Pred štyrmi rokmi tu nepoznali žiadnu motlitbu ani desatoro

Na Luníku IX už štvrtý rok pôsobí rímskokatolícky kňaz Jozef Červeň. Celebruje omše, stará sa o deti a vedie komunitné centrum. Vychovávať obyvateľov najväčšieho rómskeho sídliska na Slovensku a možno aj v Európe je sizyfovská práca. Keďže sme boli zvedaví na "dobrodruha", ktorý sa podujal na scivilizovať našu najmenej prispôsobivú komunitu, jednu nedeľu sme sa na jeho omši v miestnej základnej škole objavili aj my.

Na omši je asi 40 veriacich, väčšinou deti a mládež. Kňaz zameral svoju kázeň na to, aby sa usilovali byť príkladom pre ostatných. Mládí sú z našej prítomnosti trošku rozrušení. Hlavy otáčajú smerom k nám, lebo fotografka s objektívom púta najväčšiu pozornosť. Rozruch usmerní kňaz kľudnými, ale ráznymi slovami. V miestnosti sa znovu rozhostí ticho. Autorita J. Červeňa je očividná...

"Väčšinou na omše chodia deti. Jednak preto, lebo sa konajú v škole, čo dospelých odrádza. A tiež preto, lebo sa nám podarilo podchytiť mladšiu generáciu. Dospelí si ťažšie privykajú na niečo, čo celý život nepoznali," vysvetľuje dôvod, prečo na "luníkovské" omše chodí takmer výlučne mladšia generácia. Pritom keď na sídlisko pred štyrmi rokmi prišiel, deti a mládež nepoznali ani jednu modlitbu. A o tom, čo je kresťanské desatoro, nemali poňatia.

Deti treba motivovať

J. Červeň sa na košické rómske sídlisko dostal nie za trest, ale z vlastného presvedčenia. Ponuku katolíckej inštitúcie, zaoberajúcej sa pastoráciou Rómov, bral ako výzvu. Vymenil rómskych farníkov v obci Toporec pod Spišskou Magurou za tvrdšie sústo. Pred príchodom na Luník IX, netušil čo ho čaká. Predstavu o situácii na sídlisku si mohol vytvoriť len na základe toho, čo poskytovali médiá. Tvrdí však, že realita bola omnoho príjemnejšia, ako jeho fantázia. "Média situáciu nafukujú. Nie je to tu také hrôzostrašné. Bývajú tu aj slušní Rómovia, škola i škôlka je dobre zabehaná."

Prvé kroky farára na novom pôsobisku boli opatrné. Aby v tejto priekopníckej práci nebol sám, prišiel s kamarátom, kaplánom Emanuelom Čuríkom. "Spočiatku sme mali byť ubytovaní na fare v Košiciach Myslave. Obaja sme však trvali na tom, že chceme bývať na sídlisku. Poslanci mesta Košice napokon našli byt, ktorý sa podujali dať do poriadku tak, aby sa v ňom dalo bývať. Bol totiž mierne ´vybývaný´. Nutná bola výmena jadra, gumolitu na podlahách i kuchynskej linky. Vlastne skoro všetkého, okrem múrov," spomína J. Červeň.

Začiatky "misie" boli dobrodružné a z večerných pochôdzok po sídlisku mal strach. Nečudo, veď na ulici po nich veľa malých detí pokrikovalo a niektorí hádzali kamene. Prvú omšu na Luníku IX slúžil J. Červeň vo vlastnom aute. Chcel celebrovať čím skôr a keďže nenašiel na tento účel vhodnejší priestor, nemienil čakať. Aj ďalšie omše boli netradičné. Konali sa v jeho vlastnom byte. Prvú "normálnu" omšu celebroval v kultúrnom dome, v sále, ktorá slúžila ako bar. "Neboli tam najvhodnejšie podmienky. Opití chlapi nám neraz nechceli sálu uvolniť. Pomohla riaditeľka základnej školy, ktorá nám dala k dispozícii miestnosti v starej časti školy, slúžiace ako sklad."

J. Červeň okrem pastoračných povinností učí deti v škole náboženstvo i prácu s počítačmi a vedie komunitné centrum, ktoré deťom vypĺňa voľný čas. Aspoň sa neflákajú na ulici, ale v priestoroch školy navštevujú záujmové krúžky, alebo sa doučujú v ťažších predmetoch. Deti chodia do spevokolu, hrajú biliard, stolný futbal, môžu si zacvičiť v posilňovni, alebo sa vyšantiť v športových krúžkoch. Najväčší záujem je o surfovanie na internete a krúžok varenia. V lete sa pred školou hráva minigolf. Jeho zariadenie je vyrobené špeciálne "pre Rómov". Teda aby sa nedalo zničiť ani odniesť.

