"Klamal by som, keby som povedal, že na majstrovstvá sveta nemyslím"

Už sme si zvykli, že naša hokejová reprezentácia ukazuje počas jednej sezóny dve tváre. Škoda, že tú krajšiu vidíme len na jej konci (aj to nie vždy), keď ide o titul svetového šampióna. Vtedy je to na zámorských profíkoch. Zvyšok roka háji česť našich farieb zväčša domáca hokejová čeľaď. A od nej, po rokoch skúseností, žiadne zázraky na medzinárodnom fóre čakať veru nemôžeme.

Potvrdil to aj druhý významnejší turnaj sezóny. Po bratislavskom Loto Cupe išli naši obhajovať vlaňajšie víťazstvo na Škoda Cupe do švajčiarskeho Bazileja. Nevyhrali ani doma, ani za humnami. Ba prísni kritici sa vyjadrujú o vystúpení nášho dvojkríža pod Alpami ako o blamáži. S priemerným Rakúskom to ešte šlo, ale keď sme otvorili krabičku švajčiarskych syrov, neboli nám veľmi pochuti. Helvétsky kríž je však naším krížom aj na majstrovstvách sveta, takže čo sa čudujeme tesnej prehre 2:3, keď sme ju ešte k tomu utŕžili na jeho ľade? Ale s Nemcami by sa nám to nemalo stávať. Aj keď sa nám to stáva. A dosť často. Ospravedlnením nemôže byť ani to, že za našou prehrou stoja nevyspytateľné samostatné nájazdy. Veď aj sám Šimonovič, náš gólman, priznal, že ho v nich vycvičili "drevení" Nemci, a preto si vraj cenu pre najlepšieho brankára turnaja nezaslúžil. Druhé miesto na turnaji po dvoch prehrách, je lichotivejšie, ako by si zaslúžilo, a treba si uvedomiť, že sme ho získali len medzi druhotriednou garnitúrou. A my sa predsa radi pýšime príslušnosťou k elitnejšej svetovej spoločnosti...

Nás, oduševnených patriotov, zaujímalo aj čosi iné ako švajčiarske góly a body. Prečo sa do trošku chrobačného výberu dostal iba jediný Košičan, obranca Marcel Šterbák, keď tunajší HC diriguje extraligový pelotón z najlepšej pozície tabuľky. "Vedel by som si predstaviť v národiaku aj ďalších chlapcov z nášho mužstva, ale je v kompetencii trénera Šuplera koho tam vyberie, ja mu nemôžem nikoho odporúčať, môj názor na tom nič nezmení," tvrdí 26-ročný bek košických oceliarov. "Aj keď sú hráči, ktorí by v reprezentácii naozaj tiež mohli byť."

Aj Marcel iba začína zbierať reprezentačné skúsenosti. Po bezbodovom zápise na bratislavskom Loto Cupe okorenil štatistiky účastníkov turnaja v Bazileji prvým bodíkom za trikolóru, po prihrávke na gólovú palicu Melichárka vo víťaznom dueli s Rakúskom (6:2). Svoj gólový účet ešte nestihol otvoriť. "Takéto veci, kedy ten gól padne, neriešim. Pre mňa je podstatné, že som tam mohol ísť, že som dostal príležitosť reprezentovať, bol som šťastný, že som mohol nastúpiť za národné mužstvo. Cítil som sa v ňom veľmi dobre. Úroveň zápasov bola super, a mne sa vždy, aj v lige, hrá lepšie proti silnejším súperom. Do každého zápasu som išiel na maximum, odovzdal som všetko čo bolo v mojich silách. Od trénera sme dostali dosť priestoru, išli sme na ľad v presilovkách i oslabeniach, a myslím, že celá naša päťka, teda so spoluhráčom z obrany Stehlíkom i útočníkmi Melichárkom, Kukumbergom a Tomasom, sme nesklamali. Tak sa vyjadril, aj keď som to nepočul, pre TA trojku aj tréner Šupler, že bol s nami spokojný, čomu som veľmi rád."

Môžete tie dva turnaje porovnať?

"Na oboch sme obsadili druhé miesto. Chceli sme vyhrať v Bratislave, a s túžbou po lepšom výsledku sme išli aj do Bazileja. Myslím, že sme tam odohrali dobré zápasy, no chýbalo nám trošku viac šťastia, najmä v zápase so Švajčiarmi."

Prehrali sme aj preto, že štýl ich hry nám odjakživa nesedí?

"Nepovedal by som, že nám ich štýl nesedí. Oni majú výhodu, že sú zohratí, lebo sú celý rok pokope. Sem-tam sa pridá nejaký hráč zo zahraničia, ale na veľké akcie chodia prakticky v rovnakom zložení, tréner ich veľmi dobre pozná a vedie ich k tomu, aby hrali disciplinovane. A Švajčiari hrajú fakt dobrý hokej, smerom dopredu, i dozadu. Preto nám vedia robiť problémy. V Bazileji nám proti nim naozaj chýbalo trošku šťastia, aby sme dali o gól viac a zápas vyhrali. Čo sa týka atmosféry, v Bazileji nebola veľmi odlišná od tej, v akej sme hrali bratislavský turnaj. Na domácich Švajčiarov nejakí diváci chodili, ale inak bola návštevnosť slabá."

Iné je hrať za národný tím prípravné zápasy, iné zaň makať na svetovom šampionáte. Tam dostanú zväčša priestor vyvolení. Povedzte úprimne, robíte si nejaké nádeje na Moskvu?

"Klamal by som, keby som povedal, že na majstrovstvá sveta nemyslím. Ale všetko bude závisieť od toho, akú predstavu bude mať tréner, ako sa skončí liga, ako bude pokračovať príprava, či ma vôbec do nej zavolajú. Aj keby to ešte nevyšlo tohto roku, možno sa mi to podarí neskôr, samozrejme, že by som si chcel raz zahrať na svetovom šampionáte. Nikdy nebude neskoro, veď pozrite sa napríklad na takého Sekeráša, koľko mal rokov, keď bol draftovaný... Prečo by som nemohol myslieť aj ďalej na majstrovstvá sveta, keď sa tam tohto roku nedostanem?"

Ešte pred nimi však máte asi plnú hlavu extraligových bojov, cítiť už v kabíne HC Košice, že pred jej dverami netrpezlivo prešľapuje play-off?

"Samozrejme, atmosféra vnútri je super. Badať to i na záujme Košičanov o hokej, ako stúpa divácky ošiaľ. O vstupenky žiadajú známi, príbuzní, ale žiaľ, v Košiciach je to tak, že predaj lístkov dali na ticketportal, takže aj my musíme ísť na internet a vstupenku si kúpiť. Nejaké permanentky sme pred sezónou dostali, ale teraz k lístkom prístup nemáme, musíme si ich kupovať ako každý iný," nemôže vyhovieť ani rodinným záujemcom jediný reprezentant v kádri ligového lídra HC Košice.

Bohuš MATIA

Autor: Andrassyovci vo VSM

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.