táto záľuba nie je len o jablkách a hruškách, presviedčali nedávno Košičanov členovia Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ) na tri dni trvajúcich pomologicko-degustačných dňoch. V sídle Mestského výboru SZZ na Hlinkovej 23 ochutnávali a posudzovali známe i neznáme odrody jabĺk, hrušiek, zeleninové šaláty, ovocné vína, destiláty a ďalšie produkty.
V malej miestnosti sa z malých košíkov usmievali skvostné jablká sýtych farieb, hrušky, kúsok ďalej stáli vo vzorných radoch nádoby s mnohými dobrôtkami. Šalátmi, zaváraninami, čalamádami, ale napríklad aj s nakladaným kiwi.
"Robíme to už asi štvrtý rok, pomologickými nazývame tieto dni preto, lebo prevažujú jablká a produkty z nich," privítal nás v ovocím voňajúcej izbietke predseda MV SZZ Košice Anton Župa. "Nazývam to fantáziou jabĺk, lebo nám sem záhradkári z celého východného Slovenska priniesli jedno jablko krajšie ako druhé. Od tradičných starkinsonov či jonatánok až po rezistentné voči chorobám - chrastavosti alebo múčnatke. Na tieto sorty sa zameriava čoraz viac záhradkárov. Nerastú totiž do veľkých výšok, koruny majú užšie ako tradičné sorty. Stromčeky tak môžeme vysádzať na kratšie vzdialenosti ako tradičné odrody. Tento trend frčí aj vo svete. Tiež likvidujem staré stromy a sadím progresívne odrody. Mnohí záhradkári ale už vôbec nechcú sadiť stromy. Záhrady si upravujú tak, aby v nich mohli relaxovať. Ide o akúsi novodobú módu anglických trávnikov a krbov. Keď boli členovia nášho zväzu v Rakúsku, po návrate vraveli, že Viedeň obklopujú záhradkárske lokality. Takmer nikde však nevidno ovocné stromy, zato krbov, trávnikov, skaliek a bazénov majú neúrekom. My máme v meste približne 5500 členov v 68 základných organizáciách. V okrese Košice-okolie majú 25 organizácií a 2500 členov."
Na jednom zo stolov upútali igelitové vrecúška s rôznofarebnými sušenými rastlinkami. Išlo vlastne o dôkaz, že záhrady nemusia slúžiť bytostne len na pestovanie ovocia a zeleniny. Bylinky priniesol A. Župa, v záhradke ich má okolo 25 druhov.
"Rastlinky nevyžadujú veľkú plochu a extra veľkú starostlivosť, ale úžitok prinášajú obrovský. Nepoškodzujú obličky alebo pečeň ako mnohé továrensky vyrábané tablety. Ale aj na niektoré liečivky treba dávať pozor," priznal šéf záhradkárov. "Rutu voňavú napríklad označujú v atlasoch ako jedovatú. Treba presne vedieť, koľko z nej môže bylinkár použiť na odvar. Ak by to prehnal, konzument by mal halucinácie ako zo skutočnej drogy. Vynikajúce sú medovka, divozel, špargľa. Známa je aj ako asparagus. U nás ho sadíme na okrasu, ale v Ivančiciach na Morave, odkiaľ pochádza, žiaľ už zosnulý vynikajúci herec Vladimír Menšík, majú obrovské plantáže tejto zeleniny. Vyžaduje si to veľa práce, puky, kým ešte nie sú zelené, odrezávajú potme. Pestujem aj repík lekársky. A hnevá ma to, čo robia niektorí zberači. Vytrhnú celú rastlinku aj s koreňom a na ďalší rok tam už nič nevyrastie. Pritom stačí odrezať bylinku päť centimetrov nad koreňom."
Jozef Jendželovský, ktorý radí záhradkárom viac ako 30 rokov, sa blysol vlastnoručne naloženým ovocím kiwi. Nie tým chlpatým čínskym aké bežne dostane človek kúpiť v obchodoch, ale plodmi z vlastnej záhrady.
"Majú najvyšší obsah vitamínu C na svete," celkom vážne tvrdil skúsený záhradkár. "Kým pomaranč alebo citrón obsahuje v sto gramoch asi päťdesiat miligramov vitamínu, moje kiwi ho má v sto gramoch až 60-násobne viac. Stačí teda jedna či dve bobuľky, aby nahradili pomaranč. Ja kiwi pestujem asi pätnásť rokov, každoročne zbieram až dve vedrá úrody. Čínske kiwi má v sebe len asi päť či šesťkrát viac vitamínu C ako pomaranč. Má však tú nevýhodu, že vymrzne pri teplote nižšej ako mínus 18 či 20 stupňov Celzia. Moje kiwi znesú teploty od minus 28 do mínus 30 stupňov. Plody, vyzerajúce ako veľký egreš, netreba lúpať, dá sa z nich robiť džem aj víno. Rastliny treba pestovať a ošetrovať ako vinič, netrpia žiadnymi chorobami. A čo je najdôležitejšie, netreba používať chemický postrek. Pestovať sa dá aj iné cudzokrajné ovocie a zelenina, v záhrade mám i figy."
Medzi košickými kolegami sme zastihli aj okresného poradcu zo základnej organizácie SZZ Trebišov-Sady Jána Duncu. Opýtali sme sa ho, aký má názor na "bláznivé" počasie tejto zimy.
"Nijako zvláštne," znela prekvapujúca odpoveď. "Stromy sa normálne uložili na zimný spánok a aj keď by ste neviem ako chceli, nezobudíte ich. Ak nepríde nejaký náhly veľký teplotný skok, k žiadnym škodám na úrode nedôjde. Také výkyvy boli už aj v minulosti."
J. Dunca, ktorého organizácia má okolo 90 členov, žije v regióne, známom v minulosti množstvom drienok. Dá sa z nich vyrobiť chýrečná pálenka drienkovica, akou hostil bývalý primátor Košíc a neskôr aj prezident Rudolf Schuster vari každú osobnosť, s ktorou sa stretol. Drienky však v ostatnom čase akosi prirýchlo z prírody miznú.
"Pochádzam zo Starého v Michalovskom okrese a za mojej mladosti tam pod Vihorlatom boli vinice. A pri nich aj veľa drienok. Dnes tam nenájdete ani jednu túto drevinu. Ťažko povedať prečo. Ľudia ich vytínali kvôli tvrdému drevu na poriská. Podobne to máte aj s jalovcom. Boli ho doslova celé háje, teraz nájdete horko-ťažko jeden. Jeho drevo používali na kolíky do vinohradov a kynožili jalovec rýchlejšie, ako stihol rásť. Ale ešte k tým drienkam. Málokto asi vie, že asi ešte lepšia pálenka ako drienkovica sa dá vypáliť z jarabiny, známej ako vtáčí zob," poradil zdarma J. Dunca.
Záhadkári, ktorí majú záujem o bezplatné poradenstvo, sa dozvedia všetko o tom, ako sa treba starať o rastlinky, ovocné stromy či zeleninu každý štvrtok na Hlinkovej 23. Vždy v čase od 16. do 19. hodiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
