Korzár logo Korzár
Štvrtok, 27. január, 2022 | Meniny má Bohuš

Minulosť ľanárstva a plátenkárov

V článku "Boli spolky čertove volky?" (8. februára 2007) sme písali o výrobe plátna na Spiši aj Šariši, aj o vzniku hospodárskych spolkov. Dnes

nadväzujeme na tému pláteníctva informáciou o pestovaní ľanu a podľa otázok vás, čitateľov o tom, kde všade predávali plátno plátenníci a či predaj v rôznych krajinách bol aj ekonomickým prínosom pre ich rodiny.

Pláteníctvo ako remeselné odvetvie je minulosťou. Zásluhou technického pokroku sa zachovalo v histórii písomných dokladov, v ľudovej slovesnosti, piesňach, rozprávkach, ľudových zvykoch. Napr. na Hromnice takmer všade u nás varili rezance alebo šúľance a to čo najdlhšie, aby aj ľan a konope boli dlhé. Posýpali ich tvarohom, aby plátno bolo biele. Na Spiši verili, že ak zo striech visia na Hromnice dlhé ľadové cencúle, narastú dlhé konope aj ľan. Gazdiná sa mala vtedy kĺzať na ľade a deti vysoko vyskakovať. Tradíciou sa stali hromničné sánkovačky celých rodín, tiež kvôli dĺžke týchto rastlín. Sánkovačky vošli aj do zvykov uhorskej šľachty v 18. storočí a dokonca Bratislavčania na sánkovačky pozývali členov aj viedenskej cisárskej rodiny.

Pestovanie ľany

Ľan bol známy už v neolite a naši predkovia si priniesli znalosti o jeho pestovaní zo svojej pravlasti, odkiaľ prišli. Počas feudalizmu ľan pestovali na panstvách, ale aj na pôde poddaných, ktorí z neho museli odvádzať feudálne dávky.

Pestovanie ľanu nebolo všade rozšírené na väčších plochách s výnimkou lokalít, kde ľan spracovávali na plátno. V 15. storočí to bolo napr. v okolí Bardejova, pretože Bardejovčania sa takmer v 75 percentách podieľali na pláteníctve. Výroba plátna inde začala nadobúdať masovejší charakter až začiatkom 18. storočia a ľan sa pestoval na celom Slovensku najviac v najväčších centrách pláteníckej výroby: na Spiši, v Šariši, Gemeri, Zemplíne, na Orave, v Liptove, Turci, Trenčianskej a Zvolenskej stolici.

Darilo sa mu v podhorských oblastiach. Najkvalitnejší bol v obciach v údolí Popradu a v Spišskom Podhradí, kde ho pestovali pre vlastnú potrebu roľníckej domácnosti, ale stal sa aj obchodným artiklom. Kvalita plátna závisela od kvalitného semena, preto v druhej polovici 18. storočia sa začal aj erár podieľať na pokusnom pestovaní zo semien, odvážaných z rôznych krajín, najmä z okolia Rigy v Pobaltí.

Vrchol dosiahlo pestovanie ľanu koncom 18. a začiatkom 19. storočia vďaka rozvoju domáckej výroby plátna. Potom sa osevné plochy znižovali, lebo ľan začali vytláčať najmä zemiaky (pre liehovary) a vybudovaný ľanársky priemysel začal odoberať ľan aj z Ruska, čím sa znížil odber jeho domácej produkcie. Od polovice 19. storočia začala postupne klesať aj domácka výroba ľanového plátna, lebo ho nahrádzal dovoz lacnejších bavlnených textílií. Dočasný priaznivý obrat nastal po I. svetovej vojne, keď sa prestal ľan dovážať z Ruska, ktoré bolo jeho najväčším pestovateľom. V roku 1920 sa pestoval v ČSR na 3908 hektároch väčšinou pre domácu výrobu.

Situácia sa opäť zmenila v neprospech pestovateľov ľanu v ČSR v roku 1925, kedy sa obnovili dodávky zo ZSSR pre náš textilný priemysel. Pestovanie ľanu ako keby bolo na miskách váh - raz hore, raz dole, podľa toho, aké závažie pridali alebo ubrali.