Mimoškolské aktivity sú však za odmenu. Iba ten, kto si ich zaslúži, má na nich nárok. "Nič nie je zadarmo," tvrdí J. Červeň. "Ak sa chcú hrať, musia si to zaslúžiť. Je to prostriedok motivácie. Rómske deti musia okamžite vidieť efekt svojho snaženia, inak stratia záujem. Rómom totiž robí problém myslieť do budúcnosti." Deti musia splniť základné minimálne kritériá, aby sa stali členmi klubu a mohli jeho služby využívať. Môže v ňom byť každý, kto sa dokáže slušne správať - nehulákať, nebiť sa a počúvať. Veľkému záujmu sa tešia diskotéky, ktoré sa konajú dvakrát do mesiaca. "Samozrejme, platí u nás pravidlo, že nikto nemôže mať vypité, nesmie tu fajčiť, ani drogovať."

Upratovanie je jednou z činností, za ktoré deti získavajú body, ktoré sa na konci mesiaca premenia na výslužku vo forme štipendií. Body sú napríklad za účasť na doučovaní, prácu v speváckom zbore, nácvik divadielka a podobne. "Raz za mesiac body sčítame, z výsledku odrátame počet neospravedlnených hodín, to všetko vydelíme známkou zo správania a priemerom známok z posledného vysvedčenia. Každý dostane toľko korún, koľko si nazbiera bodov. Vždy v septembri sa body vynulujú a začíname odznova." Takto si snaživá luníkovská mládež môže mesačne zarobiť od 5 do 350 Sk. Zdroje na tieto motivačné štipendiá získava J. Červeň od sponzorov, ktorým sa táto myšlienka zapáčila. Keď sponzori neboli, financoval ich z vlastného vrecka.

O Rómoch sa vo všeobecnosti tvrdí, že mnohí majú "dlhšie" prsty. A miestnosti centra sú vybavené vecami, ktoré nie sú "privarené"... "Doteraz sme mali len zopár prípadov krádeže. Zo školy napríklad zmizol hasiaci prístroj. Ukradol ho chlapec, ktorý nebol z klubu a chcel ho speňažiť, aby mal na cigarety. Vypátrali sme ho a prístroj vrátil. Ale odtiaľ nezmizlo nič, lebo deti to berú tak, že to je ich. A svoje si nikto nekradne, len cudzie."

S fetovaním sa kňaz medzi zverencami nestretol. Mnohí Rómovia však nedbajú o hygienu. Kto s nimi prichádza do styku, musí sa zmieriť s tým, že raz za čas objaví vo vlasoch alebo na tele nechcených návštevníkov. "Mal som jednu blchu, ale inak nič. Stalo sa nám tiež, že sa v byte objavili ploštice."

Tri piliere

Ako sme spomenuli, J. Červeň sa vo svojich aktivitách orientuje predovšetkým na mládež. Tá sa ešte "okresať" dá. "Pomáhame aj dospelým, ale iba tým, ktorí o to stoja. Prostredníctvom občianskeho združenia Romintegra v spolupráci s U.S. Steel Košice sme pomohli ľuďom zamestnať sa vo fabrike za slušnú mzdu. Dnes tam pracuje 20 chlapov z nášho sídliska. A máme žiakov, ktorí plánujú študovať na hutníckom učilišti, aby sa tam neskôr mohli zamestnať."

Okrem sprostredkovania práce v oceliarňach sa mu v spolupráci s magistrátom podarilo zamestnať viacero obyvateľov sídliska v miestnych zariadeniach. Prácu i spôsob odmeňovania prispôsobil rómskej náture. "Výplatu dostávajú každý týždeň, lebo keď majú v rukách väčší obnos raz za mesiac, okamžite ho minú a potom sú opäť v dlhoch. Ako som už spomínal - nedokážu myslieť na budúcnosť."

