Prištine, ktorá si vyžiadala dvoch mŕtvych. "Cítim morálnu zodpovednosť za to, čo sa stalo na demonštrácii 10. februára," povedal Rexhepi novinárom. Kosovskí policajti a policajti OSN v sobotu použili slzotvorný plyn a gumové projektily s cieľom rozohnať približne trojtisícovú demonštráciu odporcov návrhu vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho na riešenie budúceho štatútu provincie. Účastníci protestnej akcie poukazovali na to, že plán vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho neudeľuje Kosovu nezávislosť. Dvaja muži vo veku 30 a 34 rokov zomreli po prevoze do nemocnice, tretí je v kóme. Predpokladá sa, že všetkých zasiahli gumové projektily.
Šéf polície OSN Stephen Curtis v nedeľu povedal, že jednotka bola prinútená prijať "obranné opatrenia" po tom, čo sa demonštranti pokúsili preraziť barikády pri budove parlamentu. Demonštráciu zorganizovalo radikálne hnutie Sebaurčenie, ktoré je proti rokovaniam so Srbskom a žiada plnú a bezpodmienečnú nezávislosť Kosova. Polícia OSN v noci na včera vykonala razie v kanceláriách Sebaurčenia na piatich miestach provincie, pričom zhabala počítače, dokumenty a zatkla tri osoby. Lídra hnutia Albina Kurtiho zadržali ešte počas víkendu.
Reakcie na násilnosti sú v Kosove tlmené a sústredia sa skôr na reakciu polície ako na argumenty organizátorov, keďže Sebaurčenie nemá podporu žiadnej väčšej politickej strany. Kosovský premiér Agim Ceku vyhlásil, že polícia použila "nadmernú silu", vydavateľ denníka Koha Ditore vyzval na "súrne vyšetrenie, rezignáciu niektorých miestnych a odvolanie niektorých medzinárodných" predstaviteľov.
Stúpenci Kurtiho tvrdia, že plán OSN - ktorý predpokladá silný dozor EÚ v Kosove a samosprávu pre 100 000 kosovských Srbov - len predĺži vákuum, v ktorom sa provincia nachádza od roku 1999, keď sa po konflikte medzi Belehradom a miestnymi separatistami dostala pod správu OSN.
Sobotné nepokoje - najhoršie od marca 2004, keď 19 ľudí zahynulo pri útokoch albánskych davov proti kosovským Srbom - zvýraznili obavy z masových násilností v prípade, že medzinárodné spoločenstvo v krátkom čase nerozhodne o nezávislosti Kosova. O štatúte Kosova sa malo pôvodne rozhodnúť do konca roku 2006, západné mocnosti však rozhodnutie odložili, aby neradikalizovali Srbsko pred parlamentnými voľbami z januára tohto roku. Konečné kolo rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou sa má uskutočniť 21. februára vo Viedni. Obe strany majú Ahtisaarimu predložiť svoje pripomienky, ktoré vyslanec posúdi a prípadne zapracuje do konečnej verzie návrhu. Ten chce do konca marca predložiť Bezpečnostnej rade OSN, ktorá o návrhu rozhodne. Srbskí predstavitelia Ahtisaariho plán odmietli s tým, že otvára cestu pre nezávislosť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom. Belehrad ponúka Kosovu veľmi širokú autonómiu s tým, že provincia zostane súčasťou Srbska. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti.
Stanovisko ministrov EÚ
Brusel (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa včera v Bruseli zhodli na spoločnom stanovisku týkajúcom sa ďalšieho postupu v otázke Kosova a naznačili zmiernenie politiky voči Srbsku v súvislosti s obnovením rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA). Osobitný vyslanec OSN pre Kosovo Martti Ahtisaari šéfov diplomacií oboznámil so svojím návrhom, ktorý predložil začiatkom mesiaca srbskej a kosovskej strane. Európski ministri vyjadrili podporu Ahtisaariho snahám, zo záverečného vyhlásenia však napokon - aby nedošlo k dezinterpretáciám - vypustili časť textu, v ktorej vítajú návrh.
Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša tvorí návrh základ pre ďalšie kolá intenzívnych rokovaní s cieľom dosiahnuť kompromis medzi Belehradom a Prištinou a vyhnúť sa tomu, aby jedna strana skončila ako víťaz a druhá ako porazený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
