klenot, ohurujú svojimi rozmermi či odvážnym technickým riešením. Nie je preto nijaký dôvod nezaradiť do tohto seriálu aj stavby takpovediac technického charakteru, akými sú napríklad letiská, prieplavy, tunely či priehrady. Dnes predstavíme priehradu, ktorá je skvelým technickým dielom a ktorej hydroelektráreň bola ešte dlhé roky po uvedení do činnosti najvýkonnejšou na svete. Ide o Hooverovu priehradu v USA, ktorá je známa aj pod názvom Boulderská priehrada.

Hooverova priehrada je postavená na rieke Colorado, ktorá tisíce rokov tečie zo Skalnatých vrchov do Kalifornského zálivu, prekonávajúc vzdialenosť okolo 2 250 kilometrov. Táto rieka bola, podobne ako všetky veľké rieky, dobrý sluha a zlý pán pozdĺž svojho toku prinášala ľuďom životodarnú vodu, ale na jar a začiatkom leta, keď ju vrchovato napĺňal topiaci sa sneh, spôsobovala záplavy, ničiace úrodu i majetok ľudí. Na jeseň bol zase prietok vody v rieke minimálny, čo sa prejavovalo nedostatkom vody v jej povodí. Americké úrady si začiatkom 20. rokov minulého storočia uvedomili, že rieku Colorado treba takpovediac skrotiť. Toto "skrotenie" formou výstavby priehrady na vhodnom mieste by znamenalo elimináciu záplav, spoľahlivé zásobovanie pitnou vodou a vodou na zavlažovanie a v neposlednej miere aj možnosť využiť energiu vody na produkciu elektrickej energie.

Ako rozdeliť vody Colorada?

Kuriózne je, že jednou z hlavných prekážok pre plánovanú výstavbu priehrady bola obava niekoľkých štátov, nachádzajúcich sa v povodí Colorada, že hlavný úžitok z novej priehrady bude mať Kalifornia, neustále "hladná" po vode. Preto bola v roku 1922 zriadená komisia, v ktorej boli zástupcovia siedmich štátov i predstaviteľ federálnej vlády. Týmto predstaviteľom bol Herbert Hoover, vtedajší minister obchodu a neskorší prezident USA. Hooverovi sa podarilo dosiahnuť dohodu o využívaní vôd Colorada, ktorá bola podpísaná 24. novembra 1922 a do histórie vošla pod názvom Hooverov kompromis. Už teda vieme po kom je Hooverova priehrada pomenovaná. Spomenutá dohoda otvorila cestu projektu výstavby priehrady. Trvalo však ešte niekoľko rokov, kým obe komory amerického Kongresu projekt schválili. Zákon Boulder Canyon Project, schvaľujúci výstavbu priehrady, podpísal americký prezident Calvin Coolidge 21. decembra 1928. Ako už vyplýva z názvu tohto zákona, priehrada mala byť pôvodne postavená na mieste, ktorá sa nazývalo Boulder Canyon, čiže Boulderský kaňon. Po zmene plánov sa priehrada začala stavať na mieste, známom ako Black Canyon, čiže Čierny kaňon, ale názov projektu sa nezmenil. Prvé prostriedky na projekt boli pridelené v júli 1930, keď už bol Herbert Hoover prezidentom USA.

Výstavba priehrady

Na výstavby priehrady bolo vytvorené konzorcium zo šiestich firiem, ktoré sa celkom vhodne nazývalo Six Companies (šesť spoločností) a ktoré získalo stavebný kontrakt 11. marca 1931. Výkonný riaditeľ konzorcia Frank Crowe vypracoval mnoho nových metód, ktoré sa uplatnili pri stavbe priehrady. Pred samotnou výstavbou boli povyše a poniže budúcej priehrady postavené zádržné priehrady a vody Colorada boli štyrmi tunelmi (po dvoch v oboch skalných stenách okolo rieky) odvedené okolo miesta výstavby. Vyrazené tunely mali priemer 17,07 m, po vybetónovaní stien (hrúbka betónového obloženia je 914 mm) sa tento priemer zmenšil na 15,24 m.

