je erupcia veľkej spoločnej témy temer v rovnakom čase: Z archívov komunistických tajných služieb vyskakujú prízraky minulosti. Rozpútavajú vzrušené diskusie, hry na hľadanie pravdy či rozjímanie o morálke, pokání, vine a podobne. Fajn, to je dobre, ale treba sa mať aj na pozore.
Hitom na Slovensku je "prameň Špirituál" alias "Svätopluk". Arcibiskup Ján Sokol síce nie je v "zoznamoch" žiadnym objavom, vieme o ňom už viac ako 10 rokov, má však tú smolu, že kauza jeho temer "kolegu", Stanislava Wielgusa z Varšavy, zatriasla katolíckou cirkvou nielen v Poľsku, ale i samotným Vatikánom. Keďže podrobnosti z agentúrnych zväzkov prinášajú denne spravodajstvá médií, môžeme preskočiť rovno k zhrnutiu, ktoré znie, že s pravdepodobnosťou vyššou ako veľkou, ale nie s úplnou istotou sa dá povedať, že Sokol bol s ŠtB vo vedomom styku dlhé roky, avšak nie ako udavač v klasickom slova zmysle, teda že by donášal na osoby a tým zhoršoval ich životnú situáciu (a pod.), on "iba" poskytoval informácie o "prevádzkových" záležitostiach cirkvi, ktoré ŠtB zbierala spoľahlivo aj z iných zdrojov. Tvrdenie, že nevedel, s kým má tú česť, je vysoko nevieryhodné vo svetle faktu, že ako kandidát tajnej spolupráce (KTS) bol registrovaný 17 rokov, čo je asi slovenský rekord. Až pár mesiacov pred prevratom bol "prevedený" na agenta. Cirkevné prostredie, v ktorom sa pohyboval, bolo politickou políciou mimoriadne monitorované a je fakticky nemožné, aby nepochopil či nebol upozornený, čo sú to za ľudia, ktorí sa ho pýtajú na rôzne veci. Obrana, že informácie od "prameňa špirituál", ktoré sa našli vo zväzkoch iných ľudí, pochádzajú od niekoho iného, je v očiach každého, kto má základné informácie o fungovaní ŠtB, neudržateľná.
Ak máme deklarovať občianske stanovisko, tak je nesporné, že cirkevný hodnostár, u ktorého je integrita slov a osobného života základnou kvalifikáciou, s minulosťou Sokola je veľký problém. (Cirkus okolo Wielgusa v omnoho katolíckejšom Poľsku dokazuje, že aj trauma a dráma.) To si môžeme myslieť a s trochu vyrazeným dychom registrovať, že slovenskej biskupskej konferencii to neprekáža. A Vatikánu len čiastočne, o čom svedčí pozdravný list Benedikta XVI. Wielgusovi, zverejnený tento týždeň. Pričom záznamy kandidáta na varšavského metropolitu, ktoré boli zverejnené, sú nekonečne závažnejšie ako to, čo vieme o Sokolovi. Wielgus udával spolužiakov v seminári a ničil im kariéry. Poľskí biskupi potrebovali zrejme až takýto šok, aby postavili akýsi lustračný tribunál a vyčistili stôl. Slovenskí veľkňazi o tom neuvažujú, majú iné nálady. Hm, hm. Cirkvi na dôveryhodnosti to nepridá. A teraz čo?
Nič. Ján Sokol je osoba síce verejná, ale odtiaľ potiaľ. On je vrchný pastier bratislavsko-trnavskej diecézy a personálne v právomoci rímskej kúrie. Je to ich vec a ich pánska vôľa, ako sa k nemu postavia a ako s ním naložia presne tak, ako bol napr. bývalý dekan fakulty umení TU v Košiciach vecou akademického senátu. ("Argument", že cirkev platíme z daní, je dementný.) Noviny môžu upozorniť a všetci sa môžeme vyjadriť, raz, dva, aj trikrát, že arcibiskup nie je v poriadku, alebo tak vyzerá, avšak zametať si má každý pred vlastným prahom. Morálne lynče a kampane nemajú miesto, už len preto, lebo mnohí si trúfajú bez toho, aby sami sebe nastavili spätné zrkadlo. Nevyrovnaná s komunizmom nie je iba cirkev, ale celá spoločnosť, čo nedokazujú iba preferencie Fica, ale napr. aj mnohí iní pasažieri bývalého režimu, ktorí ako funkcionári či hlavy nie sú problémom v množstve inštitúcií. Príklady by zabrali zvyšok textu. Na Slovensku kolaboroval s boľševikom kdekto. Odlišnosť je v spôsoboch i závažnosti, ale ľahšia forma, napr. platenie známok ROH či chodenie na 1.máje nie je ešte dôvod na morálnu prevahu. Ani náhodou skôr na zamyslenie nad sebou.
Cirkev je výnimočná, pretože hlása božie prikázania, ktoré sa so spoluprácou s ŠtB veľmi zle znášajú. Biť ju po hlave za Sokola však má právo iba ten, kto neznesie vo svojej blízkosti nielen agenta (pochybného KTS, dôverníka), ale najmä bývalého eštebáka z povolania či komunistu. Vôbec najväčšia tragédia je vôbec tá, že vo veľkej eufórii z vizualizácie agentov uniká zo zreteľa, že desaťkrát väčším darebákom ako Sokol bol nadstrážmajster Kemény, ktorý bol jeho riadiaci dôstojník. A ešte stokrát horší boli komunisti, ktorí politickú políciu založili, organizovali, využívali a ktorým hlásenia "keményov" chodili k raňajšej káve na stôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
