S láskou to mala vždy zložité, a správala sa doslova divoko...

Ples spoločnosti Tepláreň prišla uplynulú sobotu do hotela Slovan spolu s Tonym Moisesom moderovať slovenská herečka Gabriela Csinová. V jeden večer mala povinností viac než dosť. Okrem toho, že sa zhostila úlohy moderátorky, s Tonym si zatancovala a hosťom plesu aj zaspievala. Počas generálky pred plesom si našla čas aj na rozhovor.

"Pre mňa je úplne prirodzené, že v jeden večer som naraz v pozícii moderátorky, speváčky i tanečníčky. Herectvo je predsa syntetické umenie a dnes herci bežne ovládajú všetky tieto zložky," nazdáva sa G. Csinová. Aj keď vyštudovala činoherné herectvo na VŠMU v Bratislave, do povedomia sa zapísala aj ako muzikálová speváčka. "Možno to bude vďaka tomu, že som účinkovala vo viacerých muzikáloch v Prahe. Spev je totiž pre mňa úplne prirodzený, mám z neho maturitu, venovala som sa mu i na vysokej škole..."

Rovnako je však pre ňu prirodzený i tanec. Dokonca v detstve snívala o kariére baletky. "Aj som sa mu dosť vážne venovala. Prišlo však obdobie, kedy som chcela ísť na prijímačky na konzervatórium a na ňom študovať balet. V tom čase sa však ukázalo, že fyziologicky nemám také dispozície, ako treba. Nebola som natoľko ohybná, ako iné dievčatá. Veľmi som si vtedy poplakala, veď byť baletkou bol môj sen, ktorý sa skončil a ja som to ani nevedela ovplyvniť... Vtedy to bol pre mňa koniec sveta, no dnes si uvedomujem, že takto je to možno lepšie. Veď keby som bola baletkou, tak v tridsiatke by som skončila..."

Rozhodnutie stať sa herečkou v istej miere podporil i fakt, že herečkou je Gabikina mama i brat Karol. "Už na základnej škole som chodila po recitačných súťažiach, na dramatické čítania a podobne. Šla som na muzikálové gymnázium, no bola som tam len asi trištvrte roka. Potom som šla na prijímačky na herectvo na konzervatórium..."

Mama ju prehovorila

Aj keď teda bola rozhodnutá stať sa herečkou, predsa len rozhodnutie ísť z konzervatória ďalej študovať na VŠMU nebolo v jej prípade jednoznačné... "Už v poslednom ročníku na konzervatóriu som bola rozhodnutá, že nastúpim do martinského divadla Mala som všetko dohodnuté s riaditeľom divadla i umeleckým šéfom. Chcela som nastúpiť, hrať a byť hotovou herečkou. Vtedy mi však mama povedala - no dobre, ale čo keď sa tam ´zakopeš´? Nech radšej skúsim ísť na prijímačky a uvidím. Povedala som si, že to teda skúsim. Neverila som tomu, že ma vezmú. V tom čase sa totiž tradovalo, že konzervatoristov neberú, lebo už majú istú deformáciu a herecké zlozvyky."

Po prvom kole prijímacích pohovorov najprv nechcela veriť tomu, že postúpila ďalej. "Potom som si uvedomila, že tam boli dievčatá, ktoré to skúšali po štvrtý či piatykrát. Tak veľmi sa snažili. A čo ja? Nie že by mi na tom vôbec nezáležalo, ale mala som pocit, že nemám až takú silnú vnútornú snahu urobiť prijímačky, ako ostatní. No v treťom kolo to už bolo také, že som veľmi túžila po tom, aby ma prijali. Dopadlo to dobre a ja som veľmi rada, že som sa mamou i bratom nechala prehovoriť na to, aby som šla na VŠMU."

