniciach, na železničných a autobusových staniciach, charitatívnych zariadeniach.
Nezanedbateľnú rolu v pátraní zohrávajú aj médiá. "Každá informácie je pre nás dobrá. Vďaka novinám a televízii nám volajú aj ľudia zo zahraničia, aby nám oznámili, že hľadaná osoba pracuje napríklad vedľa v reštaurácii. Príbuzní totiž často posielajú rodinným príslušníkom, pracujúcim v cudzine, noviny, aby nestratili prehľad v tom, čo sa u nás deje."
Nezvestní Slováci v cudzine, ktorí vycestovali za prácou, nemusia byť okamžite mŕtvi. "Väčšinou, keď ich nájdeme, zistíme, že prišli o prácu. Potom sa túlajú, prepadnú alkoholu, nechcú sa ozvať rodine a tak sa z nich často stávajú bezdomovci." Pri pátraní polícia spolupracuje s orgánmi štátnej správy a keď je podozrenie na vycestovanie do zahraničia, tak aj s Interpolom. Nájdenie nezvestnej osoby v zahraničí je vo veľkej miere závislé od toho, o akú krajinu ide. Najrýchlejšie sa pátra v štátoch, kde zložky polície s Interpolom spolupracujú. V krajinách, ktoré nie sú členmi tejto organizácie, sa pátra ťažko. Najrýchlejšie sa dajú vypátrať ľudia v Čechách. S českými kolegami má slovenská polícia veľmi dobré vzťahy.
Pátranie po nezvestných ľuďoch závisí od množstva okolností. Niekedy sa nájdu po hodine, či dvoch, inokedy za niekoľko dní, mesiacov i rokov, alebo vôbec. Keď sa nezvestného človeka nepodarí vypátrať do jedného roka, potom sa šance na jeho nájdenie každým rokom zmenšujú. Nie je nič nezvyčajné, ak rodina, ktorá niekoľko rokov márne čaká na príbuzného, ho na základe súdneho rozhodnutia vyhlási za mŕtveho. "Mali sme prípad, keď po siedmich rokoch prišiel muž na Slovensko, chcel si vybaviť vydanie nového občianskeho preukazu a zistil, že je už mŕtvy. Celý ten čas bol na Ukrajine, kam odišiel s kamiónom."
Aj v prípadoch, keď je pátranie po nezvestných osobách prerušené, takáto osoba však naďalej zostáva v databáze a vykonávajú sa porovnania identifikačných znakov s nálezmi mŕtvol nezistenej totožnosti. No nie všetky nájdené osoby chcú aby sa ich príbuzní alebo partner dozvedeli, kde sa nachádza. "Keď je vypátraná osoba plnoletá a nie je zbavená svojprávnosti, akceptujeme jej rozhodnutie o tom, že nechce, aby jej príbuzní vedeli, kde sa zdržiava."
Kriminalisti pátrajú nielen po stratených príbuzných, ale aj po ľuďoch, ktorí sa vyhýbajú trestnej zodpovednosti. Tí sa radia do kategórie hľadaných osôb. Stále vo väčšej miere sa objavujú prípady, kedy sa hľadané osoby skrývajú v zahraničí. "Po otvorení hraníc, je migrácia týchto ľudí veľká. Nachádzame ich hlavne v Čechách, Anglicku a Írsku. Väčšinou ide o ľudí, na ktorých súd vydal príkaz na zatknutie," hovorí košický kriminalista.
Títo ľudia sa skrývajú úmyselne, preto si na políciu dávajú veľký pozor. Napriek tomu pátranie po nich nie o nič ťažšie ako pátranie po nezvestných osobách.
Hľadané osoby sú také, ktoré sú podozrivé alebo už obvinené zo spáchania trestného činu. Nezvestné osoby ich nezvestnosť bola oznámená na útvare PZ a nie je známe miesto ich pobytu, pričom sa nejedná o páchateľa trestnej činnosti.
Policajný zbor v Košiciach eviduje za rok 2006 v Košickom kraji 320 nezvestných osôb. Z celkového počtu bolo 241 osôb vypátraných, pričom po 59 osobách pátranie pokračuje. Najviac pátraní je po osobách na základe príkazu na zatknutie. Vekovo dominujú ľudia stredného veku. Čo sa týka pohlavia, častejšie sú nezvestní muži ako ženy. Deti tvoria najmenšie percento z celkového množstva nezvestných. Na webovej stránke www.minv.sk sú zverejnené osoby po ktorých je vedené celoštátne pátranie.
S 18-ročným Adamom boli problémy od puberty. Flákal sa, kradol a drogoval.
Utiekol z domu, chytili ho v Prahe
Adam, 18-ročný Košičan, odišiel z domu v novembri 2006. Mame povedal, že si ide vybaviť nejakú záležitosť a hneď potom jej vráti dlžné peniaze. Viac sa neukázal. Samozrejme, mama kontaktovala políciu, ktorá po mladíkovi vyhlásila pátranie. Minulý týždeň však Adamovej mame odľahlo. Jej syn žije, no dozvedela sa aj čosi iné. Polícia ho zaistila v Prahe pri páchaní trestnej činnosti...