Po takmer desaťročnom poklese záujmu pestovateľov ľanu na vlákna (okrem toho na olej, semená a iné využitie) sa tento opäť zvýšil, keď bola v roku 1933 zákonom uvedená do života štátna príspevková akcia pre pestovateľov a dodávateľov vyšľachteného ľanu pre moderný ľanársky a konopársky priemysel.

Popri pestovaní a spracovaní ľanu malo významnú úlohu aj pestovanie konope, ktoré siali na celom Slovensku viac ako ľanu v období feudalizmu (do Európy doviezli túto rastlinu Skýti v 7. storočí pred n. l.) na panských majeroch aj poddanských hospodárstvách. Od začiatku 18. storočia sa časť úrody aj výrobkov dostáva na trh, no postupne sa nahrádzajú lacnejšími. Odroda vyšľachtená v Raslaviciach na východnom Slovensku sa siala až na 75 percentách osevných plôch v ČSR. Po roku 1945 konopárstvo zaniklo v malovýrobe aj v domácom spracovaní a v r. 1975 sa stáva výlučným pestovateľom vtedajší Západoslovenský kraj.

Čo písala dobová tlač

V diele Darstellung des Fabriks (rok 1824) jeho autor Kees: "Uhorsko získava mnoho konopí, najmä severne od Prešporka, pri rieke Morave. Sú známe pod menom slovenské konope a vyznačujú sa na rozdiel od iných (najmä maďarských) jemnosťou, kvalitou, krásnou farbou a strednou dĺžkou. Konope z prvého trhania sú najlepšie. Používajú sa zväčša na jemné práce. Druhý raz trhané so semiačkom sú menej krásne a slúžia na povrazy (laná, čigy) obvodzky, motúzy, hrubé šnúry atď."

"Konope sa sejú vo všetkých končinách. Vozia ich až do banských miest a odvádzajú eráru. Konopný semiačkový olej zasielajú predovšetkým do Viedne na mestský osvetľovací ústav" - píše Kees.

Ján Čaplovič uvádza ako príklad zvyk dcér zo zemianskych rodín v Oravskej stolici: "Žiadnej by neslúžilo za česť keby ročne aspoň cent ľanu vlastnými rukami nepremenila na plátno."

O spišskom plátne a jeho predaji písala viedenská aj peštianska tlač. Napr. podľa Banatischer Zeitschrift z roku 1827 "Spišiaci predajú ročne circa 6 miliónov laktov plátna. Asi polovicu tohto množstva si kúpia Slováci. Je to veľmi namáhavé remeslo a nevypláca sa, ak je obilie drahšie. Na Spiši sa hovorí, že keď je obilie drahé, plátno je najlacnejšie."

Z toho istého ročníka aj čísla vyberáme: "V Šarišskej stolici vynikajú v pestovaní ľanu a výrobe plátna obyvatelia širockej a toryskej doliny až po Plavnicu. Pradením ľanu a tkaním plátna sa tu zaoberajú aj chlapi. Všetko pradie, tká na krosnách, všetko ozlomkrky bieli plátno. Šírkou, jemnosťou, kvalitou a trvácnosťou predčí aj Spišiakov."

Kalendáre okrem iných dôležitých informácií uvádzali aj dátumy jarmokov a trhov. Trh na plátno bol raz do roka na deň Narodenia Panny Márie 8. septembra v Kurimanoch. Na ňom sa zišli plátenníci z celej Šarišskej stolice a ponúkali plátno záujemcom tiež z celej stolice. Slovinci aj Poliaci okrem plátna tu predávali ženy a dievky svoje ručné práce a za utŕžené peniaze si kupovali v Prešove šaty, čipky, stužky, šatky. Druhý významný trh na plátno bol v Jelšave na Jána. Najmenej týždeň pred ním tam už bolo množstvo vozov plno naložených plátnom. Takýto trh trval nepretržite od Juraja až do Michala v Prešove. V "Geografii gemerskej stolice" Bartholomaeides píše, že výnos z gemerskej výroby plátna ročne odhadujú na 30-tisíc florénóv.

