Gánovce - obec s bohatou minulosťou sa nachádzajú tri kilometre juhovýchodne od Popradu, v Popradskej kotline, v doline Gánovského potoka.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317 ako Villa Ganau. Už vtedy obec patrila trom zemepánom a medzi nimi bol Barilius, syn Gaana, podľa ktorého dedina dostala svoje pomenovanie. Názov obce sa v historických dokumentoch menil. Z Ganfal sa zmenil na Ganovecz a od roku 1808 to už boli Gánovce, po maďarsky Gánöc a nemecky Gansdorf. Dedina pravdepodobne existovala ešte skôr, o čom svedčí rannogotický kostol postavený začiatkom druhej polovice 13. storočia. V tesnom susedstve Gánoviec vznikla nemecká obec s názvom Filice, ktorá ho dostala podľa nemeckého kolonistu, ktorému pozemky v roku 1236 daroval uhorský kráľ Belo IV. (Filice boli v roku 1924 pripojené ku Gánovciam).
V dávnej dobe pri vzniku Uhorska Gánovce a Filice patrili ku kopijníckym obciam, ktoré tvorili zemani. Takéto obce vytvorili Malú župu, resp. Stolicu spišských kopijníkov, ktorá splynula v roku 1803 s veľkou Spišskou stolicou. Kopijníci ostávajú dodnes záhadou a predpokladá sa, že v stredoveku plnili strážnu službu hraníc. Historici hovoria, že ich názov a náplň siahajú až do obdobia Veľkomoravskej ríše a v neďalekom Dreveníku aj v Čingove sa nachádzali dôležité slovanské centrá.
Kopijníci nadobudli v Uhorsku svoje osobitné práva, z ktorých si mnohí osadníci zachovali svoj zemiansky stav, ale mnohí z nich vplyvom mnohých zemepánov stratili svoje postavenie a upadli do stavu poddanstva a boli pričlenení pod veľkú Spišskú stolicu. V súčasnom období sa niektorí odborníci zapodievajú podstatou kopijníkov. Názov dostali podľa toho, že v prípade ohrozenia bolo povinnosťou od každej štvrtej usadlosti postaviť ozbrojeného kopijníka. Isté je, že spišskí kopijníci boli na Spiši už v 12. storočí, lebo r. 1243 mali potvrdené Belom IV. také rozsiahle výsady, ako oslobodenie od mýta na Spiši, od daní, dedičné právo na majetok, voleného sudcu a iné. Do 15. storočia mali svoje sídlo v Spišskom Štvrtku, neskoršie na viacerých miestach, kde bol stoličný dom. Stolica spišských kopijníkov ako výsadný samosprávny celok zanikla podľa zákonného článku z roku 1802 a ako sme uviedli, splynuli o rok so Spišskou stolicou. Zo zemanov a neskoršie statkárov sa po roku 1848 v obci usadili Takáčovci a neskoršie aj Alexyovci, ktorí tam hospodárili až do druhej svetovej vojny. Po vojne pozemky obhospodaroval v obci ŠM Veľká Lomnica, potom bolo založené JRD a nakoniec ich obhospodaroval ŠM Poprad. Obyvateľstvo sa zapodievalo poľnohospodárstvom a je zaujímavé, že sa tam dobre darilo aj ovocinárstvu.
Ivan Chapupecký v knihe Dejiny Popradu na starne 45 uvádza o kopijníkoch toto: "V 11. a 12. storočí, keď sa začali formovať naše mestečká, veľká časť stredného Spiša už nebola voľná. Značné územie okolo 'veľkej cesty' od Spišského hradu až prakticky po Poprad obývalo šľachtické obyvateľstvo, ktoré bolo združené v organizačnom zväzku známom pod menom Stolica X spišských kopijníkov. Šlo možno o zvyšky slovanskej šľachty, ktorú prevzali do svojich služieb Maďari, ako strážcov hraníc po tom, čo okolo roku 1100 pripojili aj stredný Spiš k Uhorsku. Ich staré výsady im potvrdil Belo IV. hneď po tatárskom vpáde v roku 1243."
Gánovce od roku 1890 neboli verejnosti tak známe ako je tomu dnes. Žilo tam vtedy 300 obyvateľov. Až neskoršie sa obec preslávila bohatou históriou a dnes v Gánovciach žije 1020 obyvateľov z ktorých je veľká skupina slušne žijúcich Rómov.
Nachádzajú sa tam rarity našej dávnej histórie, o ktorých budeme písať. Najvzácnejšou stavebnou historickou pamiatkou dediny je rannogotický kostol z roku 1267. V prvých rokoch jeho existencie sa nepozná jeho patrocínium, až od roku 1497 bol zasvätený Panne Márii, od roku 1530 sv. Štefanovi Prvomučeníkovi a od roku 1700 sv. Michalovi Archanjelovi. Z interiéru kostola je vzácny gotický triptych sv. Mikuláša, vytvorený pod vplyvom levočskej umeleckej školy okolo roku 1500. Vynikajúca drevorezba sv. Pavla, ktorá je vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Zaujímavé sú aj steny lode a presbytéria s nástennými maľbami zo 14. storočia. Kostol je národná kultúrna pamiatka a bol zaradený do Spišsko-Gemerskej trasy Gotickej cesty.
Gánovce boli známe aj v zahraničí, odkiaľ sem prichádzali ľudia z dvoch dôvodov, jednak ako návštevníci kúpeľov, v ktorých poskytovali od r. 1906 v novej kúpeľnej budove vodoliečbu pod dohľadom lekára a jednak ako odborníci z radov historikov, archeológov a antropológov. Chceli sa osobne presvedčiť o mieste nálezu výliatku mozgovne neandertálca, ktorý tu bol objavený (o tom budeme písať osobitne).
Zo súčasných zaujímavostí je v Gánovciach moderná stavba Hydrometrorologického ústavu Slovenska, zaoberajúceho sa meraním ozónu v ovzduší, ako v jedinom zariadení v SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
