Nad cenou váhal dovtedy, až mu Hamonnd niekto vyfúkol
Zajtra sa milovníci histórie a návštevníci búrz v Budimíre môžu výstavou ´Začal to Gutenberg´ preniesť do sveta predchodcov počítačov. Časť zo svojej zbierky tam odprezentuje Košičan Ladislav Kónya. Nebudú v nej však moderné počítače, ale klasické mechanické písacie stroje. Medzi nimi i také, ktorých rodný list má dátum 1905.
L. Kónyu fascinuje ľudská práca. Už ako chlapec rád chodil ku kováčovi a sledoval, ako kuje podkovu, aby ju potom upravil na kopyto. "Bol to úžasný pohľad a pre mňa neopísateľný zážitok. Podobných momentov, aj keď niekto nad tým nechápavo krúti hlavou, som mal viac. Jeden sa viaže priamo k tomu, ako som so zbieraním písacích strojov začal."
Stalo sa to v jednom kovošrote. Práve došlo auto s vyklápacou korbou. Na zem sa zosypalo množstvo klasických mechanických písacích strojov, saldovacích strojov i kalkulačiek s otáčacou kľukou. Lyžica bagra kancelárskych a účtovníckych pomocníkov nabrala, presunula do zariadenia, ktoré ich stlačilo a o pár chvíľ neskôr vymrštilo na zem v podobe zošrotovanej kocky. "Krásne ľudské výtvory sa premenili na veľké nič, z čoho mi prišlo ľúto. Živo som si predstavil, koľko rúk muselo pracovať, kým opracovali, vybrúsili, vyvážili a poskladali jednotlivé písmenká do podoby písacieho stroja."
Ako tak stál a zamýšľal sa nad ničením strojov, jedna mašinka dopadla neďaleko neho. Lis, ktorý ich stláčal dokopy, ju dostatočne nezachytil, a tak sa nestala súčasťou zmačkanej kocky. "Stroj bol poškodený, no tak prosebne sa na mňa pozeral a ´hovoril´: "Lacko, necháš ma tu?", že som neodolal. Zodvihol som ho, za fľašku vyškeftoval s pracovníkom kovošrotu a zobral domov. I keď som nevedel, o aký typ stroja ide, ani, či bude niekedy fungovať. Bol totiž potlačený, i zafúľaný..."
Vďaka kamarátovi, ktorý mal kamaráta - opravára, sa L. Kónya dozvedel, že ak písací stroj "vyperie" v benzíne a v oleji, vyčistí ho. "Mal pravdu, kúpeľ pomohol. Zabudol ma však upozorniť, že ak sa použije nevhodný, bude príšerne smrdieť. Manželka ma s ním išla vyhodiť z domu. Mašinka však ako keby sa mi chcela odvďačiť, ukázala krásnu, precíznu ľudskú prácu. Dokonca sa na nej dalo písať." Tak sa stal L. Kónya majiteľom prvého písacieho stroja značky Mercedes.
Keďže nie pri všetkých mal šťastie, že boli pojazdné, vďaka svojej ješitnosti sa ich naučil postupne opravovať. Zložité to vraj nebolo, písacie stroje, i keď pozostávali z asi 1600 súčiastok, mali len asi 5 či 6 základných funkcií. Niektoré robia pri údere viac vertikálny, iné skôr horizontálny pohyb. Podľa toho sa dalo na prvý pohľad určiť, či ide o značku Mercedes, Adler, Remington alebo Zeta. "Úžasné pri nich bolo aj to, že keď som mašinku rozobral, pri skladaní všetky časti do seba zapadali. I to dokazovalo ľudskú dômyseľnosť a zručnosť," chválil zberateľ výrobcov.
Po prvom písacom stroji Mercedes sa L. Kónya snažil získať mu "súrodencov." Ich cesty boli rôzne. Len málokedy mohol hľadať v starých domoch či na pôjdoch dedinských chalúp. "Písací stroj je úradnícky nástroj, ktorý používali hlavne vo fabrikách, prípadne notári, sudcovia, mešťanostovia. Viac som sa preto musel zameriavať na vtedajšie tzv. ´vyššie vrsty´. Pátral som aj po miestach, kde boli kedysi verejné pisárne, lebo tak, ako sa dnes rozbehli internetové kaviarne a čajovne, tak predtým existovali pisárne." Najprv boli ručné, kde pracovali len muži. S rozmachom písacích strojov sa do práce v pisárňach stále viac a viac dostávali ženy.