Pri príprave miesta pre základy budúcej priehrady sa z dna rieky a z jej skalnatých brehov odstránilo 1,15 milióna kubických metrov materiálu. Prvá dávka betónu bola do základov novej priehrady vyliata 6. júna 1933. Samotný proces betónovania predstavoval obrovský problém, pretože nikdy predtým sa takáto masívna konštrukcia nikde na svete nebetónovala. Hlavným problémom bol odvod tepla, sprevádzajúci proces vytvrdzovania betónu. Aby sa tento proces urýchlil, boli do každej novej vrstvy betónu zaliate oceľové rúrky, cez ktoré prúdila voda, chladená v chladiacej továrni, postavenej pri dolnej zádržnej priehrade. Po ochladení bloku betónu boli konce rúrok odrezané a rúrky naplnené výplňovým materiálom. Odborníci vypočítali, že bez takéhoto chladenia betónu by vytvrdzovanie celej obrovskej masy betónu trvalo prilbižne 120 rokov! Posledné dávky betónu boli vyliate v polovici roka 1935.

Generátory na výrobu elektrickej energie nie sú umiestnené priamo v priehradnom múre, ale v samostatných stavbách na oboch stranách rieky pod priehradou. Na prívod vody do tunelov ku gnerátorom slúžia štyri mimoriadne esteticky pôsobiace vežovité objekty v priehradnom jazere. Na vstupe do turbín má voda rýchlosť 137 km/h. V elektrárňach je inštalovaných 17 generátorov (posledný bol na sieť pripojený až v roku 1961), ktorých celkový výkon je 2 080 MW. Do roku 1949 to bla najvýkonnejšia hydroelektráreň na svete.

Prvá elektrická energia, vyrobená vodou z Hooverovej priehrady, "dorazila" do 428 kilometrov vzdialeného Los Angeles 26. októbra 1936. Vonkajšie riešenie budov priehrady a vstupných veží je v štýle art deco a je dielom architekta Gordona B. Kaufmanna. Hooverova priehrada stojí na hranici dvoch časových pásiem, a to pacifického časového pásma a tzv. horského časového pásma. Hodiny na dvoch vstupných vežiach, stojacich pri opačných brehoch, ukazujú preto rozdielny čas. Po korune hrádze vedie verejná cesta, po teroristických útokoch v septembri 2001 bol však pre niektoré druhy vozidiel prejazd po hrádzi zakázaný. V roku 2008 by mala byť ukončená výstavba mostu poniže priehrady, čím by sa verejná doprava po hrádzi úplne vylúčila. Za priehradou vzniklo jazero Mead, ktoré je najväčšou umelou vodnou nádržou v USA.

Aj po viac než 70 rokoch od ukončenia výstavby možno povedať, že Hooverova priehrada je jedným z najúspešnejších a najužitočnejších verejných stavebných projektov sveta.

Hooverova priehrada v číslach

Výška priehradného múru 221 m (druhá najvyššia priehrada v USA)

Dĺžka koruny 379 m

Hrúbka múru na korune 13,7 m

Hrúbka múru pri dne 201 m

Objem betónu v múre 3,33 milióna m3

Stavebné náklady 49 miliónov dolárov

Priemerný počet pracovníkov na stavbe 3 500

Počas výstavby zahynulo 96 pracovníkov

Plocha jazera Mead 639 km2

Objem vody v jazere Mead 35,2 km3

Celkový výkon generátorov 2 080 MW

Kuriozity

* Oficiálnym maskotom priehrady bol počas jej výstavby labradorský retríver Nig, ktorý je vedľa priehrady aj pochovaný.

* Mesto Las Vegas dostáva prakticky všetku svoju vodu z priehradného jazera Mead.

* Pri plnom výkone vyrábajú generátory toľko elektrickej energie, koľko spotrebuje mesto s 750 000 obyvateľmi.

* Mestečko Boulder City, pôvodne postavené pre pracovníkov, pracujúcich na výstavbe priehrady, je dodnes jediným miestom v Nevade, kde sú zakázané hazardné hry.

* V roku 1955 bola priehrada zaradená medzi sedem moderných stavebných divov USA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.