Stále viac Rómov prítomnosť kňaza akceptuje. No sú aj takí, ktorí z jeho spoločnosti nadšení nie sú. "Tým, že sa kriticky vyjadrujem ku všetkým negatívnym veciam, ktoré sa tu praktizujú, som v nemilosti u ´mocných´ tohto sídliska," konštatuje. Verejne totiž odsudzuje úžeru a veci, ktoré nie sú v poriadku, okamžite rieši. "Teraz sa tu rozmohla detská pornografia. Prichádzajú sem ľudia zo zahraničia a na bytoch Rómov nakrúcajú s ich deťmi porno za úplatu. Stáva sa to tu populárne. Keď som sa o tom dozvedel, okamžite sme to nahlásili na políciu. Kriminálka bola prekvapená nad rozsahom týchto aktivít."

Vštepovanie morálnych zásad a bežných návykov do mysle rómskych detí sa J. Červeňovi darí, veď s prácou s týmto etnikom má sedemročné skúsenosti. Rómov má rovnako rád, ako všetkých ľudí tohto sveta. Aj oni vraj majú dobré stránky. "Páči sa mi ich priamočiarosť a spôsob, ako pristupujú k duchovnému životu. Tiež to, ako vedia byť vďační i aké silné majú sociálne cítenie. Stále si medzi sebou pomôžu. Aj keď sa početná rodina tlačí v dvojizbovom byte, prijme ďalšiu, ktorá sa ocitla v núdzi." Všetko má však líce aj rub a tými sú negatívne povahové črty Rómov. Ktoré? "Ich vypočítavosť a nedôvera voči tomu, kto im pomáha. Zvykli si tiež na to, že veľa vecí dostanú bez toho, aby sa usilovali. Ale to už je vypestovaná vlastnosť, ktorú spôsobil náš minulý systém."

Korene rómskej vypočítavosti sú hlboké, dané ich generačným vývojom. "O tom hovoria už rómske rozprávky. Pointa každej z nich spočíva v tom, ako Róm dobehol ´gadža´. Čiže takto sú oni vychovávaní od malička." Podľa J. Červeňa Rómov ovplyvnilo aj to, že dlhé roky žili v systéme, ktorý im dal všetko zadarmo a v ktorom sa podvodníci mali lepšie ako poctivá väčšina.

Na základe skúseností zo života je J. Červeň jedným z mála odborníkov, ktorí by mohli zodpovedne a fundovane odpovedať na otázku, ako riešiť rómsku problematiku na Slovensku. "Je to dlhodobá záležitosť, postavená na troch základných pilieroch. Prvým je práca s dospelými. To znamená, umožniť Rómom pracovať a prinútiť ich k tomu všetkými možnými zákonnými prostriedkami. Napríklad podmieniť vyplácanie sociálnych dávok vykonaním určitej práce."

Druhým pilierom je vzdelávanie detí. Ak nemajú záujem, treba nájsť spôsob, ako ich k učeniu motivovať. A rodičov prinútiť, aby deti do škôl posielali. Po tretie, vychovávať ich k morálnym hodnotám. "Túto úlohu by mala prevziať cirkev a vládne i mimovládne organizácie. V rámci katolíckej cirkvi pracujem na dlhodobej vízii, ktorá je založená na širšej pastorácii. Na Slovensku je 620 rómskych osád, na začiatok aspoň v niektorých z nich by bolo potrebné vybudovať misijné centrá a obsadiť ich vyškoleným personálom," približuje návrh riešenia pálčivého celospoločenského problému.

J. Červeň vyrastal na Orave, kde Rómovia nežijú. Výchova a tento fakt sú dôvody, prečo si k nim nevytvoril žiaden negatívny vzťah. "Iba človek, ktorý nemá predsudky, alebo sa ich dokáže zbaviť ako nepríjemného dedičstva bulváru, výchovy, či negatívnych zážitkov z detstva, iba taký človek ich môže mať skutočne rád. Podľa mňa iba ten ich môže vychovávať, lebo bez lásky nie je možná nijaká výchova. Toto je možno moje tajomstvo, ktorí mnohí u mňa považujú za špeciálnu charizmu. No nie je to charizma. Je to obyčajná láska bez predsudkov ku všetkým. Tá stačí."

Cieľom tohto zanieteného kňaza je Rómom pomôcť a zároveň spoločnosti dokázať, že sú vychovateľní. Treba len viac spoznať ich mentalitu, odhodiť predsudky a potom sa podarí aj to, čo mnohí pokladajú za nemožné. Tomuto cieľu J. Červeň podriaďuje svoj život.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Prázdniny asi len v CVČ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.