článok, poslal do redakcie a je to. Načo sa stále ráno trepať cez celé mesto do roboty na poradu, celý deň tam mlátiť do klávesnice a neskoro večer zase domov? Pol dňa zabitého. S telefónom a e-mailom by som predsa tú istú prácu odviedol aj doma a výsledok v novinách by bol rovnaký. Navyše robiť doma by malo (pre mňa) viacero výhod:
Ráno by mi stačilo vyčistiť si zuby, prezliecť sa z pyžama do teplákov, pokrkvaného trička a vyťahaného svetra, obuť štrikované papuče a už by som bol "do práce" vychystaný. Na kieho frasa si umývať uši a gélovať vlasy, keď nikam nejdem? Keby som však musel vyniesť smeti do bedne, odstávajúce trsy vlasov by som si predtým zarovnal navhlčenou dlaňou. Aj strnisko, ba zanedbanú bradu by som si mohol zapustiť, pajkálesy okolo uší nechať zarásť, aj nechty podstrihávať menej často, keby som nevychádzal do spoločnosti. Ak by sa ohlásila návšteva, okúpal by som sa.
Ráno by som si uvaril kávu, chvíľu len sledoval, ako z nej stúpa voňavá para, a sladkého pečivka by som si zahryzol. Poprepínal by som, čo ide v telke, opáčil, čo za nové filmy a hudba sa dajú načierno stiahnuť z internetu. Vybavil by som poštárku a povykúkal z balkóna. A ešte by som skočil do obchodu zohnať si čipsy na desiatu, sáčkovú polievku a párky na obed a krémeš na olovrant. Z okna by som ešte zamával škôlkarom na prechádzke a poď ho konečne robiť.
Sadol by som za stroj a písal takú hodinku až dve ale článok by som zámerne nechal rozpísaný, aby som to neprepálil a nechal si sily aj na popoludnie.
Po obede by som si s plným brušiskom schrupol takú hoďku. Popoludní by som si do neumytého hrnčeka od rannej kávy rovno nalial ďalšiu, aby som mal čím zapiť krémeš, a hybaj späť do ťažkej a vyčerpávajúcej práce.
Ten článok by som už nejako doklepal a poslal dža het do novín. A padla!
Z práce by sa potom vrátila zmorená manželka, po ceste by z jaslí vyzdvihla dcéru a nakúpila. Navarila by večeru, postarala sa o malú, upratala byt, umyla riad, vyprala, požehlila, ale to ja by som už dávno spal, aby som mal ráno dosť síl na ďalšiu domácu tvorivú duševnú činnosť.
Ups, lenže teraz mi napadlo, že o čom by som to ja doma vlastne písal tie články, keby som nikam nechodil a nemal žiadne informácie?! Jedine, že by som písal fejtóny... Každý deň by som mal v Korzári malý potmehúdsky stĺpček s podtitulom "Vrabec píše z domu". To je nápad!
Už aj bežím za šéfom predostrieť mu svoj návrh...
...a už som aj od šéfa späť. Vraj fasa nápad. Ja síce musím stále chodiť do roboty, ale on už šéfuje z domu.
Autor: Jaroslav V. VRABEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
