Najprv ju zohrieval, potom zastavil srdce
Drogy ešte nikomu nepomohli zbaviť sa problémov. Možno sa niekto po ich užití na chvíľu ocitol v stave, o ktorom mu druhí povedali, že to bol raj, no potom obvykle prišlo peklo. Bolesti hlavy i žalúdka a po opakovaných úletoch aj čosi horšie. Závislosť. Na tú svojim životom doplatilo 18-ročné dievča, hlavná hrdinka dnešného príbehu.
Keď mala Jana 15 rokov, prijali ju na strednú školu. Bola šťastná, lebo sa z malej dediny konečne presťahovala do veľkého mesta. Síce iba na internát, ale aj ten bol pre ňu vykúpením z nudného života na vidieku. Roky závidela susedke Eve, ktorá jej farbisto opisovala výhody stredoškolského a mestského života. Čo na tom, že štúdium na vysokej škole potom musela počas 2. ročníka ukončiť, lebo ju ktosi "nabúchal". Eva bola pre mladšiu susedku vždy vzorom a život v meste vytúženým snom.
Prvé tri roky patrila Jana k najlepším študentkám. Inú známku ako jednotku či dvojku nepoznala a zapájala sa aj do mimoškoských aktivít. Hrala basketbal a občas sa ukázala v divadelnom krúžku. Vážnu známosť nemala a ak sa aj s nejakým chlapcom spriatelila, zašla s ním maximálne do kina. Maturitný ročník však spôsobil v Janinom živote zlom. Hoci dovtedy bola vzorom slušnosti, zhodou náhod sa dostala do spoločnosti ľudí, ktorí mali v rebríčku priorít iné položky. Namiesto dobrých známok kvalitný alkohol či drogy a namiesto učenia sex. Nešlo o žiadne zvrhlé párty, kde sa vyspí každý s každým. Akurát sa medzi nimi táto ľudská potreba nepovažovala za niečo, s čím treba čakať až do svedobnej noci. Tak, ako si Jana dlhé roky myslela...
"Neviem presne, kedy bola s nami po prvý raz, ale myslím, že to bolo po tom vyhratom zápase," spomína Renáta H., spoluhráčka Jany z basketbalového tímu. "Boli sme štyri dievčatá a dvaja chalani, tak sme ju zavolali, nech ide s nami. Bola rada, lebo jej spolubývajúca odcestovala na víkend domov a zrejme by sa sama na izbe nudila. Najprv sme zašli na diskotéku a potom na chatu jedného z tých chalanov. Ja som tam ísť nemohla, lebo sa už nenašlo miesto v aute. Janu vzali. Myslím, že sa páčila Tonymu. Tak asi preto." Čo sa dialo na chate a prečo vôbec Jana ochutnala alkohol i drogy, ostáva záhadou. Isté je len to, že od osudného žúru sa úplne zmenila. Jej prospech sa začal zhoršovať, pribúdali absencie a zmeny k horšiemu bolo badať aj na správaní.
Hoci tomu málokto dopredu veril, Jane sa podarilo zmaturovať. Učitelia sa zrejme zľutovali nad jej rodičmi, ktorí boli z vývoja udalostí šokovaní. A možno škola iba nechcela pokaziť dievčine život viac, ako sa to darilo jej samej. Hoci kamarátky Jane dohovárali a pomôcť sa snažil aj psychológ, čoraz hlbšie sa zabárala do drogového bahna. Nehľadela na to, čo bude o rok či desať. Žila iba pre najbližší okamih a svojho Tonyho. Iba jemu bezhranične verila. Že ju miluje, že patrí iba jej a že sa o ňu postará.
Na vysokú školu sa Jana, hoci na to mala ešte v 3. ročníku na gymnáziu všetky predpoklady, neprihlásila. Ani sa nezamestnala. Odišla z rodičovského domu a nasťahovala sa k Tonymu. Prala mu, varila a starala o všetky jeho potreby... Na oplátku mala kde bývať i čo jesť a ľahký prístup k marihuane, pervitínu a heroínu. To boli jej priority. Iné nemala. "Niekoľkokát som ju stretla na ulici a bola som šokovaná z toho, ako sa zmenila," pokračuje Renáta v spomienkach. "Kedysi pekné a vyšportované dievča mi pripadalo ako ľudská troska. Neupravená, čudne oblečená a keď sme sa pustili do reči, takmer som jej nerozumela. Stále čosi hovorila o perfektnom živote s Tonym a že konečne je šťastná. Ja som pritom z počutia vedela, že droguje. Tiež som voľakedy vyskúšala marihuanu, ale dokázala som si povedať, kedy dosť. Jana to nevedela a to ju zabilo..."
Po takmer pol roku od prvého konatku Jany s drogou už jej závislosť prerástla do nezvládnuteľných rozmerov. Hoci to nepriznal, aj Tony mal niekedy svojej spoločníčky plné zuby. Často sa hádali a padla aj nejaká tá facka. Tak tomu bolo aj v osudný večer. "Pohádali sme sa, lebo som zistil že mi zase liezla do vecí a voľačo mi ukradla. Pritom som jej stále opakoval, že to neznesiem. Ak chce, tak jej dám, ale nesmie si brať sama," vysvetľoval 27-ročný Anton S. Išlo o dílera, ktorého polícia už dlhší čas sledovala a čakala na vhodný okamih, aby zasiahla. Keby sa tak stalo skôr, možno by Jana ešte žila. No osudný piatok prišiel skôr... "Zbalila si veci a odišla. Bola asi polnoc, keď buchla dverami a viac som ju nevidel," opísal Tony vcelku pravdivo reakciu Jany na poslednú hádku. Čo bolo potom, ho vraj nezaujímalo. A to aj napriek vedomiu, že Jane koloval v žilách heroín a vonku bol 17-stupňový mráz. Možno si to neuvedomovala ani Jana. Keď si v parku sadla na lavičku, cítila iba teplo, ktoré sa jej rozlievalo telom. Nič iné nevnímala. A keď ju začalo ťahať na spánok, ľahla si, položiac hlavu na ruksak. Takto ju ráno o pol šiestej našiel prvý chodec...
Pitva neskôr odhalila, že Jana zomrela na zástavu srdca a potom zamrzla. Polícia prešetrovala všetky okolnosti, no cudzie zavinenie nezistila. Jedné obvinenie, ktoré vzniesla, bolo voči Antonovi S. a súviselo s drogami, ktoré sa na druhý deň v jeho byte našli. S ohľadom na fakt, že práve tie Jane výrazne pomohli na druhý svet, mu súd vymeral štyri roky za mrežami...
rob
Autor: Andrassyovci vo VSM
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
