Koho je potrebné (z)monitorovať?
Ešteže máme premiéra, akého sme si naozaj zaslúžili. Keby nie jeho, ktovie, ako by jeho ministri zvládli ministrovanie svojich rezortov. Pracujú, pracujú a potom nič - posledné slovo má vždy premiér, či sa im to páči, alebo nie. Môžu si tak akurát povzdychnúť, ako si vážne povzdychol minister dopravy Vážny po avizovanom zrušení niektorých železničných spojov: "Človek mieni - premiér mení". A to je asi všetko, čo sa dá urobiť...
No, a je tu ďalší problém a problémové ministrovanie. Tentoraz ide o takzvaný Monitor 9, čo žiaci a ich rodičia veľmi dobre poznajú. Monitor, v bežnej reči testovanie deviatakov, je akousi previerkou znalostí žiakov končiacich základné vzdelanie. Doteraz to fungovalo, prišlo však tohtoroční chrípkové ochorenie a všetko sa postavilo na hlavu. Na niektorých školách sa pre chorobu väčšej časti žiakov previerka v stanovenom čase konať nemohla, ale aj napriek tomu sa v niektorých školách obálky s testami otvorili. A tu vyvstala otázka. Potrestať za to školy alebo nie? Problém bol na svete. Nový minister školstva Ján Mikolaj (na snímke) sa postavil na stranu škôl upozornením, že sa na celoštátne testovanie deviatakov nevzťahuje nijaká vyhláška, a preto je dobrovoľné. Šlus. Hneď sa ozval aj bývalý minister Fronc, ktorý mu vysvetlil, že monitor sa koná na základe usmernení a že stredné školy sú povinné prihliadať na jeho výsledky pri príjímaní žiakov. Následne sa k "vojne" okolo tejto kauzy pridalo ministerstvo školstva vyhlásením, že monitor legislatívne upravuje vyhláška ministerstva, čím vlastne potvrdilo, že Mikolaj je vedľa a nevie ako minister školstva o monitore toho veľa.
A tu sme znova pri premiérovi. Má ministrov, akých si vybral - samých odborných a hlavne straníckych, nedajbože nekompetentných, za ktorých ďalší "odborník" musí meniť? Uchechtávať sa tak môžu akurát deviataci, od ktorých chcú vedomosti, ale dospeláci, teda ministerstvo školstva, nadupané od vrchu po spodok "kompetentnými odborníkmi" nevie, či sa monitor, kuchynskou rečou povedané, má jesť alebo piť...
Čas na Večerníček
Obľúbená to relácia našich najmenších dostala v našej verejnoprávnej televízii, podľa jeho vedenia, konečne svoj stály vysielací čas. Deti a rodičia s lavírovaním s časom jeho vysielania a presunom z STV l na STV 2 neboli spokojní, no možno teraz už konečne za svoje peniaze aspoň deťom ulahodia. Či aj dospelým, to je otázne, keďže vo Večerníčku pre dospelých prevláda samá smotánka, šou na šou, ešte aj tá kritika je akási pocukrované a nočná lampa už nadobro zhasla. Ale možno sa už čoskor dočkáme nejakých nových, zaujímavých cestopisných filmov, riadne pripravených a odobrených, ktoré sa budú určite páčiť aspoň jednému koncesionárovi. Nakoniec, vo verejnoprávnej televízii sa nejako zvlášť netreba opierať o píplmetre...
Šťastie príde samo
No povedzte, je azda väčšie šťastie, ako si len tak z ničoho nič zasadnúť do niektorej dozornej rady (najlepšie naraz do viacerých) a za toto sedenie dostať riadne prachy a svet je gombička? I keď tomu mnohí neuveria, na Slovensku je to tak. Tlačou prebehli správy, že stranícke centrály posielajú do štátnej akciovej spoločnosti Auto Martin ľudí príslušných k niektorej zo strán vládnej koalície. Novinka to síce nie je, lebo odkedy sme, odvtedy sa tak robí a pritom každý takýto nominant je, samozrejme, odborník, šikulka a schopný človek. Ostatné vlastnosti ostávajú tabu. Tak napríklad ako v tom vtipe: "Otec hovorí svojej ukacenaj malej dcére: ´Keď si vo vlaku sadneme, správaj sa slušne, a keď sa ti niečo nebude páčiť, nehovor to. Doma sa potom o to porozprávame´. Stalo sa. Dievčatko je síce ticho, ale uprene sa pozerá na pána s veľkým nosom. Naraz sa ozve: ´Pozri ocko, ten ujo má veľký nos, ale o tom sa budeme rozprávať až doma´." Vráťme sa k martinskej akciovke. Podľa správy traja zo štyroch nominantov nemajú vysokú školu, čo ich však kvalifikuje, je, že sú členmi SNS, prípadne aj jej funkcionármi. Podľa jedného z budúcich členov dozornej rady, člena miestnej organizácie, ktorý bol na 100. mieste kandidátky "všetci sme chceli niečo - teda nie akože funkcie - ale všetci sme sa chceli nejako uplatniť, ešte ak by sa dalo. Dávali sme životoposy. Niekoho vymenovali, niekoho nie"...
O dlhých nosoch budeme rozprávať iba doma?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