S bratom Karolom si Gabika medzi časom už i zahrala. Okrem iného i vo filme Modrý kameň. "Naposledy sme sa spolu podieľali na jednom projekte vo Viedni. Vtedy sme sa vzájomne radili. Vždy keď mám potrebu sa poradiť, tak zájdem za bratom alebo mamou. Samozrejme, že brat ma vníma z pozície staršieho brata. Stále sa o mňa staral, veď je o štyri a pol roka starší. No na druhej strane, nikdy nemal problém ma ´sfúknuť´ pod čiernu zem, ak to bolo treba. Ale myslím si, že na svete je veľmi veľa takýchto súrodeneckých párov. Rád mi pomôže i pochváli, ale i povie, ak sa mu čosi nepáči. Na druhej strane - necháva ma robiť vlastné chyby..."

Za svoje najväčšie chyby považuje G. Csinová prchkosť, impulzívnosť, netrpezlivosť a negativizmus. "Mám tendencie myslieť si, že môj problém je ten najväčší na svete, že som naňho sama na svete, nikto mi nerozumie a nikto ma nechápe. Dôležité však je, že si to uvedomujem a snažím sa otočiť to a brať to tak, že veci môžu byť i pozitívne. Je to ťažké, lebo nie je jednoduché zmeniť sa..."

Zmeniť sa chce najmä kvôli partnerovi. Je zamilovaná, no dohodli sa na istom odlúčení... "Všetko je to kvôli tým mojim vlastnostiam, ktoré som spomínala - prchkosť, impulzívnosť, negativizmus a k tomu nedôvera. Ale snažím sa to napraviť. Vždy som to s láskou mala ťažké, správala som sa v tomto smere doslova divoko... Už je však čas, aby som si uvedomovala, čo chcem. Lenže to si človek uvedomí, až keď to stratí, však? Ja len dúfam, že sa mi podarí zmeniť sa a že budem na to dosť silná..."

Zbaviť sa zlých vlastností a zmeniť sa určite nie je jednoduché. "Nemám na to žiadnu metódu. Naučila som sa už počúvať ho a uznávam, že aj on má často pravdu... Celý život je asi kompromis. Neviem, či to mám z filmov a z divadla, no vždy som si myslela, že láska je úžasná vec a len na nej záleží. Dúfala som, že každá láska je ako z Romea a Júlie a že muž bude stále svoju ženu milovať a dívať sa na ňu ako na ideálnu bytosť. Lenže človek musí pracovať, žiť, má svoje nálady... Viem, že keď sa dnes s ním stretnem, nemôžem čakať, že všetko bude také, ako som si ja vysnívala. Teším sa hoc i z toho, že sa vidíme aspoň na polhodinku a beriem si z nášho stretnutia len to pozitívne. Pred tým som mala pocit, že keď sa všetko nevyrieši hneď a za horúca, tak už sa to nevyrieši. Lenže takto to nejde a niektoré veci chcú čas."

V snahe zmeniť sa a vnímať svet okolo seba pozitívnejšie, jej pomáha aj joga. "Netvrdím, že som sa upla na jogu, lebo to by už bol extrém a extrém v akejkoľvek oblasti nie je dobrý. Ale som rada, že vďaka joge moje telo dokáže to, čo dokáže a že mi pomáha sa uvoľniť. Keďže jogu predcvičujem, tak som rada, že môžem čosi odovzdať aj ostatným. Jednoducho sa snažím tešiť z toho, čo mám momentálne okolo seba."

Bála sa, že povie čosi hlúpe

Ešte počas štúdií na vysokej škole dostala ponuku zahrať si sestričku Kamilu v seriáli Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch. "Iste, že som sa tešila, ale na druhej strane som dostala strach, ako to všetko zvládnem a strach z Prahy a ´veľkých hercov´. Zrazu som si uvedomila, že budem hrať s ľuďmi, ktorých som obdivovala ako mladé dievča, keď som pozerala tento seriál. Bála som sa, aké to bude, keď ich uvidím, či nepoviem čosi hlúpe. Mala som tendenciu väčšmi sa kontrolovať. Ale práve títo herci ma upokojili, akoby ma imaginárne potľapkali po pleci a povedali - veď vieš texty, tak sa nič nedeje, hráme..."