Každý rok na jar sa kupci celého Slovinska vychystali na cestu do Karpát, aby na jarmokoch, trhoch a v dedinách kde podomácky vyrábali ľanové a konopné plátno, toto vykúpilo a potom ho predávali vo svojich kupeckých rajónoch až po tureckú hranicu.

Vandrovali spolu

Plátenníci chodili na vandrovku s plátnom väčšinou spolu. Napr. plátenníci z Krásnej Hôrky so spoločníkmi z Oravskej a Nitrianskej stolice. Každý zo spoločníkov mal svoju určitú oblasť, kde predával a kam mu iní nezasahoval. Vytvorili niekoľko hlavných skupín a k nim sa pridávali aj obyvatelia iných osád, kupčiaci s plátnom. Na dlhý voz priložil každý svoj tovar a kráčali popri voze. Plátnom zásobovali naši plátenkári Bulharsko, Moldavsko, Krym, Dalmáciu, Slovinsko, Chorvátsko ba putovali aj do Egypta a Palestíny a nejeden i do Ameriky. Bardejovčania chodili predávať do Poľska. Plátenníci, ktorí vandrovali do Viedne s tovarom na chrbte, keď ho tam predali nakúpili jemné druhy plátna, kanafas, hodvábne stužky, šatky, látky na vesty, prikrývky a galantérny tovar a nalodili sa týmto tovarom na loď do Carihradu. Odtiaľ išli do ázijských provincií, Ruska, kde všetko predali s veľkým ziskom. V európskom bol zakázaný dovoz takéhoto luxusného hodvábneho textilu, lebo ho tam sami vyrábali. Iba v Turčianskej stolici každý rok odchádzali do týchto končín štyristo vozov a v každom bol náklad za 15 - 16 tisíc zlatých. Takže im i tým, ktorí podstupovali takéto komerčné vandrovky v rámci diaľkového obchodu riadne platiac clá, mýta, dane, sa to oplatilo. Prinášali domov peniaze, rovnako aj olejkári, čipkári, drotári. Mnoho dedín bolo akoby s vyľudneným mužským pohlavím, lebo toto išlo do sveta v úlohe kupcov.

Monopol Košíc a obmedzenia

Z 18. - 19. storočia sa nakrátko vrátime späť. Bardejov už v 14. storočí tkal látky pre Poliakov z vlastnej i nimi dodanej suroviny. Svedčí o tom cenník z roku 1396 v Krakove, aj poplatky za preclený tovar z roku 1432, čo publikoval prof. O. R. Halaga v knihe Košice - Balt. Bardejovskí remeselníci vyrábali pre Poliakov látky do konca 15. storočia na základe obchodných dohôd. Bardejovčania aj Košičania sa zaoberali aj bielením plátna, v čom im neoprávnene konkuroval Prešov a proti čomu sa bránili aj právne vyhrávali.

Prof. Halaga v publikácii "Počiatky Košíc a vznik metropoly" uvádza špecifikáciu remesiel v Košiciach z roku 1393 - 1405 podľa výskytu v písomných dokladoch Košíc. V textilnom odvetví sa už 50 krát spomína tkáčska profesia, 10 krát majster bielidla, bieliči, tkáči a tkáčky ľanu.

Košice mali celouhorský monopol na výrobu barchetu i výlučné právo na výkup vlny a priadze dovezenej z cudziny do Uhorska. Začiatkom 16. storočia vzrástla výroba látok v Levoči, pribudli remeselnícke dielne i tkáčski majstri.

Tí v roku 1525 presadili u mestských radných, aby ich zástupcu kooptovali do mestskej rady. Výroba plátna sa rozšírila v okolí Levoče medzi roľníckymi ženami, ktoré tkali šedé látky a bielili ich v zariadeniach pri mlynoch vrchnosti i potokoch a potom predávali kupcom - vykupovačom. Boli konkurentmi mestských tkáčov.

