má výslovne uvedené bulharské sestričky, tak zase taký zločin až nespáchal. A v podstate to ani nie je veľké skreslenie situácie. Napríklad socialistickú internacionálu, ktorá bude v máji rokovať o obnovení členstva Smeru, zaujíma Slota a nie nejaké cesty ku Kaddáfímu. Napriek faktu, že druhý menovaný je stokrát väčší blázon ako ten prvý, ktorý vyniká len v slovenských pomeroch.
Treba otvorene priznať, že Ficova zahraničnopolitická línia, ktorú implementuje na Slovensku cez rôzne protokomunistické stanoviská a ciele svojich návštev, v princípe nevybočuje z akéhosi nového konsenzu v Európe. S názorom, že vzťahy treba rozvíjať aj s tyranmi a ľudožrútmi, pretože čím viac diplomacie, tým viac porozumenia (a pod.), patrí v rodine socialistov k väčšine. Medzi konzervatívcami by to bol prístup skôr menšinový, ale zďaleka nie úplne marginálny. To, čím sa Fico odlišuje a čo ho prezrádza, je otvorenosť až akási revolučná eufória ("nebudem ničím pudlíkom"), s akou sa hlási k úplnej relativizácii takých vecí ako vzťah k ľudským právam, typy režimov, či miera slobôd, ktoré garantujú.. Európski socialisti jeho výpravy neodsúdia, pretože proti tomu, že aj Kaddáfí je človek, oni faktické námietky nemajú, odkedy "vodca líbyjskej revolúcie" zaplatil miliardové odškodné pozostalým za teroristický akt nad Lockerbie a vydal páchateľov. Naopak, Líbya sa im hodí do konštrukcie "multilaterálneho" sveta, ktorú tak propagujú proti americkému "unilateralizmu". A keďže embargo na Líbyu bolo zrušené, tak tam môže ísť trebárs aj Fico. Akurát a to je rozdiel - eurosocialisti sa nehrnú. Nepotrebujú manifestovať pre domáce publikum, za čím piští ich srdce a duša. Fakt je, že Rassmussen (šéf eurosoc.), Prodi, Gusenbauer, Paroubek (atď., atď) Kaddáfího neobdivujú, nebol ich detský sen a vzor. Len kvôli tomu účelu, aby sa s Kaddáfím demonštratívne predviedli a urobili rodinnú fotku, iní politici do Líbye nepôjdu. Formálne by už mohli, ale nevidia presvedčivý dôvod ani motiváciu.
Pretože, a to treba prízvukovať, nie je pravda, že do Líbye premávajú premiéri už takpovediac kyvadlovou dopravou a úplne hocikto. Z šéfov vlád EÚ tam boli Blair a Berlusconi, čo sú úplne iné politické váhy i pôsobnosti, než akú má Fico. Predsedovia vlád takých krajín, ako je Slovensko, sa do Tripolisu neryjú. Ekonomické záujmy toho typu, o ktorých sa tak husto rozpísalo, teda vybavenie akejsi zákazky pre LO Trenčín či deblokácia storočného dlhu sa riešia na podstatne nižšej úrovni. Asi na takej, akú spomenul Dzurinda námestníci ministrov. Debata môže byť o námetoch, ktoré sa objavili dodatočne: Prípadné dodávky líbyjskej ropy či dokonca plynu na Slovensko. Diverzifikácia energetických zdrojov je priorita takej nosnosti, že azda, azda, unesie aj osobnú zainteresovanosť premiéra. To v prípade, že predchádzajúce rokovania na nižšej úrovni zlyhali. Tu je však podstatné to "dodatočne": V prvých zvodkách o líbyjskom tripe, ktoré produkovalo Ficovo okolie či MZV, nebolo o rope a plyne ani slovo. Nápad si prisvojili a zaradili do agendy, až keď sa do podnikateľského sprievodu premiéra iniciatívne prihlásil Oskar Villági, generál zo Slovnaftu (MOL)... To hovorí za všetko.
Ďalšia ekonomická "téma", o ktorej údajne rokovali včera, je skôr horror a svedčí o ohromnom diletantstve premiéra, MZV či špeciálnych služieb, ak dávali Ficovi podklady. Ponuka na "investovanie líbyjského kapitálu na Slovensku, napríklad do oblasti cestovného ruchu", je skoro neuveriteľná preto, lebo demokratické tajné služby líbyjský kapitál veľmi prísne monitorujú a vnímajú ako veľké bezpečnostné riziko. Že prečo, to si môže každý slobodne domyslieť, proste to tak je.
Srandička, ale príznačná, je, že dnešné stretnutie Fica s Kaddáfím nemá ani pevný termín. Premiér slovenskej vlády musí čakať, až sa mu telefonicky ozvú, že diktátor má na neho čas. Kaddáfí je totiž nekonvenčný typ, o tom, ako mu šibe a je kompletne vygumovaný, vyšli v západnej tlači už celé eseje. Ako radový občan nejakej demokracie by bol zrejme zbavený svojprávnosti. Ak teda bude mať náladu a stretnutie si nerozmyslí, Ficovi sa splní dávny sen, podá si ruku s idolom mladosti a aby sme boli spokojní aj my ostatní, zamrmle tri vety o bulharských sestričkách... Autor tohto textu má Fica vcelku rád, už si bez neho nevie predstaviť život, ale keby sa mu Kaddáfí vyhol a vôbec sa s ním nestretol, bola by to krááááásna pointa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
