Pred zavedením verejnej dopravy v Košiciach ľudia cestovali omnibusmi ako prostriedkom hromadnej dopravy.
Omnibusy patrili súkromníkom, ťahali ich kone a doprava bola sporadická bez cestovného poriadku. Omnibusy vozili ľudí do rekreačných lokalít Košíc a do kúpeľov na Bankov a k Ťahanovciam. V rokoch 1880 - 1882 premával omnibus z Hlavnej ulice na železničnú stanicu a k bývalým parným kúpeľom pri terajšej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde po nich zostala iba parková plocha. Podľa potreby premával omnibus aj do Herlian. V roku 1887 sa podujal na túto dopravnú novinku majiteľ omnibusu Sterpka. Herľany boli navštevovanými kúpeľmi záujemcami z Uhorska i z českých miest vtedajšieho Rakúskeho mocnárstva. Do kúpeľov v Herľancoh zaviedol Sterpka o dva roky pravidelnú dopravu trikrát týždenne a cestovné lístky predával v košickom hoteli Schiffbeck. Do kúpeľov pri Ťahanovciach štyrikrát denne premával omnibus W. Zigmanna.
Predchodcami dnešnej taxislužby boli v Košiciach fiakre. Ich majiteľmi boli tiež súkromníci, ale o organizáciu tejto dopravy sa staralo mesto. Vydalo osobitný mestský štatút, ktorý určoval cestovné tarify, stanovištia fiakrov, ich vzhľad, hygienické predpisy a povinnosť fiakristov nosiť rovnošatu. V nových uniformách sa dokonca fiakristi predstavili hlavnému policajnému kapitánovi Košíc V. Madarászovi v auguste r. 1895, o čom Košické noviny uverejnili správu 3. 9. 1895.
Fiakre boli očíslované a evidované ako neskoršie aj dnes autá na policajnom kapitanáte. Keď predchádzajúci policajný kapitán Ľ. Saád r. 1880 uviedol do platnosti nové cestovné tarify fiakrov, vyvolalo to nespokojnosť fiakristov do takej miery, že ani jeden z nich neprišiel dopoludnia na svoje stanovište. Bolo to 1. mája v nedeľu a ako každú nedeľu bol zvýšený záujem o túto dopravu. Tento štrajk bol iba niekoľkohodinový na rozdiel od štrajku 27 majiteľov fiakrov, ktorí zastavili svoju činnosť na niekoľko mesiacov v roku 1872, kedy sa začalo uvažovať na radnici o zavedení jednotných taríf. Štrajk sa skončil tým, že magistrát vyzval fiakristov, korí chcú opäť vykonávať túto činnosť, aby si podali žiadosť o udelenie koncesie.
Lenže nespokojnosť bola aj z opačnej strany u cestujúcich, ktorí používali služby fiakristov. Košičania sa sťažovali na zanedbanosť fiakrov, nedostatočnú čistotu, na prekračovanie stanovených cien. Žiadali za každé predraženie finančný postih fiakristu, tiež uverejnenie cenníka na stanovištiach fiakrov, aj v mestskej tlači a predvolanie na policajný kapitanát tých fiakristov, ktorí odmietajú služby zákazníkom na kratšiu vzdialenosť v meste.
Situáciou v individuálnej preprave fiakrami sa zaoberalo aj mestské zastupiteľstvo v januári 1889, keď bolo na programe rokovanie aj modifikácia štatútu o fiakroch Ministerstvom vnútra. Porovnali v ňom tarify Košíc s hlavným mestom a považovali ch za zodpovedajúce v tamojších podmienkach a nepoškodzujúce záujmy fiakristov, ako to tvrdili oni.
Policajný kapitanát vydal nové nariadenie o dodržiavaní estetického vzhľadu fiakrov a ich hygieny, čo aj kontroloval, rovnako ako dodržiavania taríf. Magistrát navrhol založiť účastinnú spoločnosť pre dopravu fiakrami, voči čomu sa nevyjadril dostatočný počet občanov. Fiakristi verzus vrchnosť - stáli proti sebe až do zavedenia električky.
Fiakre boli významným dopravným prostriedkom v celom Rakúsku - Uhorsku, ba v celej Európe. Názov fiaker pochádza z Francúzska podľa jednej z parížskych ulíc "rue Saint Fiacre" - ulice sv. Fiakra, kde si záujemca o rýchlu prepravu v Paríži mohol objednať kočiša. Tento spôsob dopravy už fiakrom sa začal používať okolo roku 1650 vďaka N. Sauvageovi a veľmi rýchlo sa rozšíril vo väčších európskych mestách. Prvú licenciu fiakristovi vydali v roku 1693.
za mesto fiakristov sa považuje Viedeň, kde v súčasnosti nájdete v historických uliciach "parkujúce" fiakre, ktorými môžete absolvovať aj hodinovú prechádzku vyhradenými viedenskými ulicami. Raritou je múzeum fiakrov s troma tisíckami týchto vozidiel, množstvom vlajok, "taxametrov", rekvizít fiakristov a expozíciu obrazov a umeleckých diel s tematikou fiakrov a fiakristov. Múzeum je v 17. okrese, otvorené pre verejnosť každú prvú stredu v mesiaci a vstup je bezplatný. Je to unikátne múzeum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