Už v jednej z prvých scén, ktoré nakrúcala, musela nakričať na Josefa Abrháma, ktorý hral doktora Arnošta Blažeja... "Pamätám si, že keď som mala asi osem rokov, tak sme boli na výlete v Prahe. Sadli sme si v kaviarni a pri stole vedľa nás sedel práve pán Abrhám. Mamka mi vtedy vravela - aha, to je ten z ´Nemocnice´. Po rokoch som si uvedomila, aký je život úžasný, ako vie všetko otočiť, aké vie pripraviť zaujímavé situácie. Nikdy netušíme, čo sa udeje, kde sa o pár rokov ocitneme..."

Pri nakrúcaní ´Nemocnice´ sa G. Csinová ocitla obklopená výbornými hercami so skúsenosťami na rozdávanie. "Hlavne som si uvedomila, akí sú títo páni neskutoční gentlemani, čo sa dnes len tak nevidí... Veľmi mi to imponovalo. Neraz som sa pristihla v situácii, že som vlastne ani nevedela, ako mám reagovať... Z nakrúcania som si odnášala silné zážitky nie len z profesionálnej ale i ľudskej stránky. Nakrúcanie tohto seriálu bolo pre mňa absolútne pozitívne."

V minulom roku nakrúcala v Čechách jednu epizódu psychologicko-kriminálneho seriálu Eden. "V Čechách sa to už premietalo, na Slovensku ešte nie. Každý diel je o niečom inom. Dej časti, v ktorej som účinkovala, sa odohráva v pražskej štvrti Karlín medzi Rómami, zločincami, drogovými dílermi... Ja som hrala rómske dievča, ktoré žije v zlých sociálnych podmienkach, do ktorých vťahuje aj svojho ´bieleho´ manžela, ktorý je ochotný pre ňu urobiť čokoľvek. Ona mu však dokonca klame, že je tehotná. Rieši to tam i kriminálka, jej manžel chce spáchať samovraždu. Skončí to však ´happyendom´ - ostanú po starom žiť v rozpadnutej biednej chatrči..."

Nie je to ani zďaleka po prvý krát, čo si G. Csinová zahrala postavu mladej Rómky. Keďže je vysporiadaná so svojim pôvodom, nemá s tým žiadny problém. "Vôbec ma nemrzí, že ma obsadzujú do takýchto úloh. Jednak tých príležitostí zahrať si nie je tak veľa a na druhej strane pre mňa je každá úloha, aj keby bola úplne maličká, príležitosťou. Isteže, mohla by som to brať tak - ach, zase rómska rola... Lenže je to o tom, ako sa ja sama k takejto ponuke postavím. Ak to budem vnímať negatívne, tak to podľa mňa potom aj bude v konečnom dôsledku vyzerať. Ja som vďačná, že sa mi dostáva takýchto príležitostí. Som s tým vysporiadaná."

Keďže je ako herečka G. Csinová na voľnej nohe, je viac-menej sama sebe pánom. "S mamou chodíme po Slovensku s činoherným predstavením pre deti, chystáme sa aj na východné Slovensko. Okrem toho robím na polovičný úväzok u mamy v kultúrnom centre. Popri tom mám cvičenie, tanečné kurzy, precvičujem jogu, do Prahy sa chystám nakrúcať nejaké reklamné spoty. Stále sa hýbem z miesta na miesto. Čo sa týka divadla, keďže nie som členkou niektorého z nich, tak nemám predstavenie v niektorom z takzvaných kamenných divadiel. Práce je však dosť. Tým, že som na voľnej nohe, mávam aj celkom pokojné pracovné obdobia. No prichádzajú aj také dni, kedy sa mi povinnosti doslova nakopia do jedného dňa ja mám zrazu pocit, že nič nestíham. Lenže keď sa chce a musí, tak sa všetko dá..."

Dátum narodenia: 4. november 1980

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: slobodná

Ukončené vzdelanie: VŠMU Bratislava

Relax: joga

Televízna a filmová tvorba:

2003 Nemocnice na kraji města po 20 letech

2003 Jiný člověk

2003 Luisa San Fellice

2004 Modrý kameň

2005 Četnické Humoresky

2006 Eden

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Prázdniny asi len v CVČ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.