českého archívu ukazujú, že v roku 1987 a 1988 informoval aj o oficiálnych záležitostiach cirkvi. Napríklad, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy prebehne vysvätenie. Informoval aj o návšteve delegácie z Vatikánu na Slovensku, ale aj o svojej ceste vo Vatikáne z novembra 1988.

Informácie mal podávať ešte ako kandidát tajnej spolupráce a ŠtB ho nazývala "prameň špirituál", čo bolo aj jeho krycie meno.

V takzvaných denných situačných správach určených pre X. správu boja proti vnútornému nepriateľovi sa používa formulácia, ako keby Špirituál bol niekto iný ako Sokol. Napríklad správa o ceste vo Vatikáne sa začína "špirituál v styku s biskupom trnavskej arcidiecézy Jánom Sokolom...".

Patrik Košický z Ústavu pamäti národa hovorí, že takáto formulácia nie je výnimkou. "Išlo o istý druh konšpirácie." Iný Špirituál ako Sokol totiž v tom čase neexistoval.

V roku 1983 mal Sokol vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela kuchárka z jeho fary. O niekoľko mesiacov na to - v roku 1984 ŠtB zrušila jeho signálny zväzok a viedla ho už len ako kandidáta tajnej spolupráce. Dopravné nehody boli často dôvodom na vydieranie kňazov, Sokol ale v minulosti poprel, že by ho pre nehodu ŠtB kontaktovala. V archíve ministerstva vnútra pritom o nehode nie je ani zmienka, hoci o inej, menej vážnej nehode, ktorú mal ešte skôr, v roku 1973, záznam je.

Ako kandidáta viedla ŠtB Sokola až do roku 1989. Ide o nezvyčajne dlhý čas, pretože ak niekto odmietal spolupracovať, zväzok obvykle uložila po niekoľkých mesiacoch do archívu, a ak súhlasil, preregistrovala ho na agenta.

Sokol sa stal agentom až v roku 1989, krátko predtým, ako sa stal arcibiskupom. Vždy odmietal, že by s ŠtB spolupracoval, tvrdil, že podpísal "len taký papierik", že nebude porušovať žiadne zákony.

Informácie, ktoré Sokol poskytoval, sa týkali väčšinou oficiálnych záležitostí, ktoré si ŠtB mohla overiť aj z iných prameňov. V správe o ceste vo Vatikáne sa však píše, že informoval aj o stretnutí so svojím bývalým kaplanom, emigrantom Milanom Bubákom.

"Tu ide o vyťaženie po zahraničnej ceste. Prešli tým mnohí ľudia, ktorí vycestovali. Každý súdny človek vie posúdiť, či bolo potrebné zachádzať do takých detailov, alebo nebolo a podľa toho to treba posudzovať," povedal Košický.

Pod jednou správou je napísané, že pochádza od prevereného prameňa. "To je prameň, ktorému dôverovali, zdroj si mohli predtým z rôznych iných strán preveriť," povedal Košický.

Informácie od Sokola hodnotil analyticko-informačný odbor, ktorý sa rozhodoval, či ich poskytne ďalej, alebo nie. Tieto išli na federálnu úroveň.

V Prešove včera a dnes zasadá Konferencia biskupov Slovenska. K Sokolovi sa však biskupi nechceli vyjadriť. Oni sami ešte v roku 2005 vyhlásili, že je na každom biskupovi, ako sa vo svojej diecéze so svojimi kňazmi - spolupracovníkmi vyrovná. Niektorí ich preložili, iní sa s nimi len rozprávali.

Predseda KBS František Tondra v sobotu v rozhovore pre SME povedal, že je to otázka Sokolovho svedomia. Minulosť kňaza podľa neho posúdi Pán Boh.

V Česku aj Poľsku vznikajú na skúmanie takejto situácie špeciálne komisie. Slovenskí biskupi sa tiež zaoberajú vznikom rady, ktorá by mala interpretovať historické otázky. Hovorca Jozef Kováčik povedal, že jej podoba je stále otvorená a biskupi o tom rozhodnú dnes.

Arcibiskup Sokol nové informácie nechce komentovať. "My už tieto dokumenty máme. Nakoľko sa v nich nachádza niekoľko skutočností, ktoré sú pre nás nové, snažíme sa ich v súčasnosti analyzovať," povedal tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. Analýza si podľa neho vyžiada "pár dní".

S tajnou políciou v minulosti spolupracoval aj varšavský biskup Wielgus. Po tom, čo špeciálna komisia jeho spoluprácu potvrdila, ho nevymenovali za arcibiskupa.

Slovenskí biskupi nemôžu Sokola z funkcie nijako odvolať. Je to v kompetencii Vatikánu. Tondra povedal, že nuncius situáciu na Slovensku podrobne sleduje.

V októbri 2008 bude mať Ján Sokol 75 rokov a bude musieť svoju funkciu ponúknuť Vatikánu.