kam sa zase vyšvihol rovno z STV, je na takýto projekt dosť zaujímavá persóna. To, čo si vzhľadom na slovenský šprint do eurozóny všimnutie už zrejme zaslúži, je informácia ministerstva financií, že v júni bude hotový "generálny zákon o zavedení eura".
Fakt je, že podľa plánov vlády by už za historicky kratučkú chvíľu, k 1. januáru 2009, malo dôjsť na Slovensku k najciteľnejšej zmene v živote občanov v tom zmysle, že sa dotkne doslova všetkých a stretávať sa s ňou budú každý deň. Pravda je, že sme už zvyknutí, jednu menovú konverziu z Kčs na Sk sme už prežili, ale aj tak... Zavedenie eura bude zásah oveľa citeľnejší, čo je zrejmé z toho, že v krajinách, kde už funguje ako platidlo šesť rokov, ešte dnes existujú ľudia, najmä starší, čo majú s pohybom po obchodoch a cenami problémy. Prechádzať budeme nielen z koruny na euro, ale aj z papierových peňazí na mince, ktoré sa stanú po dlhom čase opäť najfrekventovanejším platidlom. Či na to a mnoho iného potrebujeme až "generálny zákon", autor povedať nevie, ale položiť otázku, či sa nepripravuje predčasne, môže.
Program vlády Smer-SNS-HZDS, ktorá zavedenie eura, korunu volebného programu SDKÚ, myslí smrteľne vážne, je jedna vec. Druhá vec je, akú časť vlastného príjmu, či v korunách alebo eurách, by počnúc Ficom a končiac trebárs Barátom, títo ľudia stavili na to, že v januári 2009 sa v eurozóne skutočne ocitneme. Podstatná informácia, ktorá sa veľmi nepropaguje, totiž je, že o schopnosti Slovenska prijať euro nerozhodne vláda v Bratislave, ale panel trinástich ministrov financií štátov menovej únie. Samozrejme, na základe politických usmernení vlastných vlád.
Signálov, že by veľmi nechceli, ak sa splní päť tzv. maastrichtských kritérií, zatiaľ veľa nie je, veď rozhodnutie má padnúť niekedy v marci či máji 2008. V západnej tlači sa však už objavili názory, že rozšírenie menovej únie o Slovensko v situácii, keď celé okolie, Maďarsko, Poľsko i Česko, hlási odklady (najskôr pripadajú do úvahy v roku 2012), nedáva veľký zmysel. Teda pre tých, ktorí otvárajú brány. Slovinsko, ktoré vstúpilo teraz, nebolo z tohto hľadiska nejakou vážnou témou, keďže ide o maličkú krajinu. Často sa však pripomína osud tiež drobnej Litvy, ktorej ambíciou bol takisto 1.január 2007, ale zaostala jednu desatinu percenta (!!) za inflačným kritériom. A takáto pustá formalita stačila na veľmi nekompromisné nie. Nepomohli prosby, ani poukazovanie na vynikajúce výsledky ekonomiky a nepriestreľný fakt, že vysoký rast, ktorý Litva má, infláciu podporuje, takže percento Litvy je v podstate lepšie ako o čosi nižšie u iných krajín s omnoho pomalším rastom. Pričom treba vedieť, že v ostatných parametroch, napr. štátny dlh či deficit verejných financií, Litva výrazne predstihuje väčšinu kmeňových členov eurozóny.
Vyhlásiť na základe tejto predohry, že k Slovensku budú pristupovať s rovnakými predsudkami (rovnako zlým úmyslom) ako k Litve, sa nedá. Ale presne tak sa nedá nevšimnúť, že k pobaltskému kandidátovi neprejavili ani milimeter ústretovosti a hľadali zámienku. A dnes nevidieť argument, prečo by sa mali správať inak k Slovensku. Odpoveď, že ak preskočíme inflačnú latku, ktorá je spomedzi "maastrichtských" jediná, kde ešte existuje riziko, tak nedostanú dôvod na zádrapku, je naivita. Ak si povedia, resp. preváži názor, napr. o tom, že nie sú dostatočné záruky udržania stability, tak sa Fico s Počiatkom i Barátom môžu ísť pásť aj so svojím "generálnym zákonom". Litva nepadla preto, lebo nesplnila o absolútne smiešnu desatinu percenta inflačnú dogmu, ale preto, lebo ju nechceli. (Keď vchádzali do zóny Grécko a Taliansko, každý vedel, že trojpercentný deficit "splnili" len účtovným podvodom, ale týchto prijať chceli.) Možnosť, že Slovensko sa k 1. januára 2009 k euru nedostane, aj keď splní všetky úlohy z Maastrichtu, západní analytici pripúšťajú. Nepredpokladajú, ale nevylučujú.
To, čo vylučujú "expressis verbis", je, že ak rast cien prekročí 1,5 percenta nad priemerom troch krajín s najnižšou infláciou, čo je "benchmark" (latka), a zaostaneme nie o desatinu, ale stotinu percenta, tak prijatie eura je pre Slovensko vylúčené na sto percent. Ak už pre nič iného, tak len preto, lebo by to bolo nespravodlivé voči Litve... Záverečná pointa je, že slovenskí politici i analytici síce dnes vyhlasujú, že splnenie inflačného kritéria je dosť reálne (vďaka svetovým cenám energií), ale opäť by to bolo zaujímavejšie, keby za svoje prognózy museli ručiť vlastnými peniazmi. Autor tohto textu si napr. myslí, že páni Barát a spol. by na splnenie inflačného cieľa nestavili ani svoju týždennú (hodinovú?, hahaha) mzdu... Generálny zákon však pripravujú. Nech je nám všetkým k úžitku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