"Niekoľko kusov som dostal od známych i neznámych ľudí. Pred rokmi, keď sme ešte boli s Čechmi jedna republika, televízia o mne odvysielala šot. Po ňom sa mi hlásili ľudia z rôznych končín, ktorí mi oznamovali, že majú doma stroj a nevedia, čo s ním, tak nech si poň prídem. Asi päť strojov mi dobrodinci dokonca poslali poštou." Veľa ich podonášal z cudziny, keďže za aktívneho života mal možnosť cestovať. Jeden kúpil na blšáku vo Viedni. Domov ho niesol v aute a pritom prežíval obavy, keďže u nás sa písacie a rozmnožovacie stroje považovali za súčasť protištátnej činnosti a špionáže. Zaujímavé na stroji bolo, že má na klávesnici len tri rady písmen, kým väčšina má štyri. Ten, kto písal všetkými desiatimi prstami, mal pri klepkaní na ňom mierne problémy.
"Na inom blšáku, tuším to bolo vo Frankfurte, som videl veľmi vzácny stroj Hamonnd z roku 1880, za ktorý pýtal predávajúci 100 euro. Dúfal som, že keď blšák obídem a nič nenájdem, vrátim sa k nemu a skúsim cenu ujednať. Muž bol neoblomný, trval na svojom. Odišiel som teda preč, ale nedalo mi a po pár minútach som sa vrátil. Stroj bol preč. Pre kohosi iného pýtaná čiastka nebola veľa a ja som obišiel naprázdno." U písacích strojov neexistujú katalógy, takže kúpa a predaj sú vecou dohody. "Inokedy som mal možnosť získať Remington 1. Zaujímavý bol tým, že pripomínal viac šijací ako písací stroj. Postavený bol na stole, len ´šľapací´ pedál mu chýbal. Keď človek na ňom písal, nevidel, čo klepká. Musel vstať, nadvihnúť veko a pozrieť sa, či robí preklepy alebo nie. V dvojizbovom byte, v ktorom sme s manželkou bývali, by však zaberal veľký priestor, tak som šancu prepásol. Doteraz to ľutujem..."
L. Kónya má strojov niekoľko desiatok. Zväčša sú funkčné, niektoré čakajú na reparáciu, čosi si nechal na súčiastky. I keď priznal, že ak má z jedného stroja čosi vybrať, aby druhý fungoval, až ho pichá pri srdci. Radšej mať však jeden fungujúci ako dva "chytače" prachu... Občas tiež uvažuje, ktorý stroj na čo slúžil. Možno na niektorom písal notár rozhodnutie o pridelení majetku, chlapec dievčine milostný list alebo sudca rozsudok smrti? Ktohovie.
"Konkrétnejšie sa ich históriu nedozviem. A tak sa zaujímam aspoň o spôsob tlaku kláves na papier či typy písma. Písacie stroje sa rýchlo udomácnili, lebo výrazne uľahčovali prácu. Podobne ako dnes počítače, ktoré klasické mašinky vytlačili. Preto sa mi ťažko zháňajú. Jedine, ak má niekto stroj doma a buď k nemu nemá vzťah alebo chce urobiť komusi radosť, zbaví sa ho." Poniektorí pýtajú peniaze, lebo si myslia, že za neho získajú veľký peniaz.
Asi štyri stroje získal L. Kónya z prevádzky, ktorá kedysi fungovala na niekdajšej Šrobárovej ulici a tam ich opravovali. Keď sa mechanikom dostal do rúk taký, ktorý bol podľa nich neopraviteľný, otvorili príklop a šupli ho do pivnice. "Po rokoch, keď sa predajňa likvidovala, mal som možnosť do pivnice ísť a stroje pozbierať." Náhodou sa tiež dozvedel, že nejaký pán z Michaloviec predáva unikátny písací stroj. "Mašina stála za to. Starký za ňu peniaze nechcel, bol za výmenný obchod, čiže, nech mu dám zaň novší písací. Tľapli sme si a starký mi prezradil, že unikátny exponát našiel ešte jeho otec v dome, ktorý dostal po nejakom Židovi." L. Kónya by rád získal písací stroj Remington 9. Má ho istý Košičan, no predať ho nechce. "Navrhol mi výmenu. Keďže zbiera rádiá spred 2. svetovej vojny, zháňam teraz také rádio, aby som mal za ním s čím prísť a výmenný obchod dotiahnuť do konca."
