v podobe dreva, obilnín, niekde i piva, slaniny a iných. K tomu patrili aj tzv. vedľajšie príjmy ako pečenie oblátok pred Vianocami (písali sme o strastiach, ktoré boli s nimi spojené) 21. decembra 2006 v článku Vianočné oblátky piekli učitelia v týždni po Lucii, no predovšetkým naturálie, ktoré vyzbierali žiaci po domoch na Blažeja a Gregora, predtým ešte aj na Havla a Martina.
Odkedy začal platiť tento vokátor, chodil po domoch učiteľ so žiakmi, od 18. storočia už len žiaci. Aby takáto obchôdzka po domoch nepôsobila dojmom žobrania, využívali učitelia staršie tradície, príležitostné vinše aj verše a vyberanie dostalo určitý spoločenský rámec. Takmer všade ho volali koledovaním, lebo pripomínalo vinšovanie na Vianoce a Nový rok. Takéto vinše, ktoré predniesli vždy najlepší žiaci na obchôdzke, ktorú volali "blažejácia" lebo bola na Blažeja tretieho februára, boli uverejňované aj v kalendároch. V Slovenskom kalendári na rok 1799 bolo niekoľko takýchto vinšov. Z dvoch sme vybrali krátku časť:
"Dnes je svätého Blažeja deň,
v ňom sa zachováva obyčaj ten,
že chudobní žiaci chodia
po domoch dobrých ľudí,
aby svoju živnosť dostali."
V druhej ukážke sa už jasne hovorí, kto poslal žiakov vyberať a čo konkrétne:
"Milí hospodár!
Na deň svätého Blažeja
obyčaj pána rechtára
poslať žiakov do dvora,
či sa plní komora
bravčovinou, baraninou
údeninou a šovdrinou (šunkou)."
Potom vymenujú všetky potraviny od múky, fazule, maku, po klobásy, slaninu, oštiepok, maslo, vajcia a ovocie. Podľa vymenovaných naturálií v každom dome niektoré dali deťom do košíkov i vreciek aj peniaze. Plné košíky odniesli do školy a pokračovali v blažejácii. Za to ich večer učiteľova manželka pohostila bryndzovými haluškami a učiteľ dal každému päť grošov.
Podobné blažejské vinše uverejnil v roku 1870 Dobšinský a žiacke piesne z prvej tretiny 19. storočia, zaznamenal aj Ján Kollár: "My úbohí žiaci, bystrí jak zajaci, do školy chodíme, tam sa učíme Pánaboha chváliti a rodičov ctíti, blízkych milovati, starý zvyk nezanechati."
Na mnohých miestach žiaci zaspievali najprv pieseň a potom prednášali vinše.
Asi od poslednej tretiny 19. storočia deti prestali vyberať pre učiteľov naturálie. Zvyk väčšinou zanikol, niekde sa udržal až do čias pred začiatkom prvej svetovej vojny, kedy z vyzbieraných potravín učiteľova žena pripravila pre všetkých žiakov obed. Po ňom bola tanečná zábava s gajdošom.
Tento zvyk niekde splynul s fašiangovým koledovaním, kedy dospelí mládenci s hlavnou postavou "husárom" so šabľou chodili po dedine a to, čo vybrali, zhromaždili v dome niektorého dievčaťa, kde pripravili pohostenie. Tento zvyk bol začiatkom 20. storočia na Spiši.
Podobným vyberaním aké bolo na Blažeja, boli aj obchôdzky na Gregora 12. marca tzv. gregorácie. Ich predchodcom boli údajne rímske slávnostné sprievody učiteľov a žiakov od 9. do 13. marca na počesť bohyne Minervy.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