"Problémy mi robí, odkedy s ním začala narábať puberta," vraví Adamova mama. Pred sebou má vysoký štós rôznych papierov, roztriedených podľa udalostí v živote jej syna. Navrchu tohto balíka leží papier, ktorý je presnou rekapituláciou synových problémov. Sú na ňom zaznamenané všetky jeho úlety, zmeny správania od jeho 14 rokov, kedy sa to všetko začalo... Adamova mama sa takýmto anylyzovaním, pokúša naplniť prázdnotu v byte i v srci. Snaží sa prísť na to, kde urobila chybu.
"Začalo sa to krádežami v rodine. Najprv zmizol prsteň, potom ukradol sestre z peňaženky tri tisíc korún. Za tie peniaze si nakúpil oblečenie a zvyšok rozhajdákal s kamarátmi." Potom kradol čoraz viac. Z peňaženky jej zakaždým zmizlo zopár stovák, neskôr začalo ubúdať aj z bankového účtu. Strácali sa veci v byte, záhadne sa jej vyparil mobil. Adam bol vraj ochotný urobiť všetko, aby získal peniaze. "Samozrejme, bez práce. Robiť sa mu nikdy nechcelo a ani v domácnosti nepomáhal. Zopárkrát som ho nanútila, aby vyhodil smeti a potom som zistila, že on ich namiesto do kontajnerov nosí pred pivnicu. Hanbil sa za to, že má vyniesť smetie..."
Lepkavé prsty však nezostali len doma. Syn začal kradnúť tovar v hypermarketoch. Väčšinou to boli veci, ktoré vedel rýchlo speňažiť - cédečka, drahý alkohol, elektroniku... "Začali tu pre neho cez víkend chodiť ´olasáci´. Spolčil sa s nimi, chodili spolu kradnúť aj do iných miest. Polícia kontaktovala mňa, lebo on ešte nebol plnoletý." U mužov zákona už bola pečená varená, synove prešľapy ju stáli množstvo pokút. Pri jednej krádeži mu policajti našli striekačky. Drogy nemal, takže ho do väzby neposlali. Vo vyšetrovačke sedel až potom, čo napadol mamu. "Udala som ho, lebo som si myslela, že to bude pre neho ponaučenie. Ale nebolo. O niekoľko mesiacov ma udrel znovu. Bol ako nepríčetný, určite mal už po tých drogách ´absťák´." Od 14 rokov pravidelne užíval pervitín, po roku sa s tým matke priznal. Ona už na neho dosah nemala... Z jej príkazov si nerobil nič. Často sa doma neukázal aj niekoľko dní.
Počas nášho rozhovoru sa pri spomienkach na syna Adamova mama viackrát rozplakala. Cez vzlyky sa pýtala, prečo sa to muselo stať práve jej. Nikdy sa neflákala, o syna sa starala. Ani po materiálnej stránke na tom neboli najhoršie. Myslí si, že utiekol preto, lebo mu na polícii chceli "prišiť" 40 vykradnutých áut. Týždeň pred útekom zdedil po otcovi značnú hotovosť. Zrejme aj to bolo motívom, prečo zutekal. Mal za čo...
Ladislav Boršodi sa stratil auguste 2006
Stal sa dôchodca obeťou násilia
Po 46-ročnom invalidnom dôchodcovi Ladislavovi Boršodim polícia pátra od augusta 2006. Svoje trvalé bydlisko v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Barci opustil v deň keď si prebral dôchodok. Tento dôchodca je prvým nezvestným v histórii domova.
"Bol to utiahnutý a málo komunikatívny človek, takže veľa sme o ňom nevedeli," vraví vedúca sociálneho úseku PhDr. Kornélia Božíková. V domove bol vyše roka a za ten čas s ním neboli žiadne problémy. Nevyvolával roztržky, nesťažoval sa, do ničoho sa nestaral ani nezapájal, žil si sám pre seba. "Často odchádzal z domova preč, do mesta. Ľudia ho vídavali, ako na Námestí osloboditeľov žobre. Do domova za ním nechodil nikto, žiadni priatelia ani rodina. Bol to samotár. Z posudku, ktorý o ňom máme, vieme, že v minulosti mal problémy s alkoholom a bol viackrát liečený na psychiatrii kvôli depresii."
Mesiac pred zmiznutím začal mať problémy s alkoholovou závislosťou. Z vychádzok z mesta prichádzal neskoro v noci opitý a zúbožený, visiac na svojich francúzskych barlách. "Prestal o seba dbať a umýval sa až na moje upozornenie," opisuje úseková sestra Veronika Mikulová, ktorá s ním bola najčastejšie. "Dva dni sme na neho čakali, potom som volala jeho sestre, či náhodou nie je u nej. Keďže tam nebol, ohlásila som jeho zmiznutie na polícii." Aký skrat sa odohral v jeho hlave si obe pracovníčky domova netrúfajú tipnúť. Ale keďže mal so sebou väčší obnos peňazí a rád navštevoval pohostinské zariadenia, mohol sa stať aj obeťou násilia...
Stranu pripravila: Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