Často tiež chodí L. Kónya na burzy starožitností. Často sa vracia naprázdno, lebo po mechanických písacích prišli elektrické. "Nádej však nestrácam, v byte voľné miesto na ďalší exemplár stále nájdem." Keď si raz predsa len povie, že stačilo, zbierku by rád podaroval niektorému múzeu. "Slovenské technické v Košiciach to však nebude, lebo má čarokrásnu zbierku, podľa mňa minimálne európske unikum. V niektorom menšom meste by však z tej mojej mohli mať radosť," myslí si zberateľ, ktorý na písacom stroji aj sám píše. Dvoma prstami.
"Máme radosť, že zo zbierky L. Kónyu sa môžu zajtra potešiť desiatky ľudí. Organizovaním búrz sa snažíme ukázať, že v živote človeka hrajú významnú úlohu aj iné faktory, napríklad vzdelanie. Nie iba komercia," povedal za Antik Bazár a LinArt organizátor burzy a výstavy Karol Linhart. Kto bude mať záujem, môže si písanie na mechanických strojoch v Budimíre odskúsať.
Ako vyzeral prvý písací stroj, to sa nevie, nezachoval sa ani náčrt. Prelomovým sa stal až typ Typewriter
Klávesnica sa nezmenila, dokonca prešla na počítače
Klasický mechanický písací stroj sa skladá z klávesnice, na ktorú sa pôsobí prstami rúk. Od klávesnice idú samostatné páčky a na ich konci sú písmená. Keď sa stlačí na klávesu, páčka presunie ramienko s písmenom k papieru a vďaka tkanej páske nasiaknutej tlačiarenskou farbou na papier podopretý gumovým valcom.
Po prvýkrát si dal nápad patentovať v roku 1714 anglický inžinier Henry Mill. Z modela jeho stroja sa nezachoval ani náčrt, ťažko sa dá preto hovoriť, ako vyzeral. Prvé pokusy vytvoriť písacie stroje na slepecké písmo pochádzajú z roku 1730 od anglického matematika N. Saundersona. Vznikali preto, lebo vynálezcovia chceli zmierniť nepriaznivý osud nevidiacich.
V súvislosti s tým sa hovorí, že v roku 1784 krstná dcéra Márie Terézie, slepá speváčka Mária Paradiso, sa zamilovala do muža nižšieho stavu. Osobne s ním komunikovať nemohla, vtedajšie mravy, keďže pochádzala z vyššieho stavu, to nedovoľovali. A tak mu písala. Cez pisárov. Tým sa porušovalo listové tajomstvo. Bratislavčan J. W. Kempelen, známy figurínou Turka hrajúceho šachy, ktorého nikto nevedel poraziť, údajne jej vymyslel písací stroj založený na Braillovom písme. A mohla si s milým písať sama.
Prvý americký patent na písací stroj dostal v roku 1833 Villiam Austin Burt z Detroitu. Prvé stroje s typovými pákami písali do spodu valca. Keď sa chcel píšuci presvedčiť, čo napísal, musel zodvihnúť vozík. Ďalšia významná udalosť sa odohrala v roku 1874, kedy Ch. L. Sholes a C. Glidden predali krachujúcej zbrojovke E. Remington & Sons písací stroj Typewriter. Veľmi sa neujal. Mal iba veľké písmená a keď sa na ňom písalo rýchlo, typové páky, ktoré boli tesne vedľa seba sa zasekávali a písanie bolo náročné.
Druhá verzia už obsahovala preraďovač (shift) a dali sa na ňom pomocou tých istých kláves písať malé i veľké písmená. Typové páky s najčastejšie používanými písmenami boli umiestnené ďalej od seba, čo umožňovalo rýchlejšie písanie. V roku 1888 bolo toto rozloženie kláves prijaté v Toronte ako štandard, takže postupne ich prevzali aj ďalšie spoločnosti zaoberajúce sa výrobou písacích strojov. I keď niektoré národy urobili drobné úpravy, ktoré im lepšie vyhovovali. Slovenská klávesnica napríklad vychádza z nemeckých písacích strojov, no tie mali prehodené klávesy Z a Y. Nám je však lepšie mať Z v hornom písmennom rade, a tak bolo umiestnené tam. Klaviatúra ako taká sa bez väčších zmien uchovala do dnešných čias. Dokonca sa preniesla i na počítačové klávesnice a notebooky.
Prvé písacie stroje v Československu vyrobila v roku 1932 Zbrojovka Brno. Odkúpila licenciu od firmy Remington na štandardné a prenosné stroje a vyrábala Remington Z-16 Standard a Remington Z-16 Portable. Už v roku 1946 vyrobili 20-tisíci kus, čo dokazuje, že išli na odbyt. V Košiciach na začiatku 20. storočia na dnešnej Žižkovej ulici fungovala firma Procento, ktorá síce nevyrábala, ale montovala písacie a počítacie stroje.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