Naostatok zaujímavosť, týkajúca sa predaja plátna a látok. V stredoveku sa používal výraz "strihať látky", čo znamenalo predaj v malom. A ten si chránili pred cudzími kupcami domáci obmedzeniami predaja na trhu. Prof. Halaga uvádza príklad z 15. storočia, kedy "podľa zákonného článku nesmel cudzí kupec v uhorských mestách ani počas výročného trhu rozstrihnúť látku a predávať ju na lakte. Iba v celku. Cudzinec nesmel predať kupcovi z cudziny ani z iných uhorských miest naraz viac ako tri kusy kolínskeho súkna, dve jemné látky, dva kusy hodvábu, štyri kusy barchetu a podobne."

V stanovách bohatých kupcov potvrdila mestská rada Košíc v roku 1475, že: "Bez obmedzenia smú ostatní obyvatelia Košíc predávať na trhu len jeden deň v týždni - vo štvrtok. Po iné dni v obmedzenom množstve a vo vlastnom dome. Výnimky sa pripúšťali len v nákupoch Košičanov pre osobnú potrebu. Cudzí kupci okrem jarmoku sa nesmeli rozložiť na trhu, ani strihať, merať či vážiť. Predávať im bolo dovolené len v miestnosti svojho ubytovania."

O čo lepšie boli na tom naši plátenníci a plátenkári!

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  4. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  5. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  8. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  9. Mecom ide na zelenú
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  9. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  10. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 9 532
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 775
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 606
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 493
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 108
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 905
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 635
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 432
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 217
  10. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 2 140

Blogy SME

  1. Robert Štepaník: diel 60 - moje TOP10 za rok 2021, časť 2 (miesto 5 až 1)
  2. Anna Milanová: Minulá Jeseň... 2021
  3. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Porozmýšľajme o tom, ako rozmýšľame
  4. Helena Michlíková: Malý princ v rôznych jazykoch
  5. Martina Hilbertová: Odborníci: Aj deti treba chrániť pred koronavírusom. Priebeh môže byť ľahký, následky vážne
  6. Rudolf Pado: Ochranársky marazmus alebo všetky víťazstvá sú dočasné a všetky prehry trvalé
  7. Ján Marton: Roľníci všetkých regiónov spojte sa. Pre záchranu vidieka a dostatku potravín.
  8. Lukáš Ranik: Desiatkam tisíc domácností v panelákoch zdražie v januári teplo v priemere o 45%!
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 12 142
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 9 399
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 155
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 659
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 180
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 4 195
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 034
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 014
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pavel Macko, generálporučík vo výslužbe.

NATO zvažuje vyslať tisíc vojakov aj na Slovensko.


3 h
Ukrajina žije vo vojne od roku 2014.

Diplomacia zatiaľ neuspela, Rusko môže zaútočiť kedykoľvek.


5 h
Skúška predstavenia

Pre menej ľudí hrajú divadlá lacnejšie predstavenia.


26. jan
Janne Ahonen.

Počas ZOH v Pekingu bude pôsobiť ako televízny expert.


SITA 26. jan

Blogy SME

  1. Robert Štepaník: diel 60 - moje TOP10 za rok 2021, časť 2 (miesto 5 až 1)
  2. Anna Milanová: Minulá Jeseň... 2021
  3. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Porozmýšľajme o tom, ako rozmýšľame
  4. Helena Michlíková: Malý princ v rôznych jazykoch
  5. Martina Hilbertová: Odborníci: Aj deti treba chrániť pred koronavírusom. Priebeh môže byť ľahký, následky vážne
  6. Rudolf Pado: Ochranársky marazmus alebo všetky víťazstvá sú dočasné a všetky prehry trvalé
  7. Ján Marton: Roľníci všetkých regiónov spojte sa. Pre záchranu vidieka a dostatku potravín.
  8. Lukáš Ranik: Desiatkam tisíc domácností v panelákoch zdražie v januári teplo v priemere o 45%!
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 12 142
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 9 399
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 155
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 659
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 180
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 4 195
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 034
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 014
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu